Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Hekeri zverejnili citlivé údaje obyvateľov Berlína

Hackeri strávili šesť dní kopírovaním údajov z dvoch berlínskych úradov, kým si to niekto všimol. Lekárske záznamy, identifikačné doklady, heslá a plány civilnej ochrany sú teraz dostupné na dark webe, hoci vedenie primátora Kai Wegnera spočiatku tvrdilo, že nedošlo k odcudzeniu žiadnych citlivých informácií.

Berlínska samospráva čelí najhoršej krádeži údajov vo svojej histórii po tom, čo zločinecká skupina Rhysida po neúspešnom vydieraní o výkupné 30 bitcoinov sprístupnila na dark webe vyše 5,7 terabajtov odcudzených súborov. Útok zasiahol oddelenia pre mestský rozvoj, stavebníctvo, dopravu a životné prostredie.

Zverejnený materiál obsahuje citlivé zdravotné záznamy, bankové údaje, výplatné pásky a osobné doklady zamestnancov aj obyvateľov mesta. Okrem toho unikli nezašifrované prihlasovacie heslá do systémov, e-mailové archívy politikov a detailné núdzové plány vrátane kritických slabín mestskej infraštruktúry či vodární.

Infiltrácia sa začala v auguste cez phishingový e-mail a útočníci kopírovali dáta šesť dní bez odhalenia. Chýbajúce základné bezpečnostné prvky, ako správcovia hesiel či dvojfaktorová autentifikácia, označujú odborníci za hrubú nedbanlivosť.

Udalosť prerástla do vážnej krízy dôveryhodnosti pre primátora Kaia Wegnera z CDU tesne pred krajinskými voľbami. Predstavitelia mesta spočiatku verejnosť ubezpečovali, že žiadne citlivé dáta neunikli, no postupne museli svoje tvrdenia korigovať.

Lídri mesta navyše čelia kritike za necitlivé správanie sa na verejnosti počas krízy. Na posudzovaní obrovských škôd a obnove bezpečnosti sa v súčasnosti podieľajú aj spolkové bezpečnostné zložky a armáda.

(statement, max)

Minúta  |  

Biely dom chce zvrátiť blokádu kontroly občianstva pred voľbami

Administratíva prezidenta Donalda Trumpa v utorok požiadala Najvyšší súd USA o povolenie používať prepracovanú imigračnú databázu na kontrolu presnosti zoznamov voličov v jednotlivých štátoch. Ide o jeden zo série krokov, ktoré zvyšujú zapojenie federálnej vlády do hlasovania pred novembrovými voľbami do Kongresu.

Právnici ministerstva spravodlivosti požiadali súd, aby zastavil júnové rozhodnutie federálneho sudcu so sídlom vo Washingtone, ktoré zablokovalo systém hromadného overovania voličov, ktorý bol podľa sudcu zostavený chaoticky a obsahoval nespoľahlivé údaje o občianstve.

„Okresný súd vydal neobhájiteľné nariadenie, ktoré ohrozuje integritu nadchádzajúcich volieb tým, že zbavuje federálnu vládu právomoci interne používať údaje sociálneho zabezpečenia pri plnení svojej povinnosti reagovať na žiadosti štátov o overenie občianstva jednotlivcov na účely hlasovania a na iné účely,“ argumentujú právnici rezortu spravodlivosti v podaní.

(reuters, max)

Minúta  |  

Google upravil vyhľadávanie v Európe, varuje pred kvalitou

Spoločnosť Google zaviedla v Európe zmeny vo výsledkoch online vyhľadávania s cieľom vyhovieť antimonopolným regulačným orgánom EÚ a Aktu o digitálnych trhoch (DMA). Technologický gigant však varuje, že ide o najväčšie zníženie kvality jeho služieb za 29 rokov svojej histórie.

Nový systém zvyšuje viditeľnosť porovnávacích stránok, ako sú Booking.com či Expedia, na úkor priamych odkazov na miestne podniky, reštaurácie a hotely. Prepracované výsledky navyše odstraňujú obľúbené užitočné funkcie vrátane cien v reálnom čase.

Zmeny nadväzujú na júlovú pokutu vo výške 460 miliónov eur za uprednostňovanie vlastných služieb, pričom Európska komisia dala spoločnosti 60 dní na nápravu pod hrozbou ďalších penále. Senior viceprezident Googlu Nick Fox podotkol, že úpravy zhoršujú používateľskú skúsenosť a podporujú sprostredkovateľov.

Predchádzajúce úpravy spôsobili európskym firmám 30-percentný pokles priamych rezervácií.

Google nahromadil v sporoch s Úniou pokuty presahujúce 10 miliárd eur, čo vyvolalo aj kritiku amerického prezidenta Donalda Trumpa. Spoločnosť zároveň upravuje aj pravidlá v obchode Google Play, kde jej EÚ vymerala ďalšiu pokutu vo výške 430 miliónov eur za obmedzovanie vývojárov aplikácií.

