Americký dlh má štyridsať biliónov dôvodov na nervozitu. A trhy to začínajú vidieť
Žiadne správy, zlé správy. Letnú trhovú nudu narušil náhly výpredaj čipov. Skutočný účet však vystaví až narastajúci americký dlh.
Obchodníci pracujú na burze v New Yorku (NYSE). Foto: Spencer Platt/Getty Images
|
Obavy z toho, že nás čaká zložitý záver letných prázdnin na akciových trhoch, sa potvrdili. Paradoxom celej situácie neboli žiadna zlá makroekonomická správa alebo veľmi zlé výsledky niektorej zo sledovaných veľkých firiem, ale práve nedostatok dôležitých správ.
Prakticky do konca augusta, keď budú zverejnené výsledky spoločnosti Nvidia a uskutoční sa sympózium v Jackson Hole, trh nemá žiadnu dôležitú správu. Trhy sú vydané samy sebe napospas. Nie je dôvod na nejaké očakávania. A v tejto chvíli je to pre trhy zložité, pretože väčšinou sa začnú objavovať tiene, ktoré sa mihnú nad aktuálnou situáciou.
Normálne ich investor ignoruje, napríklad otázku štátneho dlhu, ktorý extrémne rýchlo rastie, ale efekty dlhu sú rozložené v čase a sú dlhodobé. Ide teda presne o ten typ správ, ktorým sa nevenuje pozornosť, pretože sme zahltení aktuálnym dianím.
Ani rétorické potýčky okolo Iránu nespôsobili, že by investori začali špekulovať na cenu ropy. Trump všetkých prekvapil tým, že pohrozil, že zaútočí na Omán, pretože Biely dom nie je v posledných týždňoch spokojný s jeho správaním.
Keď ponecháme bokom tento detinský dôvod, tak by útok na Omán bol hlavne destabilizačný pre celý Blízky východ v tom, že sa táto krajina zatiaľ považuje za spojenca USA. V prípade útoku by čoraz viac krajín malo dôvod pochybovať o sile spojenectva so Spojenými štátmi. Na túto informáciu reagovala cena ropy rastom, ktorý však nebol závratný.
Zdroj: TradingView
Ďaleko horšie je na tom vývoj cien skvapalneného plynu obchodovaného v Amsterdame. Tie sú na rozdiel od ropy na svojich tohtoročných maximách. Dôvodom je – a ani to neprekvapuje – nízka naplnenosť plynových zásobníkov na ďalšiu sezónu.
Na záver k vývoju na Blízkom východe dodajme, že Trump potvrdil svoju snahu anektovať Hormuzský prieliv jasným obrázkom. Vďaka tomu všetci Američania vedia, čo chce urobiť po skončení konfliktu. Je to len ďalší z mnohých dôkazov, že sa máme pripraviť na jeho dlhšie trvanie.
Výpredaj bez bezprostredného dôvodu
Trhy však ani tieto „eskapády“ na sociálnych sieťach nedokázali vytrhnúť z nudy. Cena ropy sa upokojila. Zrazu však ako z čistého neba prišiel výpredaj v sektore polovodičových firiem.
Sledovaný index SOX stratil cez 5,6 percenta za jednu seansu. Všetky firmy, ktoré ho tvoria, sa prepadli do strát na finančných trhoch vrátane veľkých mien, ako sú Nvidia, Broadcom či AMD.
Pád dole ťahali predovšetkým firmy Coherent a Credo. Obe patria medzi kľúčových dodávateľov technológií pre vysokorýchlostné prepojenie AI datacentier. Coherent najmä v optike a vo fotonike, Credo v čipoch a káblových interkonektoroch medzi GPU, servermi a sieťovými prvkami.
Výpredaje sa potom preliali aj na juhokórejskú burzu, ktorá dočasne zastavila programové predaje.
Najzaujímavejšia na celom výpredaji bola jasná absencia bezprostredného firemného motívu. V hre môžu byť letný rytmus obchodovania či spomínaná absencia burzových správ. Pri letných objemoch akcií spôsobí výpredaj aj niekoľko väčších hráčov.
