Lenže skutočný autor útoku nie je pre nás tým najdôležitejším aspektom tohto prípadu.

Slovensko totiž patrí medzi dôležitých dodávateľov zbraní a munície pre Ukrajinu, ktorá sa bráni ruskej agresii. Je však zásadný rozdiel medzi podporou brániaceho sa štátu a tým, keď sa vojenský arzenál slúžiaci Ukrajincom na útoky v samom ruskom zázemí vyrába na Slovensku.

Fabrika pri Prešove sa tak môže stať legitímnym vojnovým cieľom Ruska.

Údajne ide o civilnú výrobu

Prešovská výroba ukrajinského producenta dronov ešte za vlády Eduarda Hegera a vtedajšieho ministra obrany Jaroslava Naďa (obaja Demokrati) ľahko dostala licencie na výrobu, keďže ide o neútočné drony, ktorých cieľom nie je zhadzovať na nepriateľa bomby. Fabrika sa tak „schovala“ pod kategóriu civilnej výroby a dostala sa tak ľahšie k špeciálnym vývozným licenciám od ministerstva hospodárstva.

Na vojenskú výrobu sú totiž potrebné licencie v špeciálnom režime, aby si štát dokázal ustrážiť, že jeho výroba nebude smerovať do vojenských konfliktov, od ktorých si drží odstup, a aby tak krajina nebola nechtiac vtiahnutá do cudzej vojny. Ministerstvo hospodárstva povolenia udeľuje až po konzultácii s rezortami vnútra, obrany, zahraničia, Národným bezpečnostným úradom (NBÚ) a tajnou službou.

Vojna na Ukrajine sa však vyvíja. Pred niekoľkými rokmi sa ešte možno dalo tváriť, že slovenská dcérska spoločnosť ukrajinského Skyetonu, vyrábajúca pre armádu neútočné prieskumné drony, vykonáva civilnú výrobu.

Počas poslednej jari však Ukrajina s významnou podporou Západu spustila masívnu bombardovaciu kampaň priamo v hlbokom zázemí Ruskej federácie, ktorá s „našimi“ dronmi úzko súvisí. V Moskve či v Petrohrade horeli rafinérie, energetická logistika a tiež civilné veľkosklady internetových gigantov. Ukrajina a jej západní „radcovia“ a sponzori totiž prepadli ďalšiemu bludu o tom, že keď takto dostanú Rusko pod tlak, zlomí sa a poprosí o mier.

Ako pri všetkých ostatných vojnových bludoch, aj tento sa skončil presne naopak. Ukrajina a ruský ľud pod týmto tlakom dotlačili ruských lídrov, aby eskalovali konflikt na Ukrajine.

Zintenzívnilo sa bombardovanie strategickej infraštruktúry, civilných cieľov a hlavné mesto Kyjev čelí systematickej bombardovacej kampani. Ukrajina sa vystrieľala z protiraketovej obrany, do Patriotov jej chýbajú interceptory, na juhu v Odese bola odrezaná od mora, boli prerušené kľúčové zásobovacie a exportné trasy a podľa všetkého budú Ukrajinci čeliť veľmi náročnej zimnej sezóne.

Ako priznal aj bývalý líder ukrajinskej armády, generál Valerij Zalužnyj, Ukrajina spôsobila Rusku škody, no to odpovedalo spôsobom, ktorý ublížil viac Ukrajine.

Naše drony v Rusku

Vojnová propaganda sa nás snaží presvedčiť, že závod v Haniske pri Prešove drony na útoky v Rusku nevyrába. Na prvý pohľad je to pravda. Ukrajinská spoločnosť na Slovensku, respektíve jej dcérska firma, vyrába bezpilotné systémy „využívané ukrajinskou armádou na obranu a prieskum proti ruskej agresii“. Drony Raybird-3 nie sú nositeľmi útočných či bombardovacích systémov. Nejde teda o útočné alebo kamikadze drony.

Lenže samotný fakt, že ide len o prieskumné alebo pozorovacie drony, neznamená, že nie sú integrálnou a dôležitou súčasťou ukrajinských útokov na ruské územie. Drony Raybird slúžia na monitorovanie bojiska a hlbokého zázemia. Sú to high-tech stroje určené na zameriavanie cieľov, špionáž a rádiový prieskum.

Výrobca uvádza, že majú extrémnu výdrž vo vzduchu (28 hodín) a dolet 2 500 kilometrov. Hoci samotné drony sú bezbranné, ich prieskumné dáta využíva ukrajinská armáda na plánovanie útokov.

Drony Raybird pomáhajú ako „oči“ ukrajinskej armády hlboko za nepriateľskou líniou, prenikajú do ruského zázemia, kde vyhľadávajú ciele. Prieskum je systémami umelej inteligencie koordinovaný s následným útokom. Vďaka špičkovej optike a termovízii dokážu Raybird-3 z obrovskej výšky odhaliť maskované ruské ciele, pomáhajú tiež neutralizovať protivzdušnú obranu.

Ich systém dokáže vykonávať zameriavanie v reálnom čase, GPS súradnice cieľa zašle delostrelectvu, ktoré vykoná priamy dronový útok. Dron disponuje aj laserovým navádzaním, keď označí cieľ a následne naň navedie útočný dron.

