Amerika bojuje s vysokým dlhom. Trhový šok spôsobila spoločnosť Moderna
Washington márne bojuje s rekordným dlhom a Trump obviňuje Švajčiarsko. Trhový šok však spôsobila spoločnosť Moderna, ktorej úspech nechtiac stlačil akcie gigantov v oblasti umelej inteligencie.
Moderna strávila roky snahou dokázať, že technológia mRNA môže priniesť ďalší veľký úspech okrem jej vakcíny proti COVID-19. Foto: Jakub Porzycki/NurPhoto via Getty Images
Keď americký štátny dlh prekročil psychologickú hranicu 40-tisíc miliárd dolárov, na trhy sa vrhol strašiak vysokých úrokových sadzieb na dlhodobých amerických dlhopisoch. Americké ministerstvo financií sa rozhodlo od septembra zasiahnuť a zvýši nákupy dlhodobých dlhopisov z dvoch miliárd na štyri miliardy.
Samy osebe sú tieto sumy v porovnaní s obrovským rozsahom amerického dlhu smiešne. Problém to nevyrieši. Ide však o signál, na ktorý investori čakali.
Americká vláda je pripravená zasiahnuť, aby udržala výnosy dlhopisov na prijateľnej úrovni. Vďaka tomu sa trh s dlhopismi stabilizuje a následne nehrozí žiadne nebezpečenstvo ani akciovému trhu. Inými slovami, americká vláda len potvrdila, že keď príde na lámanie chleba, nenechá trhy padnúť.
Kto vlastne určuje cenu peňazí
Tentoraz je však situácia zložitejšia. A to bez ohľadu na makroekonomický kontext. Nedávno sa totiž nový šéf Fedu pochválil, že rast výnosov z dlhodobých dlhopisov mu neprekáža, pretože neviditeľná ruka trhu problém vyrieši sama.
Výnosy rastú bez toho, aby musel zvyšovať sadzby. Zároveň úroková sadzba na krátkodobých dlhopisoch zostáva relatívne nízka. Toto riešenie však už neplatí. Americké ministerstvo financií má v úmysle tieto dlhopisy nakupovať.
Hrozí konflikt medzi obomi inštitúciami? Aj keby nehrozil, tento problém sa dotýka princípu fungovania menovej politiky. Vynára sa preto hlavná otázka: kto nakoniec určuje cenu peňazí?
Zatiaľ je to americká centrálna banka, ale pritom všetci vedia, že Trumpova vláda chce čo najnižšie sadzby, inými slovami, čo najlacnejšie peniaze. A teraz vidíme, že aj americké ministerstvo financií je pripravené zasiahnuť na svojej úrovni s cieľom znížiť cenu peňazí.
V tomto kontexte neistoty nie je divu, že rastú ceny bitcoinu a zlata. A to aj napriek tomu, že veľmi pravdepodobným scenárom by malo byť ďalšie zvýšenie úrokových sadzieb na najbližšom zasadnutí. Ak k tomu nedôjde, čoraz viac investorov bude mať pocit, že americká centrálna banka stráca svoju nezávislosť.
Kevin Warsh ešte predtým, ako nastúpil do funkcie, zdôrazňoval práve dôležitosť nezávislosti Fedu. V nadchádzajúcich mesiacoch teda bude môcť svoje postoje overiť aj v praxi.
Celá situácia je veľmi vážna. To len potvrdzuje informácia, že Čína v júni 2026 nakúpila 40 ton zlata prostredníctvom londýnskeho trhu. To je o 167 percent viac ako oficiálne nahlásených 15 ton, ktoré čínska centrálna banka uviedla za jún.
Čína totiž dlhodobo patrí medzi najväčších kupcov zlata, ale skutočný rozsah jej nákupov sa odhaduje veľmi ťažko. Zo strany čínskej centrálnej banky nejde o špekuláciu na ďalší rast ceny zlata, ale predovšetkým o snahu znížiť svoju závislosť od amerického dolára a najmä od amerických štátnych dlhopisov.
Pre USA totiž nie je problémom len ponúknuť veriteľom atraktívne výnosy s ohľadom na inflačné očakávania. Existuje ďalší, a to zabezpečiť ďalších kupcov, ktorí by mali americké dlhopisy nakupovať.
Dlhopisový trh Bessentovi zatiaľ neverí
Výnosy amerických dlhopisov však aj napriek Bessentovmu zásahu opäť začali rásť. Počiatočný efekt intervencie tak vydržal sotva niekoľko dní. To, samozrejme, ešte neznamená, že spätné odkúpenia nebudú fungovať vôbec. Trh však zatiaľ ukazuje, že ich účinok je veľmi krátkodobý.
