Pre Európu má však situácia dve strany mince. Viac venezuelskej ropy na svetovom trhu môže časom znamenať nielen nižšiu cenu ropy, ale aj pohonných hmôt a slabšie inflačné tlaky, čo by európskej ekonomike pomohlo.
Venezuelský ropný priemysel je však dlhodobo podinvestovaný, takže desiatky miliárd barelov rezerv nemožno zamieňať za ropu, ktorá sa na trhu onedlho objaví. Obnova polí, infraštruktúry a rafinérskych kapacít si bude vyžadovať obrovské investície a roky práce.
Expanzia ťažobných kapacít Chevronu vo Venezuele, ktorá je teraz vo fáze vrcholiacej prípravy, ukazuje, že americký kapitál sa už na túto možnosť chystá. Chveron je však teraz jedinou americkou firmou, ktorá v súčasnosti vo Venezuele ťaží.
Precedens pre Grónsko
Geopolitický dôsledok je však pre EÚ menej priaznivý. Amerika bude energeticky ešte silnejšia, zatiaľ čo Európa zostáva výrazným dovozcom. Energetická prevaha sa pritom ľahko preklápa do prevahy obchodnej, bezpečnostnej a nakoniec aj politickej. Tieto oblasti majú navyše už Spojené štáty vo vzťahu k EÚ podchytené napríklad vojenskou alianciou NATO a dolárom.
Venezuela pritom vytvára pozoruhodný precedens pre Grónsko, o ktoré sa americká administratíva usiluje, ale ktoré formálne v istých aspektoch spadá pod Dánsko (hoci Grónsko v 80. rokoch z EÚ vystúpilo, respektíve z vtedajšieho Európskeho spoločenstva).
Trump nemusí územie formálne anektovať, aby nad jeho strategickými zdrojmi získal faktickú kontrolu. Venezuelský model ukazuje inú cestu: dlhodobé koncesie, americký kapitál, americká technologická prevaha a kontrola kľúčových aktív, zatiaľ čo formálna suverenita územia môže zostať zachovaná.
Práve taký scenár sa môže stať realistickým variantom amerického postupu voči Grónsku. To je strategické nielen svojou polohou v Arktíde, ale aj zásobami kritických nerastov, budúcimi dopravnými cestami a vojenským významom. Trump sa tak nemusí usilovať o to, aby nad Nuukom zaviala americká vlajka. Pre USA môže byť oveľa jednoduchšie získať desaťročné či dokonca mnohogeneračné koncesie na ťažbu, infraštruktúru, prístavy a ďalšie vojenské zariadenia.
Venezuela sa tak môže stať akýmsi testovacím polygónom novej americkej geopolitiky. Namiesto klasického zaberania územia prichádza ekonomické ovládnutie jeho najcennejších aktív. Ak sa tento model Washingtonu osvedčí, Európania by mali Trumpove ambície v Grónsku brať podstatne vážnejšie ako doteraz. Zvlášť keď sú od Ameriky teraz zase o niečo závislejší.
Americký prezident totiž práve demonštruje, že jeho návrat k Monroeovej doktríne nie je iba historizujúcou rétorikou. Spojené štáty začínajú strategické suroviny západnej hemisféry čoraz zreteľnejšie považovať za súčasť vlastnej bezpečnostnej a ekonomickej sféry. A Grónsko do nej evidentne radia.
Text pôvodne publikovali na webe lukaskovanda.cz.
