Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Juhokórejský prezident vyzval na rokovania s KĽDR o mierovej zmluve

Juhokórejský prezident I Če-mjong v sobotu vyzval na rokovania so Severnou Kóreou (KĽDR) s cieľom nahradiť súčasné prímerie mierovou zmluvou a dosiahnuť mierové spolužitie. Uviedol to v prejave pri príležitosti 81. výročia oslobodenia Kórey spod japonskej koloniálnej nadvlády, podľa správy agentúry Reuters.

Rokovania by mohli preskúmať aj vhodné opatrenia na obmedzenie jadrových kapacít KĽDR, uviedol I Če-mjong s tým, že Soul podnikne preventívne a dlhodobé kroky na zmiernenie napätia a vytvorí viacvrstvový bezpečnostný systém, aby zabránil eskalácii.

Prezident povedal, že KĽDR a zainteresovaný strany by mali viesť dialóg v záujme formálneho ukončenia kórejskej vojny z rokov 1950 až 1953. Južná a Severná Kórea vtedy uzatvorili prímerie, k podpísaniu mierovej zmluvy však medzi nimi nikdy nedošlo. Na ich spoločných hraniciach bola vyčlenená len tzv. demilitarizovaná zóna.

I Če-mjong výzvou nadviazal na svoj prísľub z minulého roka, že bude rešpektovať systém KĽDR a usilovať sa o mierové spolunažívanie medzi obomi krajinami na Kórejskom polostrove.

Vzťahy medzi Severnou a Južnou Kóreou sú naďalej zmrazené. Vodca KĽDR Kim Čong-un upustil od politiky zjednotenia, ktorú presadzoval Pchjongjang, označil južného suseda za najväčšieho nepriateľa svojej vlasti a nariadil posilnenie obrany na hraniciach. KĽDR dlhodobo odmieta ponuky juhokórejského prezidenta na nadviazanie dialógu. Pchjongjang tiež kritizoval plán Soulu na výstavbu ponoriek na jadrový pohon a odsúdil spoločné vojenské cvičenia USA a Južnej Kórey.

(tasr, reuters)

Minúta  |  

Pri streľbe na univerzite vo Virgínii utrpelo zranenia päť ľudí

Päť ľudí utrpelo zranenia pri sobotnej streľbe na Virginia State University v americkom štáte Virgínia. Jeden zo zranených je v kritickom stave. Podľa univerzity bolo na mieste viacero podozrivých páchateľov, informuje agentúra AP a stanica BBC.

Polícia zasahovala pri jednom z internátov približne o 01.28 h miestneho času (07.28 h SELČ) v sobotu. Všetkých päť zranených previezli do nemocníc. Stav štyroch z nich nie je život ohrozujúci, uviedla univerzita.

Zatiaľ nie je jasné, či polícia zadržala niektorého z podozrivých. Univerzita po incidente dočasne uzavrela celý areál, neskôr však opatrenie zrušila. Na mieste je naďalej veľký počet policajtov.

Virginia State University má približne 5700 študentov a nachádza sa asi 32 kilometrov južne od Richmondu, hlavného mesta Virgínie. Streľba sa odohrala krátko pred začiatkom nového akademického roka. Internáty sa pre študentov otvorili minulý týždeň a vyučovanie sa má začať v pondelok.

(tasr, ap, bbc)

Minúta  |  

Jemenský prístav Mokka zastavil prevádzku po útokoch húsíov

Prístav Mokka v Jemene pozastavil obchodnú a námornú prevádzku po tom, čo ho v posledných dňoch zasiahlo viac ako 25 rakiet pri útokoch húsíov, uviedol v sobotu riaditeľ prístavu.

Pri útokoch zahynulo sedem ľudí a spôsobili škody odhadom 16 miliónov dolárov, povedal riaditeľ na tlačovej konferencii. Mokka je prístav v Červenom mori neďaleko prielivu Bab el-Mandeb, strategicky dôležitého miesta spájajúceho Červené more s Adenským zálivom a kľúčovej trasy pre medzinárodnú lodnú dopravu.

