Vzhľadom na všeobecné obavy z nedávnych rokovaní Donalda Trumpa s Vladimirom Putinom o dodávkach nafty a z oslabujúcej ukrajinskej protivzdušnej obrany sa celkový obraz vojny často stráca z dohľadu. Pozornosť upútavajú správy o najnovšom „hybridnom“ útoku Ruska, prerušení služby Starlink zo strany Elona Muska alebo srdcervúce oznámenie Volodymyra Zelenského o civilných obetiach.

Namiesto transatlantickej koordinácie dochádza k vzájomnému obviňovaniu a namiesto čohokoľvek, čo by pripomínalo realistickú strategickú debatu o tom, ako s Moskvou naložiť v dlhodobom horizonte, vládnu kakofónia senzačných varovaní pred treťou svetovou vojnou, sebavedomé moralistické postoje a neobmedzené požiadavky na verejné financie, ktoré majú pokryť pokračujúce politické zlyhania nekompetentných európskych vlád. Medzitým sa zrútenie Putinových vojnových snáh – ktoré západní experti rok čo rok vytrvalo sľubujú – ani zďaleka neblíži.

Nepohodlnou skutočnosťou je, že Rusko zostáva efektívnym strategickým hráčom, ktorý disponuje väčšími zdrojmi, väčšou prispôsobivosťou a širšou škálou asymetrických možností – od svojej hybridnej kampane v Európe cez „diplomaciu“ s USA až po jadrové vydieranie, a to aj vo vesmíre –, než je západná verejnosť zvyčajne ochotná pripustiť. Neznamená to, že Moskva má nevyhnutne nejakú neprekonateľnú výhodu. No Západ by sa mal pozerať realistickejšie na to, čomu čelí, najmä ak chce, aby bola jeho politika správne nastavená.

Mohlo by Vás zaujímať Nie je to len Trump, kto oslabuje sankcie voči Rusku