Inými slovami, hoci drony Raybird-3 z Prešova priamo nezhadzujú v Rusku bomby, bez podobných systémov by úspešná ukrajinská bombardovacia kampaň na Moskvu a Petrohrad nebola možná. Mimochodom, kyjevská centrála Skyetonu bola cieľom ruskej bombardovacej kampane ešte v máji.

Naše bezpečnostné záujmy

Ukrajina tak presunula vojnu aj na ruské územie, kde sa už používajú aj naše drony. Tie teda neslúžia výlučne na ukrajinskú obranu, ale aj na útoky v ruskom zázemí.

Našťastie Rusko aktuálne nemá žiadny záujem rozšíriť konflikt do Európy. Je len otázkou času, kedy dosiahne svoje vojenské ciele na Ukrajine (Donbas, Záporožie). Ukrajina navyše čelí čoraz väčšiemu problému s nedostatkom vojakov a protiraketovej obrany.

V tomto kontexte by útokom na Pobaltie či Slovensko a prenesením konfliktu na územie NATO Rusko riskovalo zo svojho pohľadu sľubný vývoj vo vojne. Z tohto dôvodu zrejme aktuálne nehrozí, že by z Ruska pristál na niektorej z ukrajinských fabrík v Pobaltí či na Slovensku nejaký Orešnik. To však neznamená, že Rusko svoje vojenské ciele na území krajín NATO neohrozí hybridnými útokmi.

Obavy slovenskej opozície, že v Prešove išlo o ruský hybridný útok, sú teda namieste. Podobné útoky sú totiž zaznamenané aj v iných krajinách podporujúcich Ukrajinu. Lenže to, čo Slovensko a ostatné krajiny na východnom krídle NATO v skutočnosti ohrozuje najviac, sú eskalácia a prípadné rozšírenie vojny, ktorej môže byť práve východ Európy prvou obeťou hneď po Ukrajine.

Výpovedná bola situácia a európska reakcia na nedávny útok ruského dronu, ktorý pristál na rumunskom území neďaleko ukrajinských hraníc. Hoci tento dron pôvodne zjavne nesmeroval na ciele mimo ukrajinského územia, zasiahol 10-poschodovú bytovku a zranil dvoch rumunských občanov vrátane dieťaťa.

Západní lídri, ktorí sa nachádzajú v bezpečnej vzdialenosti, síce v súvislosti s pádom ruského dronu v Rumunsku hovoria o „bezohľadnosti Ruska“ (generálny tajomník NATO Mark Rutte) a o tom, že „ruská agresívna vojna prekročila ďalšiu hranicu“ (šéfka Eurokomisie Ursula von der Leyenová), no výpovedná je najmä ich bezohľadnosť voči nám.

Slovensko sa v tomto kontexte nachádza v ťažkej bezpečnostnej situácii. Na jednej strane je Rusko bojujúce v zástupnej vojne voči krajinám NATO, teda voči svojmu úhlavnému vojenskému nepriateľovi, na strane druhej sú Brusel a eurolídri, ktorí sú ochotní eskalovať vojnu aj v situácii, keď nemajú žiadnu zmysluplnú stratégiu a podľa všetkého trpia vážnym nedostatkom kontaktu s realitou, keď stále veria vo víťazstvo Ukrajiny.

Posilnenie obrany východného krídla NATO nie je na programe dňa. Prioritou pre európskych lídrov trpiacich vojnovým pomätením je vojenská podpora Ukrajiny. Aj tak nedostatočná. Bezpečnosť Slovenska je im ukradnutá, ako sme boli svedkami aj pri Naďovej kauze straty protiraketového dáždnika, ktorý Západ prisľúbil nahradiť a tento sľub nedodržal.

Čelíme vojne a ani z jednej strany sa nám nedostane ohľadu na naše záujmy. Slovenská republika preto musí svoje záujmy sledovať vlastnými prostriedkami a jej lídri zodpovední za našich občanov musia reagovať na vývoj situácie z nášho pohľadu, nielen ako poslušné pudly počúvajúce príkazy z mocenských centier, ktoré by nás v prípade eskalácie a ostrého konfliktu neváhali obetovať podobne, ako obetovali Ukrajinu.

Slovensko je krajina susediaca s Ukrajinou. V našom záujme nie je eskalácia vojny a ani jej rozširovanie na ruské územie. Už vôbec nie je v našom záujme ohrozovať slovenské územie výrobou systémov, ktoré sa používajú na útoky v ruskom zázemí.

Rozhodne nie v situácii, keď Západ a Ukrajina nie sú schopné Rusko zlomiť a v snahe za každú cenu oddialiť priznanie porážky spôsobujú, že dôsledky vojnového konfliktu na Ukrajine budú čoraz tragickejšie.

V záujme Slovenska je podpora mierových rokovaní, ktoré by zabránili ďalšiemu rozširovaniu ruského územia smerom k nám a tiež by zabránili zbytočnému zabíjaniu Ukrajincov (aj Rusov). V záujme Slovenska sú pevné bezpečnostné dohody Európy, Ukrajiny a Ruska, ktoré by zabránili tomu, aby sa krajiny NATO a Rusko ocitli v blízkosti nášho územia v ťažkom vojnovom konflikte.

Na to by mal brať ohľad aj Robert Fico, ktorého koalíciu spoločenská väčšina dostala k moci aj preto, že neprezentoval podobné vojnové pomätenie ako Heger s Naďom.