Bezprostredný konkrétny motív teda chýbal. To však neznamená, že neexistuje vzdialenejší motív. A je ním americký dlh. Ten teraz presiahol psychologickú hranicu 40 biliónov dolárov. Čo je však horšie, veľmi rýchlo rastie suma vyplatená na úroky amerického dlhu.
To je oveľa bolestivejšie, pretože úroky sa platia už teraz. Tento rok majú USA zaplatiť iba na obsluhu svojho dlhu 1,4 bilióna dolárov. A najhoršie na celej situácii je, že zlepšenie sa nedá čakať v dohľadnom čase.
Obavy z dlhu najlepšie ilustrujú problémy dlhopisového trhu. Štandard pravidelne upozorňuje na to, že predovšetkým výnosy na dlhodobých dlhopisoch rastú. Výnos tridsaťročného amerického dlhopisu tento týždeň prekonal 5,3 percenta. Teda úroveň, na ktorej bol naposledy v roku 2007.
Nie je potrebné dodávať, čo sa stalo v roku 2008 a ako to súviselo s výnosmi dlhopisov. Amerika v tom však nie je sama. Japonské alebo francúzske výnosy na dlhodobých dlhopisoch dosahujú nevídane vysoké hodnoty. Prakticky žiadna krajina z G7 nie je ušetrená tohto fenoménu.
Dôvodom je práve zvýšenie úrokových sadzieb od posledného boja s infláciou. Nie je to však iba rast výnosov, čo je znepokojujúce, ale aj tvar výnosovej krivky. Pri krátkodobých dlhopisoch zostávajú úroky prakticky rovnaké, rastie najmä dlhý koniec výnosovej krivky.
Znamená to, že trhy aktuálne príliš nepočítajú s tým, že by krátkodobé úrokové sadzby museli nejako výrazne rásť. Uvedomujú si však, že problém je v dlhodobom výhľade. Teda vo chvíli, keď štáty budú musieť začať riešiť obrovské deficity. Možno ešte rok alebo dva budú môcť pokračovať bez veľkých zmien, ale v horizonte piatich či desiatich rokov musí prísť radikálny rez.
Americké ministerstvo financií na aktuálnu krízu zareagovalo pomerne neobvyklým spôsobom. Od 9. septembra zdvojnásobí maximálny objem spätných nákupov desaťročných až tridsaťročných štátnych dlhopisov z dnešných dvoch miliárd dolárov na najmenej štyri miliardy dolárov pri jednej operácii. Trh reagoval okamžite. Výnos tridsaťročného dlhopisu po tomto oznámení klesol takmer o desať bázických bodov.
Zdroj: TradingView
Stratégia amerického ministerstva financií pripomína takzvané kvantitatívne uvoľňovanie, ale naozaj len veľmi vzdialene. Dlhopisy totiž nenakupuje americká centrálna banka, ale priamo ministerstvo, ktoré mení štruktúru svojho dlhu. A tak nové peniaze takto automaticky nevznikajú.
Vplyvy na dlhý koniec výnosovej krivky však môžu byť čiastočne podobné, pretože ministerstvo znižuje množstvo niektorých dlhodobých dlhopisov v obehu. Odkúpené dlhopisy sa následne rušia a dlh svoje financovanie presúva do iných častí výnosovej krivky.
Výnosy síce poklesnú, a tým sa tlak na dlhopisovom trhu zmierni, ale neodstráni sa príčina tohto tlaku: ako dlhodobo vyriešiť štátny deficit. Amerika si tak kúpi čas, ale zatiaľ nie je jasné, ako tento získaný čas využije.
Nie div, že práve na toto dianie reagovali veľmi pozitívne zlato a bitcoin. Práve tieto dve finančné aktíva merajú dôveru trhu vo fiat meny. A tá bude postupne oslabovať, pokiaľ bude vláda namiesto riešenia príčiny problému len ďalej hľadať spôsoby, ako umelo znižovať cenu dlhu a odsúvať následky celého problému na neskôr.