Americký minister financií vníma celú situáciu inak. Bessent označil pohyby v priebehu jedného dňa jednoducho za „šum“ a upozornil na nízku likviditu trhu. Zároveň vyjadril presvedčenie, že výnosy budú opäť klesať. V nasledujúcich týždňoch tak dostaneme pomerne rýchlu odpoveď na otázku, kto má pravdu: Bessent alebo trh s dlhopismi?
Zdroj: TradingView
Ešte radikálnejšie sa k celej problematike postavil Donald Trump. Ten si uvedomuje, že situácia nie je dobrá. A čo má v tejto chvíli urobiť správny politik? Nájsť vinníka. Za to, že Amerika platí vysoké výnosy, môže Švajčiarsko, pretože má nízke sadzby.
Amerického prezidenta môžeme ľahko opraviť v tom, že Švajčiarsko má nulové sadzby. Napriek všetkej ekonomickej sile Švajčiarska naň len ťažko môžeme zvaľovať vinu. Hlavným dôvodom, prečo má Švajčiarsko nízke úrokové sadzby, je to, že má dobre riadený štát.
Štátny deficit je na nule a štátny dlh dosahuje 39,4 percenta. Navyše má infláciu okolo 0,4 percenta, takže úrokové sadzby naozaj nemusí zvyšovať. Namiesto inšpirácie Švajčiarskom si však Trump zvolil inú cestu. Vyhlásil, že Spojené štáty by mohli obchod so Švajčiarskom jednoducho prerušiť. Podľa neho by táto „elitná krajina“ rýchlo zistila, ako veľmi je závislá od Ameriky.
Druhý short squeeze prišiel zo spoločnosti Moderna
Trh bol destabilizovaný udalosťami okolo amerického dlhu. Cena bitcoinu nečakane vystrelila nahor, čím spôsobila takzvaný short squeeze. Nebolo to však jediné „short squeeze“, ktoré sa na trhu odohralo. Druhé sa udialo pri akciách spoločnosti Moderna.
Tie zaznamenali od začiatku pandémie obrovský prepad. Kto kúpi túto firmu, stavia predovšetkým na technológiu mRNA vakcín. Hlavnou výzvou pre túto spoločnosť od začiatku pandémie je nájsť iný produkt ako práve vakcínu proti covidu. Ani vakcína proti hantavírusu, ani potenciálna vakcína proti ebole však nedokázali spoločnosť vymaniť z tejto situácie.
Zlom nastal až teraz. Počas týždňa spoločnosť oznámila, že jej vakcína proti rakovine prešla treťou fázou. Ide o historický posun, pretože žiadna individualizovaná mRNA vakcína proti rakovine doteraz neprešla touto fázou úspešne.
Táto technológia je revolučná aj v tom, že každá vakcína bude vyrobená na mieru pre každého pacienta. Vďaka tomu je úspešná. Táto správa vyhnala akcie spoločnosti Moderna nahor o 177 percent. Všetci, ktorí mali túto akciu vo svojom portfóliu, zažili krásny deň. Lenže neboli sami.
Zdroj: TradingView
Pred zverejnením výsledkov bolo približne 13,5 percenta voľne obchodovateľných akcií spoločnosti Moderna predaných na krátko. Pre spoločnosť tejto veľkosti je to veľmi vysoké číslo. Špekulanti na pokles zaznamenali počas jediného dňa papierovú stratu vo výške približne 5,5 miliardy dolárov.
Špekulácie na pokles sa pritom nezdali zlé, ak človek zohľadnil názory súčasného amerického ministra zdravotníctva Roberta F. Kennedyho mladšieho. Jeho ministerstvo výrazne obmedzilo federálnu podporu vývoja mRNA vakcín proti respiračným infekciám. Pre investorov to bol ďalší dôvod, prečo sa na celú technológiu pozerať s väčšou opatrnosťou.
Krátke pozície sa uzatvárajú tak, že danú akciu nakúpite. Na uzavretie pozícií teda potrebujete hotovosť, a keďže išlo o najväčší short squeeze v prípade biotechnologickej spoločnosti, fondy potrebovali hotovosť. Rozhodli sa preto uzavrieť svoje najvýnosnejšie pozície, a to boli predovšetkým akcie súvisiace s umelou inteligenciou, ako napríklad Nvidia.
Boli sme teda svedkami toho, že rast biotechnologickej spoločnosti spôsobil pokles najväčšej burzovej kapitalizácie na svete. To je len ďalší dôkaz toho, ako sú dnes trhy prepojené. A zároveň toho, že ani investori si počas leta nemôžu dovoliť naozaj vziať dovolenku.
Kto minulý týždeň nechal počas dovolenky otvorenú short pozíciu na bitcoine a spoločnosti Moderna, mohol zistiť, že najdrahšou súčasťou dovolenky nebol štvorhviezdičkový hotel.