K všetkým problémom, ktoré trápia amerického prezidenta, pribudli Kórejčania. Ale nie tí zo severu. Na nich USA už pred desaťročiami uvalili všetky možné sankcie a namiesto diplomatických zdvorilostí si vymieňajú vyhrážky.
Hnevajú ho tí z juhu – zdvorilí spojenci či skôr vazali, ktorí hostia okolo 25-tisíc amerických vojakov a najväčšiu americkú základňu v zahraničí. Trumpovi sa nepáči, že sa Juhokórejčania odmietli zapojiť do vojny s Iránom.
Ako Trump rozbíja americké geopolitické priority
Verí, že ich dostane pod tlak, ak im pohrozí znižovaním americkej prítomnosti. Ak to Donald Trump myslí vážne, rozbíja tým svoje geopolitické priority. Tentoraz však na prospech regiónu aj sveta.
Trump cez víkend vyhlásil, že Juhokórejčania sú nevďační, a Američania preto obmedzia svoju účasť na pravidelnom letnom spoločnom cvičení. Údajne je drahé a Soul bude musieť platiť podstatne viac za americkú ochranu. Potom si zaspomínal, ako si pred rokmi rozumel so severokórejským vodcom Kim Čong-unom a dal najavo, že by sa s ním opäť rád videl.
Zrejme šokoval tak štruktúry amerického hlbokého štátu, ako aj najbližších spolupracovníkov. Pentagón postavil pred rýdzo praktický problém, keď deň pred začiatkom dlho pripravovaného cvičenia, na ktorom sa zúčastňujú desiatky tisíc amerických a kórejských vojakov, vydal príkaz, že všetko bude inak.
To sa nakoniec vyriešilo rýchlo. Američania skrátili manévre z pôvodne plánovaných 10 dní na päť. V ťažšej pozícii sú Trumpovi diplomati. Obchádzajú východnú Áziu a neustále tam svojim náprotivkom vysvetľujú, akí dôležití sú pre USA a aké nebezpečné sú Čína, Rusko a Severná Kórea.
Mohlo by Vás zaujímať
USA skracujú cvičenia v Kórei, tá v tom vidí tlak Trumpa
Aké ponaučenie si odnesú v Japonsku či na Taiwane z Trumpových výrokov?
V samotnom Soule si však dnes pravdepodobne nezúfajú, možno sa im Trumpov výbuch celkom hodí. Prezident I Če-mjong sa od svojho nástupu snaží o suverenistickú zahraničnú politiku. Stojí o uzavretie mierovej zmluvy so severným susedom, nechce problémy s Čínou a už vôbec nechce byť zaťahovaný do amerických konfliktov, ktoré sa jeho krajiny netýkajú.
Značne sa tým líši od svojho proamerického predchodcu Jun Sok-jola, ktorý si za pokus o prevrat odpykáva doživotný trest. Vyšetrovanie bývalého prezidenta navyše preukázalo, že sa dronovým útokom na Severnú Kóreu pokúšal vyprovokovať konflikt, ktorý by mu uľahčil prevzatie moci, za to začiatkom júna dostal k svojmu doživotiu ďalších 30 rokov.
Nie je známe, do akej miery boli Američania zapojení do plánov Jun Sok-jola. Ťažko si však predstaviť, že by im v krajine, ktorú kontrolujú ozbrojené zložky, unikli prípravy prevratu, na ktorom sa podieľali najvyšší predstavitelia armády. Za provokáciu s dronmi namierenú proti Pchjongjangu dostali vysoké tresty aj bývalý minister obrany, bývalý šéf vojenskej kontrarozviedky a bývalý veliteľ dronových jednotiek.
V reakcii na skrátenie spoločného cvičenia dal prezident I Če-mjong najavo, že počíta s upevňovaním juhokórejskej vojenskej zvrchovanosti. Pripomenul dva projekty. Po prvé: ponorky na jadrový pohon, ktoré si Južná Kórea stavia s americkou pomocou. Ich nadobudnutím sa Juhokórejčania zaradia do exkluzívnej skupiny veľmocí – okrem piatich stálych členov Bezpečnostnej rady OSN ich má už len India.
Po druhé: plnú kontrolu nad kórejskými ozbrojenými silami. Tú síce v Soule majú v čase mieru, ale v prípade vojny preberá velenie americký generál. Aj to sa má zmeniť.
Mohlo by Vás zaujímať
Prezident Južnej Kórey chce jadrové ponorky a nezávislú obranu
Spojenec a vydierač
V Soule nemajú záujem o úplné stiahnutie amerických jednotiek, na niečo také je severný sused príliš nepredvídateľný. Ročne platia Američanom za ich prítomnosť niečo vyše miliardy dolárov. Dnes si však rozladený Trump zapýtal rovno 10 miliárd, čo vysoko presahuje americké náklady. V Soule musia premýšľať, ako s takým spojencom-vydieračom pokračovať.
Možno nakoniec nebudú Američanov toľko potrebovať. Ak to Trump myslí s Kim Čong-unom vážne, môže nakoniec dôjsť k dohode, ktorá by Kórejskému polostrovu priniesla uvoľnenie. Každopádne platí, že bez USA uvoľnenie možné nie je.
Nerozbil by však Trumpovi takúto dohodu jeho vlastný hlboký štát ako po jeho poslednom stretnutí s Kimom v roku 2018? A sú Američania vôbec schopní rokovať s rivalmi?
Trumpove výkony vo vzťahu k Rusku, Iránu či Palestínčanom svedčia o opaku. Severná Kórea je zatiaľ skeptická. Kimova sestra vyhlásila, že skrátenie vojenského cvičenia nestojí za pozornosť vzhľadom na dlhodobé americké nepriateľstvo a že jej brat si síce s Trumpom rozumel, ale aj tak to k ničomu neviedlo.
Na druhej strane, Pchjongjang by mal záujem o lepšie vzťahy s Američanmi, ak bude cena, ktorú za ne budú požadovať, rozumná. Pchjongjang sa určite nebude ochotný vzdať jadrových zbraní ani balistických rakiet, pretože verí, že bez nich by sa jeho režim už skončil. V tom sa pravdepodobne nemýli.
Tiež zrejme nebudú pripravení diskutovať s Američanmi o vojenskej podpore, ktorú poskytujú Rusku proti Ukrajine. Zapojením do tejto vojny získavajú peniaze, strategické partnerstvo s Moskvou a bojové skúsenosti. To Západ nemá čím vyvážiť.
Či už to Trump myslí vážne, alebo sa len pokúša vyžmýkať z Juhokórejčanov viac peňazí, svojím neohľaduplným postupom americkú politiku v Soule diskredituje. Oslabuje takisto priaznivcov Washingtonu medzi miestnymi predstaviteľmi. Potom, čo mnohí z nich skončili v čistkách po nevydarenom pokuse o puč, sú slabší ako predtým.
Je to podobná situácia, ako keď Recep Tayyip Erdogan pred 10 rokmi po pokuse o puč oslabil vplyv atlantistov v tureckých bezpečnostných štruktúrach. Podmienky na dosiahnutie juhokórejskej zvrchovanosti a mierovú politiku sú priaznivé.
