Idea spoločnej armády v modernom zmysle slova sa zrodila v čase založenia Európskeho spoločenstva pre uhlie a oceľ v roku 1952. „Plevenov plán“ z dielne francúzskeho premiéra Reného Plevena však napokon zapadol prachom pre strach Paríža z opätovného vyzbrojenia Spolkovej republiky Nemecko, teda západného Nemecka.

V roku 2009 nadobudla platnosť Lisabonská zmluva, ktorá zavádzala spoločnú bezpečnostnú a obrannú politiku (SBOP). SBOP je odvtedy neoddeliteľnou súčasťou spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) Európskej únie.

Lisabonská zmluva síce neutvárala európsku obrannú politiku z ničoho – menila Zmluvu o Európskej únii (ZEÚ) a Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) –, avšak reformovala a právne ukotvovala už jestvujúcu spoluprácu európskych štátov na poli bezpečnostnej a obrannej politiky.

Dňa 19. marca 2025 pripravila eurokomisia bielu knihu o európskej obrane – Pripravenosť 2030. Komisia v rámci plánu ReArm Europe/Readiness 2030 predložila aj ambiciózny balík obranných opatrení, ktorý poskytuje členským štátom EÚ finančné páky na zvýšenie investícií do obranných spôsobilostí.