Prístav kontrolujú sily spojené s medzinárodne uznanou jemenskou vládou. Má menšiu nákladnú kapacitu ako hlavné jemenské prístavy Aden a Hudajda. Jemenská vláda v piatok uviedla, že húsíovia v ten deň vypálili na prístav Mokka šesť balistických rakiet, pričom zabili najmenej štyroch civilistov a zamerali sa na civilné, ekonomické a námorné zariadenia.

K eskalácii dochádza uprostred zvýšeného regionálneho napätia spôsobeného vojnou USA proti Iránu a vyvolala obavy z návratu k rozsiahlemu konfliktu v Jemene. Hlavné boje v Jemene po prímerí sprostredkovanom OSN v roku 2022 do značnej miery utíchli, ale úsilie o dosiahnutie trvalého politického urovnania sa zastavilo.

(reuters)

Minúta  |  

Turecký import ruskej ropy klesol pre ukrajinské útoky

Turecko v júli výrazne obmedzilo dovoz ropy z ruských prístavov po tom, čo ukrajinské dronové útoky narušili vývoz cez Čierne more. Podľa údajov spoločnosti LSEG Ankara odobrala približne 900-tisíc ton ruskej ropy, kým v júni to bolo 1,2 milióna ton.

Ešte výraznejšie klesol objem čiernomorských dodávok smerujúcich priamo na turecký trh – zo 600-tisíc na približne 300-tisíc ton. Pokles má pokračovať aj v auguste, keď Turecko očakáva z ruských čiernomorských prístavov iba asi 200-tisíc ton ropy.

Zatiaľ nie sú naplánované žiadne dodávky ruskej zmesi Urals ani ropy CPC. Do krajiny však majú doraziť dva tankery s kazašskou ropou KEBCO.

Ankara zároveň podľa obchodníkov reaguje diverzifikáciou dodávateľov. V auguste má preto mimoriadne dovážať ropu aj z Brazílie a Guyany.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Lukašenko vyhlásil, že Bielorusi nechcú bojovať

Bieloruský prezident Alexander Lukašenko vyhlásil, že vedenie krajiny urobí všetko pre zachovanie mieru a Bielorusko sa nechce zapojiť do vojny. Povedal to v sobotu počas otvorenia festivalu Zov Polesia, pričom jeho vyjadrenia priniesla agentúra Interfax.

Lukašenko označil Bielorusko za „spoločný dom“ jeho obyvateľov a poukázal na konflikty a napätie v okolitých krajinách.

Osobitne spomenul náboženskú a národnostnú nevraživosť, ktorá podľa neho v zahraničí dosahuje znepokojujúce rozmery. Bielorusko je podľa prezidenta napriek situácii v regióne pokojnou krajinou, pričom zásluhu pripísal samotným občanom.

Lukašenko zároveň tvrdí, že pokoj bude možné zachovať, ak sa ľudia vyhnú rozkrádaniu majetku, budú pracovať a posilňovať svoju krajinu.

Zdôraznil pritom, že za stabilitou Bieloruska nestoja iba jeho rozhodnutia, ale úsilie celej spoločnosti.

(mja)

Minúta  |  

V Poľsku odhalili zrejme najvyššiu sochu Panny Márie v Európe

V poľskej obci Konotopie odhalili viac ako 55 metrov vysoký monument Panny Márie, ktorý je podľa dostupných údajov najväčšou mariánskou sochou v Európe. Samotná postava meria 40,6 metra a stojí na 15-metrovom podstavci v tvare koruny.

Projekt financoval jeden z najbohatších Poliakov, podnikateľ Roman Karkosik, ktorý ho označil za prejav vďačnosti voči Panne Márii. Výstavba mala stáť približne 23 miliónov eur.

Miestni predstavitelia dúfajú, že monument priláka turistov a pútnikov a pomôže ekonomicky slabšiemu regiónu. Stavba však vyvolala aj výraznú kritiku.

Dominikánsky kňaz Pawel Gužyňski ju prirovnal ku „King Kongovi na poli“ a niektorí obyvatelia tvrdia, že milióny mohli radšej smerovať do nemocníc či sociálnych zariadení.

Socha je vyššia ako Kristus Spasiteľ v Riu de Janeiro aj monument Krista Kráľa v poľskom Šwiebodzine. Najväčšia socha Panny Márie na svete sa však nachádza na Filipínach.

(tasr, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.