(reuters, max)

Minúta  |  

Po pohrebe Mladiča vyhostila Bosna srbských diplomatov

Bosna a Hercegovina vyhostila dvoch srbských diplomatov a pozastavila podpis plánovanej regionálnej dohody so Srbskom na protest proti konaniu verejného pohrebu bývalého bosnianskosrbského generála Ratka Mladiča v Belehrade.

Mladič, odsúdený za genocídu v Srebrenici a vojnové zločiny, zomrel 27. augusta vo väzení v Haagu. Na jeho pondelkovom pohrebe sa zúčastnili tisíce ľudí, šéf srbskej pravoslávnej cirkvi aj srbskí vládni predstavitelia.

Bosniansky minister zahraničných vecí Elmedin Konakovič dal dvom pracovníkom srbského veľvyslanectva 48 hodín na opustenie krajiny. Oznámil tiež, že Bosna nepodpíše memorandum o dobrých susedských vzťahoch, pretože Srbsko podľa neho prekročilo všetky červené čiary. Zároveň stiahne väčšinu svojho personálu z ambasády v Belehrade.

Konakovič skritizoval aj nečinnosť srbskej vlády voči fanúšikom, ktorí na futbalovom zápase vyvesili transparent oslavujúci Mladiča a odkazujúci na miesto masakru Potočari.

K udalostiam sa vyjadrila aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Zábery z pohrebu a prítomnosť srbských funkcionárov označila za šokujúce a varovala, že neschopnosť čeliť temnej histórii môže vážne ohroziť úsilie Srbska o vstup do Európskej únie.

(reuters, max)

Minúta  |  

Tlak na iránske letectvo rastie, USA vydali ďalšie sankcie

Spojené štáty v utorok vydali 36 nových sankcií súvisiacich s Iránom, ktoré sa zameriavajú predovšetkým na tamojší letecký sektor a nadväzujúce spoločnosti. Kroky sú súčasťou širšieho úsilia o stupňovanie ekonomického tlaku na Teherán v čase, keď vojna na Blízkom východe vstúpila do svojho siedmeho mesiaca.

Podľa amerického ministerstva financií je hlavným cieľom opatrení uzemniť iránsku leteckú spoločnosť Mahan Air aj ďalších dopravcov v krajine. Sankcie smerujú rovnako proti tajným krycím firmám, zahraničným sprostredkovateľom a klamlivým prekládkovým trasám. Tieto siete Irán využíva na získavanie citlivých technológií a lietadiel amerického pôvodu.

USA zároveň vydali varovanie pre finančné inštitúcie, aby nahlasovali obstarávacie siete podporujúce iránsky letecký priemysel. Konkrétne majú pozornosť upriamiť na subjekty so sídlom v Turecku a Spojených arabských emirátoch, ktoré mali Teheránu pri týchto nákupoch pomáhať.

„Nech je toto varovaním pre každého, kto obchoduje so zostávajúcimi iránskymi leteckými spoločnosťami, na ktoré sme uvalili sankcie. Hrozí vám odpojenie od globálneho finančného systému,“ vystríha vo vyhlásení americký minister financií Scott Bessent.

(reuters, max)

Minúta  |  

Putin a Trump telefonovali o mieri aj obchode

Americký prezident Donald Trump v utorkovom telefonáte s ruským prezidentom Vladimirom Putinom vyjadril túžbu po rýchlom ukončení vojny na Ukrajine. Podľa Kremľa by takýto krok umožnil úplné obnovenie vzťahov medzi USA a Ruskom.

Kremeľský poradca Jurij Ušakov spresnil, že lídri diskutovali o výsledkoch nedávnej návštevy amerických vyslancov Steva Witkoffa a Jareda Kushnera v Moskve a Kyjeve, ktorú obaja hodnotili kladne. Putin zároveň poskytol Trumpovi svoje zhodnotenie situácie na bojisku a zdôraznil, že Rusko nemá voči Európe nepriateľské plány.

Šéf Bieleho domu počas rozhovoru prízvukoval, že skoré ukončenie konfliktu by okamžite otvorilo ďalekosiahle vyhliadky na rozvoj obchodných a hospodárskych väzieb s obrovským prínosom pre obe krajiny. Americký prezident si podľa Ušakova želá dosiahnuť prielom ešte počas svojho funkčného obdobia, pričom ruský náprotivok tento prístup podporil.

Aj keď sa vyslanci snažia obnoviť prerušené rozhovory a nastolili možnosť trojstranných rokovaní medzi Ruskom, Ukrajinou a USA, Ušakov túto tému konkrétnejšie nekomentoval. Dodal však, že lídri sa zhodli na pokračovaní výmeny väzňov, rozhovor označil za konštruktívny a potvrdil, že zostávajú v pravidelnom kontakte.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.