Sú situácie, keď je schopnosť Európskej únie parodovať sama seba takmer pôsobivá, aj keď sa to dá predvídať. Je to tak aj v prípade vyhlásenia z dnešného zasadnutia ministrov v Rade EÚ, na ktorom sa rokovalo o kríze v Ceute.
Čo sa vlastne stalo?
Minulý týždeň prekročili desiatky tisíc migrantov vonkajšiu hranicu EÚ z Maroka do španielskej enklávy Ceuta. Zahynuli desiatky ľudí. Prijímacie zariadenia boli preťažené. Tisíce ľudí zostali spať na plážach. Jednotlivé európske štáty obnovili kontroly cestujúcich prichádzajúcich zo Španielska, zatiaľ čo sa množili otázky týkajúce sa zlyhaní španielskych spravodajských služieb, zapojenia Maroka a dôveryhodnosti oficiálnych štatistík, ktoré reportoval Madrid.
V utorok sa potom ministri vnútra EÚ zišli na mimoriadnom zasadnutí, aby posúdili túto katastrofu a zvážili, či sú potrebné nejaké naliehavé opatrenia.
A aký bol ich záver? Španielsko odviedlo vynikajúcu prácu. Naozaj vynikajúcu.
Španielsko chválené za „rýchlu a účinnú“ reakciu
V oficiálnom vyhlásení Rady sa uvádza, že vlády EÚ „jednohlasne vyjadrili silnú solidaritu so Španielskom“. Ministri „ocenili rýchle a účinné úsilie španielskych orgánov“ a uznali, že „veľmi veľká väčšina“ osôb, ktoré vstúpili do Ceuty, bola vrátená do Maroka.
Ministri boli zároveň uistení, že nedošlo k žiadnemu ďalšiemu významnému presunu na španielske pevninské územie ani do iných krajín EÚ. Tu teda nie je čo vidieť. Hranica je zabezpečená. Kríza sa skončila. Prosím, prestaňte klásť nepríjemné otázky.
Stojí za to zamyslieť sa nad tým, čo EÚ práve označila za „rýchle a účinné“.
Podľa španielskeho ministra vnútra Fernanda Grande-Marlasku vstúpilo do Ceuty približne 72-tisíc migrantov a 70-tisíc sa už vrátilo do Maroka.
Lenže paradoxom je, že kým pôvodné španielske odhady uvádzali počet prichádzajúcich skôr na úrovni 50-tisíc, Madrid medzitým uviedol, že sa vrátilo 69 500 ľudí. Nehovoriac o tom, že polícia medzitým hovorila aj o čísle 60-tisíc.
Komunikácia bola jednoducho zmätočná. Údaje nepresné. Všetko to ilustruje fakt, že navrátilcov bolo podľa španielskych úradov istý čas takmer o 20-tisíc viac ako odhadovaný počet tých, čo vstúpili do Ceuty.
Tento nesúlad však nebránil Európskej komisii v tom, aby španielske údaje považovala za fakt.
Miestni úradníci v Ceute medzitým odhadovali, že ešte v pondelok sa po enkláve pohybovalo okolo tri- až päťtisíc migrantov. A tamojšie prijímacie centrá boli „preťažené“, pričom úrady vybavovali 862 maloletých bez sprievodu, ktorých nemožno jednoducho vrátiť späť cez hranicu.
Rada ministrov verzus matematika. Kto vyhrá?
Oficiálne španielske čísla, miestne údaje a pôvodné odhady nemôžu byť všetky zároveň správne. Riešením EÚ v tejto zložitej situácii nebolo hľadať nezávislé overenie, ale zopakovať preferovanú formuláciu Madridu, že sa vrátila „veľmi veľká väčšina“.
Takto funguje zodpovednosť v modernej Európe. Národná vláda predloží svoje vlastné hodnotenie svojho výkonu na zasadnutí, ktoré bolo zvolané čiastočne na jej vlastnú žiadosť. Európska komisia toto hodnotenie schváli. Ostatné vlády sú vyzvané, aby vyjadrili solidaritu. Výsledné komuniké sa potom prezentuje ako kolektívny úsudok Európy.
Španielsko vyšetrovalo Španielsko a zistilo, že Španielsko si viedlo veľmi dobre.
Samozrejme, nebolo oznámené žiadne nezávislé vyšetrovanie toho, ako sa taký obrovský počet ľudí dostal k hraniciam bez adekvátnej reakcie. Nebol podniknutý žiadny pokus o zosúladenie protichodných údajov. Nebolo nasadené žiadne nové posilnenie agentúry Frontex, nebol prijatý žiadny okamžitý balík opatrení na zabezpečenie hraníc a neboli podniknuté žiadne konkrétne kroky proti štátu podozrivému z uľahčovania prekračovania hraníc.
Namiesto toho sa ministri zhodli na tom, že Európa by mala zlepšiť „systémy včasného varovania“ vrátane spravodajských informácií pred hranicami a monitorovania sociálnych médií. Vyzvali aj na lepšie koordinovanú komunikáciu s cieľom bojovať proti „manipulácii a zasahovaniu zo strany zahraničných informačných zdrojov“.
Hranicu prekročili desiatky tisíc ľudí a Brusel dospel k záveru, že komunikačná stratégia si vyžaduje zlepšenie. Ako vždy.
Maroko sa vyhýba podrobnej kontrole
Otázka Maroka bola riešená s podobnou citlivosťou. Regionálny prezident Ceuty Juan Jesús Vivas uviedol, že prevláda všeobecné presvedčenie, že Maroko tento prílev ľudí povolilo, podporilo alebo dokonca zorganizovalo. Maroko už v minulosti preukázalo ochotu využívať migračný tlak proti Španielsku, najznámejší prípad je z obdobia krízy v Ceute v roku 2021.
Madrid však pochválil marockú spoluprácu a trvá na tom, že Rabat pomohol pri návrate migrantov bez kladenia akýchkoľvek podmienok.
Rada EÚ na to reagovala vyhlásením, že Európa potrebuje „hlboké partnerstvá s tretími krajinami“ – akoby krajina na druhej strane plotu v Ceute bola nejaký neidentifikovaný teoretický partner, a nie Maroko.
EÚ je v súčasnosti pri kontrole migrácie natoľko závislá od susedných štátov, že sa zdráha dokonca aj položiť otázku, či jeden z týchto štátov zámerne neotvoril svoje „brány“. Maroko to dokonale chápe. Môže vyvíjať tlak na Španielsko, sledovať, ako Európa panikári, a následne získať pochvalu za to, že pomáha zmierniť tlak, z ktorého je obviňované, že ho samo vytvorilo.
Čo teda vlastne prinieslo utorkové mimoriadne zasadnutie?
Zasadnutie dosiahlo presne to, čo malo
Španielsko získalo politické ospravedlnenie, ktoré chcelo. Komisia potvrdila spornú verziu udalostí, ktorú predložil Madrid. Vládam, ktoré spochybňovali španielsky manažment hraníc, bolo povedané, že v rámci solidarity s tým musia prestať.
EÚ zároveň nezistila, koľko ľudí vstúpilo do Ceuty. Nevie s istotou, koľko ich tam zostalo. Nevysvetlila, ako došlo k zrúteniu hraníc, či boli prehliadnuté varovania alebo akú úlohu zohralo Maroko.
Všetky podstatné otázky boli jednoducho odložené až na stretnutia ministrov vnútra a lídrov EÚ v októbri.
Veď do toho času sa azda pláže stihnú vypratať a na fotografie sa zabudne.
Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.