Brusel od Slovenska požaduje urýchliť výstavbu obnoviteľných zdrojov energie. Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS) však predstavil riešenie, ktoré tieto ambície výrazne obmedzuje. Z pôvodne navrhovaných ôsmich akceleračných zón pre veterné parky má zostať jediná lokalita na východnom Slovensku.
Na prvý pohľad ide o spor o veterné elektrárne. V skutočnosti však envirorezort rieši zložitejšiu úlohu, ako splniť záväzky voči Európskej únii a zároveň neotvoriť Slovensko rozsiahlej výstavbe veterných parkov, proti ktorej sa postavili viaceré samosprávy.
Minister oznámil, že z dokumentu vyradí prakticky všetky pôvodne navrhované lokality – Prietržku, Sobotište, Gbely, Štefanov, Vrakúň, Dolný Štál, Okoč, Zemiansku Olču, Palárikovo, Nové Zámky, Komjatice, Mojzesovo aj Podhájsku. Zachovaná zostane iba jedna lokalita na východe Slovenska, administratívne rozdelená na dve časti.
Ide o pilotnú akceleračnú zónu Východ, ktorú minister Tomáš Taraba ponechal v návrhu. Nachádza sa severne od Michaloviec a zasahuje do katastrálnych území Michaloviec vrátane jej mestských častí Močarany a Topoľany, mesta Strážske a obcí Lesné, Nacina Ves, Oreské, Petrovce nad Laborcom, Pozdišovce, Pusté Čemerné, Rakovec nad Ondavou, Staré, Suché, Trnava pri Laborci, Voľa a Zbudza.
„Bez súhlasu miest a obcí však nikde žiaden veterný park na Slovensku nevznikne,“ vyhlásil Taraba vo štvrtok na tlačovej konferencii. Pripomenul, že Slovensko ako jediný členský štát Európskej únie zakotvilo túto podmienku priamo do zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA). Navyše nejde len o obec, na ktorej území má park stáť. Súhlas budú musieť vyjadriť aj všetky susedné samosprávy, ktorých katastre môže projekt ovplyvniť.
Práve tento mechanizmus považuje minister za hlavnú poistku proti nekontrolovanej výstavbe. Tvrdí, že aj jediná ponechaná lokalita na východe Slovenska má skôr formálny charakter, keďže odpor miestnych samospráv je podľa neho natoľko silný, že realizáciu projektu nepovažuje za reálnu.
Slovensko plní záväzky prijaté bývalou vládou
Akceleračné zóny nevznikli z iniciatívy súčasnej vlády. Sú súčasťou míľnikov plánu obnovy a programu REPowerEU, ku ktorým sa Slovensko zaviazalo ešte za predchádzajúceho kabinetu.
Cieľom Bruselu je zrýchliť povoľovanie obnoviteľných zdrojov. Keďže výstavba veterných elektrární dnes trvá sedem až desať rokov, smernica RED III ukladá členským štátom vytypovať územia, kde sa environmentálne konflikty vyriešia vopred. Samotné povoľovanie konkrétnych projektov by sa tak malo skrátiť približne na jeden rok.
Splnenie tejto podmienky je zároveň naviazané na čerpanie európskych financií z plánu obnovy. Taraba však zdôrazňuje, že akceleračná zóna nie je stavebným povolením. „Sú len identifikáciou území, kde by teoreticky mohol vzniknúť veterný park,“ povedal.
Z osemdesiatich lokalít zostala jediná
Minister pripomenul, že pri jeho nástupe do funkcie sa pracovalo približne s osemdesiatimi potenciálnymi lokalitami. Ministerstvo hospodárstva ich následne zúžilo na osem, envirorezort teraz navrhuje ponechať jedinú.
Argumentuje pritom ochranou prírody, biokoridormi, migračnými trasami vtáctva aj pripomienkami samospráv. „Ťažko môžeme na jednej strane hovoriť o ochrane vtáctva a na druhej strane ignorovať jeho kolízne riziká pri veterných parkoch,“ povedal Taraba.
Podľa ministra Slovensko nemá rovnaké prírodné podmienky ako štáty severnej Európy. Zároveň však odmieta tvrdenia, že zaostáva. Tvrdí, že energetická politika musí vychádzať z reálnych podmienok krajiny, nie z univerzálnych európskych predstáv.
„Nikto nemôže povedať, že každá krajina musí mať rovnaký energetický mix. My máme jadrovú energetiku, vodné elektrárne a inú geografiu ako štáty pri mori,“ argumentoval.
Rozbehnuté projekty počkajú
Rozhodnutie podľa Tarabu neznamená koniec veternej energetiky. Približne 35 projektov už prechádza povoľovacím procesom v zmysle súčasnej legislatívy. „Ak splnia všetky zákonné podmienky a získajú súhlas samospráv, môžu vzniknúť aj bez akceleračných zón,“ konštatoval minister.
