Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR zmenilo v porovnaní s predchádzajúcim obdobím prístup a do skončenia kontroly v máji neuzavrelo ani jednu zmluvu o spolufinancovaní, hoci niektoré projekty už získali podporu Európskej komisie.
V štátnom rozpočte na rok 2026 je na spolufinancovanie projektov vyčlenených päť miliónov eur, do konca mája tak nič nevyčerpali. Vyplýva to z kontroly Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR vybraných projektov programu LIFE.
Peniaze môžu dostať iné štáty
Financie z programu môžu pokryť až 75 percent oprávnených výdavkov schválených projektov. Ak ich Slovensko nevyužije, môžu pripadnúť iným členským štátom EÚ. Podľa podpredsedníčky NKÚ Henriety Crkoňovej by pritom mohli Slovensku pomôcť plniť záväzky v oblasti ochrany životného prostredia a podporiť projekty na zmierňovanie dôsledkov klimatickej zmeny.
Úrad priblížil, že program LIFE je hlavným finančným nástrojom EÚ pre oblasť životného prostredia a ochrany klímy a riadi ho priamo Európska komisia. V rokoch 2014 až 2020 pre Slovensko vyčlenili viac ako 43 miliónov eur.
Envirorezort vtedy podľa NKÚ cez spolufinancovanie podporil 23 projektov sumou 25 miliónov eur. Projekty sa týkali ochrany ohrozených druhov vtáctva, obnovy chránených biotopov v územiach sústavy Natura 2000 a systémového zlepšovania kvality ovzdušia, priblížil.
Mohlo by Vás zaujímať
Taraba: Žiadny iný post nezoberiem
Problémy v ŠOP
Kontrolóri sa pozreli na vzorku 11 projektov, ktoré realizovalo sedem prijímateľov, a to BROZ – ochranárske združenie, Karpatský rozvojový inštitút, Východoslovenská distribučná, Technická univerzita vo Zvolene, Štátna ochrana prírody (ŠOP) SR, Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko a Univerzita Komenského v Bratislave.
Zistili, že ŠOP ako jediný prijímateľ nesplnila zmluvné záväzky pri realizácii projektu a vôbec nečerpala zdroje z národného ani európskeho rozpočtu. Organizácia nezabezpečila externú službu na odstránenie invazívnych drevín, nepredložila žiadosti o platbu a ani včas neinformovala ministerstvo životného prostredia ako poskytovateľa o vzniknutých problémoch.
„Hlavným dôvodom boli neefektívne a komplikované interné postupy, v dôsledku ktorých verejné obstarávanie na externú službu počas piatich rokov vôbec nebolo vyhlásené. K tomuto zlyhaniu prispela aj extrémna personálna nestabilita v podobe šiestich zmien na pozícii generálneho riaditeľa,“ povedala Crkoňová.
Dodala, že kontrola ukázala aj nedostatočný dohľad rezortu nad projektom. Vzniknutú situáciu nakoniec muselo podľa NKÚ riešiť združenie BROZ, ktoré zabezpečilo dodávateľa a splnilo projektové ciele v časovej tiesni.
Manažovanie envirorezortu
Kontrolóri tiež identifikovali riziko spojené s manažovaním projektu. Envirorezort ako národný koordinátor programu LIFE výrazne prekračoval lehoty pri schvaľovaní zúčtovania zálohových platieb a finančných refundácií. Pri schvaľovaní dodatkov k zmluvám, administrácii a finančnom riadení projektov chýbali záväzné lehoty, tvrdia.
Mohlo by Vás zaujímať
Taraba výrazne obmedzil veterné parky. Z ôsmich zón zostala jediná
NKÚ zároveň uviedlo, že spracovanie žiadostí trvalo niekoľko mesiacov, v niektorých prípadoch to bolo 540 až 590 pracovných dní. „Tieto nedostatky boli spôsobené aj organizačnými a personálnymi zmenami, ktoré narúšali kontinuitu spracovania agendy,“ podotkli kontrolóri. Celkovo bola táto agenda podľa nich personálne poddimenzovaná.
Kontrolný úrad preto odporúča posilniť kontrolné a riadiace procesy, aby zabezpečili efektívnejšiu implementáciu a finančné ukončovanie projektov LIFE.
Ministerstvo hovorí o lobizme
Ministerstvo životného prostredia považuje správu NKÚ za lobizmus v prospech mimovládnych organizácií. „Sme šokovaní, že NKÚ tlačí na podporu projektov LIFE, pri ktorých je vysoká spoluúčasť zo štátneho rozpočtu. MŽP SR sa sústredí prioritne na eurofondové projekty, kde je spoluúčasť päť percent a menej, kým spoluúčasť pri LIFE projektoch dosahuje 50 a viac percent,“ skonštatoval envirorezort.
Tvrdí, že podporí iba tie LIFE projekty, ktoré prinesú reálnu pomoc a zlepšenia v oblasti ochrany prírody a biodiverzity a zapoja do riešení vedecké inštitúcie. Podľa vlastných slov odmieta „tlačiť peniaze spriazneným mimovládkam za ničnerobenie, ako to bolo v minulosti“.
„Prioritou je smerovať investície do zmysluplných projektov, najmä sú budovanie vodárenskej infraštruktúry, vodozádržné opatrenia, zvyšovanie energetickej efektívnosti budov, modernizácie systémov odpadového hospodárstva či sanácia envirozáťaží,“ priblížil rezort.
(tasr, lud)
