Jedným zo zakladajúcich cieľov Európskej únie, ktorý sa realizuje predovšetkým prostredníctvom vytvorenia jednotného trhu, bolo zjednodušenie obchodovania medzi členskými štátmi Únie. Najnovšia séria regulácií z tohto týždňa, zameraná na odpad z obalov, však tento cieľ pre malé podniky podkopáva. Namiesto toho ich zavalí novou vrstvou byrokracie.
Podniky, odbory a združenia sa proti tomuto nariadeniu o obaloch a obalových odpadoch (PPWR), ktoré nadobudlo platnosť vo februári minulého roka a tento týždeň sa stalo všeobecne platným v celej EÚ, už ostro postavili.
Stále sa zväčšujúca spletitosť byrokracie
Na poplach bije aj najväčšie európske združenie elektronického obchodu Händlerbund. Jednou z najdôležitejších nových povinností výrobcov je totiž vymenovať splnomocneného zástupcu v každej krajine, do ktorej plánujú dodávať tovar.
„Nariadenie EÚ o obaloch vyžaduje jedného splnomocneného zástupcu na každú krajinu určenia – bez minimálnych množstiev alebo výnimiek. Pre malých a stredných maloobchodníkov sa preto cezhraničná expedícia často už neoplatí,“ varovalo nemecké združenie.
Výrobcovia, respektíve ktokoľvek, kto zasiela tovar do inej krajiny EÚ, už podľa predchádzajúceho systému EÚ museli svoje obaly zaregistrovať a získať na ne povolenie v danej krajine.
Nové opatrenie ide ešte ďalej: autorizovaný zástupca bude teraz povinný v každej krajine, do ktorej výrobca plánuje zasielať tovar, bez ohľadu na objem zásielky alebo počet kusov. Táto povinnosť platí už od prvého kusu, ktorý spoločnosť odošle.
Zdá sa pritom, že skutočná podoba nariadenia PPWR bude v rozpore s vlastnými tvrdeniami EÚ, zakotvenými v samotnom nariadení, že prináša spoločnostiam určitý prínos v podobe harmonizácie.
Keďže ide o nariadenie, nie o smernicu, PPWR sa nemusí transponovať do vnútroštátnych právnych predpisov. Je priamo uplatniteľné v celej EÚ. Teoreticky to znamená jeden súbor pravidiel namiesto 27. V praxi to však znamená jeden harmonizovaný právny rámec, ale mnoho samostatných vnútroštátnych systémov, v ktorých sa spoločnosti musia orientovať, keď predávajú do iných krajín ako do svojej vlastnej.
Händlerbund nie je zďaleka jediný, kto bije na poplach. Malé podniky po celom kontinente si začínajú uvedomovať nevýhody nariadenia PPWR a národné médiá v členských štátoch čoraz častejšie informujú o ich obavách.
Nemecká stanica Deutsche Welle informovala, že majiteľ malého internetového obchodu Monstaas Workshop označil náklady na vymenovanie splnomocneného zástupcu v každej krajine EÚ, do ktorej zasiela tovar, za „proste neúnosné“.
Tamojšia organizácia zameraná na vzdelávanie v oblasti bitcoinu Blocktrainer dokonca rovno pozastavila svoje doručovacie služby do iných krajín EÚ, pričom ako dôvod uviedla „regulačný projekt“ zahŕňajúci rôzne registre, oznamovacie povinnosti a poplatky.
Medzitým v Írsku, ostrovnej ekonomike silno závislej od vývozu, médiá prinášajú správy o malých maloobchodníkoch, ktorí situáciu, s ktorou sa teraz stretávajú, opisujú ako „faktický zákaz vývozu“.
Náhla zmena názoru
Európska komisia, donútená reagovať na vlnu obáv, pod tlakom ustupuje. Prinajmenšom to tak vyzerá na základe jej odpovede pod príspevkom na Instagrame, kde sa ľudia v komentároch sťažovali na novú zelenú reguláciu.
Aké je riešenie Komisie? Národné orgány zodpovedné za vynucovanie nariadenia by sa mali vyhnúť ukladaniu sankcií spoločnostiam, ktoré nariadenie nedodržiavajú, a namiesto toho by mali vydávať varovania.
Inými slovami, radí im, aby prehliadali jej vlastné nariadenie, pretože sa ukázalo ako mimoriadne nepopulárne.
Rada Európskej únie ho odôvodňuje tým, že bez opatrení na riešenie problému odpadu z obalov by sa jeho celkové množstvo mohlo do roku 2030 zvýšiť o 19 percent. Pritom už aj v rokoch 2010 až 2021 ich objem vzrástol o 24 percent. A došlo k tomu napriek tomu, že miera recyklácie v EÚ za rovnaké 11-ročné obdobie vzrástla o 23 percent.
Len v roku 2021 vyprodukovali krajiny EÚ 84 miliónov ton obalového odpadu.
Takéto štatistiky však pravdepodobne neupokoja európske podniky a spotrebiteľov, ktorým opäť komplikuje život zle koncipované nariadenie, ktorého vplyv na každodenný život sa už začal prejavovať.
Európska rada pritom pôvodne na sociálnych sieťach argumentovala v prospech nariadenia prostredníctvom úplne inej skutočnosti – že od roku 2027 sa od spotrebiteľov bude očakávať, že si na jedlo so sebou a podobné výrobky budú prinášať vlastné obaly.
Je pozoruhodné, že tvorcovia regulácie v priebehu dlhoročného procesu potrebného na presadenie nariadenia neprišli na problémy, ktoré boli pre verejnosť zrejmé na prvý pohľad. Alebo že sa týchto problémov vôbec neobávali.
Nariadenie PPWR, ktoré je symbolom slepého byrokratického ducha, ktorý v súčasnosti dusí celý kontinent, môže, ale nemusí uspieť v znižovaní množstva odpadu z obalov v celej Európe.
Už teraz však vidieť, že v nej oslabí pracovitosť a podnikateľského tvorivého ducha. V poslednom čase sa pritom zdá, že je to vedľajší účinok prakticky každého nariadenia, ktoré vychádza z Bruselu. Bez ohľadu na jeho deklarovaný zámer.
Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.