Pôvodný návrh rezortu hospodárstva pritom počítal s výstavbou veterných elektrární s celkovým výkonom približne 1 449 megawattov. Ministerstvo životného prostredia však dospelo k záveru, že väčšina navrhovaných lokalít nespĺňa environmentálne podmienky alebo naráža na výrazný odpor obyvateľov.
„Nebudeme ľuďom z Bratislavy hovoriť, čo si majú postaviť pri svojich domoch obyvatelia Záhoria alebo Podunajska. Ak miestni povedia nie, štát to musí rešpektovať,“ vyhlásil Taraba.
Kritizoval aj rozhodnutie bývalej vlády a jeho predchodcu Jána Budaja, ktorí podľa neho prijali záväzky voči Európskej komisii bez dostatočnej diskusie s regiónmi. „Niekto niečo podpísal v Bruseli a dnes sa tvári, že je to automatická povinnosť. My tie záväzky rešpektujeme, ale budeme ich plniť spôsobom, ktorý ochráni slovenské záujmy,“ povedal.
Rezort preto podľa neho zvolil kompromis. Slovensko formálne splní míľnik plánu obnovy, no zároveň výrazne obmedzí rozsah akceleračných zón a zachová rozhodujúce slovo samosprávam.
Samosprávy hovoria o víťazstve miestnych obyvateľov
Rozhodnutie ministra privítali predstavitelia samospráv, ktorých sa pôvodne navrhované akceleračné zóny priamo dotýkali. Starosta Bešeňova Štefan Šimko pripomenul, že obce zo zón 5, 6 a 7 už skôr podpísali spoločné memorandum, v ktorom 32 starostov žiadalo štát, aby konečné rozhodnutie o výstavbe veterných parkov zostalo v rukách miestnych samospráv.
„Požadovali sme od štátu garanciu, že posledné slovo bude mať samospráva. Dnes sme dostali uistenie, že akceleračné zóny 5, 6 a 7 sú minulosťou. Je to veľký krok pre naše obce aj pre občanov, ktorých zastupujeme. Ďakujeme ministrovi, že sa postavil za samosprávy a háji naše záujmy,“ uviedol Šimko.
Podobne reagovali aj zástupcovia občianskych iniciatív, ktoré proti plánovaným veterným parkom dlhodobo vystupovali. Právnik Marek Géci označil rozhodnutie ministerstva za dôležitý signál, že štát je pripravený rešpektovať vôľu miestnych komunít. „Dnes môžeme povedať, že 32 samospráv sa už nemusí obávať, že za domami ich obyvateľov vyrastú veterné parky bez ich súhlasu. Verím, že minister zotrvá na tomto postoji aj napriek tlakom rôznych záujmových skupín,“ poznamenal.
Aktivistka Katarína Ondrušová z obce Dubovce zdôraznila, že odpor miestnych obyvateľov podľa nej nikdy nebol namierený proti rozvoju obnoviteľných zdrojov samých osebe, ale proti spôsobu, akým sa projekty pripravovali. „Nie sme proti pokroku. Chceme však, aby boli takéto investície transparentné, podložené relevantnými štúdiami a aby ochrana zdravia ľudí a krajiny mala vždy prednosť pred snahou o urýchlenú výstavbu,“ povedala.
Čo bude nasledovať
Dokument teraz čaká ďalší legislatívny proces. Ak Slovensko definitívne schváli jedinú akceleračnú zónu, pôjde o jedno z najkonzervatívnejších riešení spomedzi členských štátov Európskej únie.
Otázkou zostáva, ako na tento postup zareaguje Európska komisia. Slovensko síce formálne splní požiadavku vytvorenia akceleračných území, rozsah navrhovaných zmien je však podstatne menší, než s akým pôvodne počítali odborné analýzy ministerstva hospodárstva.
Celá diskusia zároveň ukazuje hlbší spor o smerovanie slovenskej energetiky. Na jednej strane stojí európska snaha urýchliť výstavbu obnoviteľných zdrojov ako súčasť dekarbonizácie a posilnenia energetickej bezpečnosti. Na druhej strane ministerstvo životného prostredia presadzuje model, v ktorom dostávajú prednosť ochrana krajiny, súhlas miestnych komunít a energetický mix založený najmä na jadrovej a vodnej energetike.
Práve preto dnešná debata nie je iba o veterných turbínach. Je aj sporom o to, kto bude rozhodovať o podobe energetickej transformácie Slovenska. Či to budú predovšetkým európske ciele alebo regióny a ich obyvatelia. Tarabovo rozhodnutie naznačuje, že súčasná vláda dáva v tomto konflikte prednosť druhému prístupu.