Európa stojí pred nízkymi zásobami plynu
Do splnenia aspoň minimálneho cieľa 75-percentnej naplnenosti zásobníkov chýba Európe viac než 100 terawatthodín v hodnote viac ako sedem miliárd eur. Potrebné tempo dopĺňania sa pritom v tejto časti roka naposledy objavilo počas energetickej krízy v roku 2022.
Vojna v Iráne zvýšila ceny a obmedzila dodávky z Perzského zálivu. Preprava skvapalneného plynu cez Hormuzský prieliv zostáva takmer zastavená.
Vlády a energetické spoločnosti odkladali nákupy v nádeji na zlacnenie, to však neprišlo. Zimné kontrakty preto môžu prekročiť 100 eur za megawatthodinu, varuje agentúra Bloomberg.
Vyššie náklady by podľa Oxford Economics mohli vytlačiť infláciu nad šesť percent a priniesť náročnú zimu domácnostiam aj priemyslu. Situáciu môžu zhoršiť chladné počasie, silnejší čínsky dopyt, výpadky v Nórsku alebo americký hurikán.
Pripravenosť jednotlivých krajín sa výrazne líši. Taliansko naplnilo kapacity približne na 83 percent, zatiaľ čo nemecké zásoby, najväčšie v Európe, sú len mierne nad polovicou. Nízke stavy hlásia aj Holandsko a Belgicko.
Od januára 2027 navyše začne platiť zákaz dovozu ruského skvapalneného plynu, ktorý pokrýva približne päť percent spotreby Európskej únie.
Ani rýchle otvorenie Hormuzu by neprinieslo okamžitú úľavu, keďže Katar potrebuje na plné obnovenie výroby asi 12 týždňov.
(bloomberg, bak)