Írski sociálni vedci dokonca prišli s celou klasifikáciou na opísanie tohto javu: „performatívne zločiny“. Ide o zločiny, ktoré sa nepáchajú pre finančný zisk ani zo zúfalstva, ale ako spôsob, akým sa niektorí mladí muži snažia preukázať, že sú alfa samcami v kultúrach, v ktorých žijú.
Kultúra je dôležitým faktorom. V prípade Írska boli traja zo zosnulých členmi komunity írskych kočovníkov, skupiny známej tým, že si starostlivo stráži svoju vlastnú kultúru napriek tomu, že sa zvonku často javí ako zaostalá a stredoveká. Majú to dokazovať sobáše medzi príbuznými, negramotnosť, mimoriadne vysoká miera uväznenia a vnútorné spory, ktoré často prerastajú do násilia. Pozadie zosnulých britských páchateľov zatiaľ nie je známe.
Štát bez prostriedkov
Bez ohľadu na kultúru je úplne jasné, že štát v oboch prípadoch nie je vôbec schopný – alebo doteraz nebol – čeliť tomuto novému druhu bezohľadnej kriminality. Polícia často koná s rukami, obrazne povedané, zviazanými za chrbtom. Írskej polícii je napríklad formálne zakázané zasahovať, ak auto ide v protismere po diaľnici, aby ich zásah nevyvolal ešte vážnejšiu nehodu.
Navyše keďže tieto zločiny páchajú mladiství, policajný zásah má často len malý účinok: väčšina mŕtvych v írskom prípade mala dlhý trestný register a podozrivý vodič auta bol na kaucii za iný trestný čin. Súdy vo Veľkej Británii a v Írsku sú neochotné väzniť tínedžerov, s výnimkou krajných prípadov. To znamená, že voči mnohým mladým mužom je zákon bezzubý, čo zrejme prispieva k vzrušeniu aj k prestíži, ktorú získavajú tým, že ho tak verejne porušujú.
Problém nespokojných mladých mužov nie je nový. V Shakespearovej hre Zimná rozprávka postava pastiera hovorí: „Kiežby neexistoval vek medzi šestnástimi a dvadsiatimi tromi rokmi alebo aby mládež zvyšok času prespala. Lebo v tom období sa nedá robiť nič iné, len zbúchavať dievčatá, ubližovať starším, kradnúť a biť sa.“ V tomto zmysle možno mladí zlodeji áut na Britských ostrovoch jednoducho ctia starodávnu tradíciu nezodpovednej, bezohľadnej a nebezpečnej mužskej mládeže.
Reakcia politikov: nový zákon, rovnaký ako ten starý
Zároveň však platí, že v oboch jurisdikciách trestné súdnictvo zreteľne zlyháva pri ochrane zvyšku spoločnosti pred touto hrozbou.
Je smutné, že írsky minister spravodlivosti reagoval na nedávnu hrôzu slávnostným oznámením – vláda zavedie nový trestný čin jazdy v protismere na diaľnici. Treba však dodať, že tento čin už pokrývajú zákony o nebezpečnej jazde, nehovoriac o existujúcich zákonoch proti prekročeniu rýchlosti, úteku pred políciou alebo krádeži áut.
Reakcia č. 2: obviňovať niekoho iného
Médiá a vláda v oboch krajinách sa medzitým snažili odkloniť vinu od spoločnosti a zvalili ju na spoločnosti prevádzkujúce sociálne médiá. Mladí muži, ktorí sa dopustili tohto správania, boli podľa nich ovplyvnení sociálnym statusom, ktorým ich platformy ako TikTok odmeňujú za živé vysielanie svojich zločineckých výbojov.
Koncom minulého týždňa sa politici v Írsku nerozčuľovali pre nebezpečenstvo, ktoré predstavujú mladí zločinci, ale pre údajnú nezodpovednosť spoločností prevádzkujúcich sociálne médiá, ktoré sa nezúčastnili na politických vypočutiach, aby sa zodpovedali za svoju úlohu na tejto vlne zločinnosti.
Základom je však toto: vlády existujú z veľkej časti na to, aby chránili verejnú bezpečnosť. Väznice a zariadenia na zadržiavanie mladistvých existujú predovšetkým na ochranu verejnosti tým, že odstraňujú nebezpečných ľudí zo spoločnosti.
Politická nechuť k odstrašovaniu
V oboch jurisdikciách jednoducho nie je dosť väzníc a existuje tu aj politicky motivovaná nechuť väzniť zločincov, pričom väznenie sa nahrádza nekonečnými druhými šancami a presvedčením, že delikvenciu môže vyliečiť chápavý sociálny pracovník.
Aspoň v prípade Írska by tí mŕtvi mladí muži dnes boli nažive, keby boli za svoje predchádzajúce zločiny skutočne potrestaní dlhými trestami odňatia slobody, a to kvôli ich vlastnej ochrane, ako aj kvôli ochrane verejnosti. Dá sa predpokladať, že sa niečo obdobné ukáže aj v Británii.
Shakespeare chápal – tak ako väčšina rozumných ľudí –, že nezodpovední mladí muži budú vždy predstavovať hrozbu pre spoločnosti, v ktorých žijú, pokiaľ nebudú prísne kontrolovaní rodičovskou a štátnou autoritou. V súčasnosti sa nikto neodradzuje od takéhoto správania ani sa zaň netrestá, teda okrem smrti mladých ľudí, keď sa niečo nevydarí. V tom si vlády na Západe plnia svoju základnú funkciu čoraz menej.
Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.