Zdravie nie je najvyššie dobro, všetci umrieme, hovorí držiteľ teologickej nobelovky Jean-Luc Marion

Čo je váš najväčší prínos do teológie a filozofie? Na ceremónii kardinál Ravasi povedal, že je to fenomenológia daru.

Zaoberal som sa tým, ako sa otázka bytia kládla a nekládla v metafyzike. Zistil som, že otázka o existencii bytia a Boha je kľučová pre všetky veci. Konkrétne som sa pýtal, či v histórii kresťanskej teológie bola vždy prvotná otázka, či existuje Boh. A je jasné, že nebola. Kľúčovou otázkou je, či nás môže Boh zachrániť, vykúpiť a či nás miluje. Teda nepochybovalo sa o jeho existencii, ale nebolo isté, či chce zachrániť ľudí. Ak sa Boh nezaujíma o človeka, prečo máme riešiť to, či existuje.

A to je základná otázka kresťanstva – Boh zachraňuje, miluje človeka. V islame ani budhizme to tak nie je a v judaizme by sme o tom mohli diskutovať. Čiže Božia láska je pre kresťanstvo kľúčová.

Pomohol som si Husserlovou fenomenológiou, podľa ktorého sú fenomény dané veci [donnés, pozn. red.]. S mojou hypotézou nesúhlasia všetci, no považujú ju za možnosť. Použil som fenomenológiu daru, kde je na prvom mieste láska v teológii. Je to spôsob, ako ísť poza otázku bytia. Neinšpiroval som sa ani Ratzingerom, ani Derridom, no napríklad svätý Tomáš Akvinský píše, že najvyššie meno Boha nie je Bytie, ale Láska. Ratzinger to v analýze svätého Bonaventúru podporuje, no zo svojej pozície.

Zdravie nie je najvyššie dobro, všetci zomrieme

Je ľahšie „robiť“ filozofiu počas pandémie?

Počas pandémie nie sú konferencie, kurzy ani novinári naokolo a skoro nič sa nedá robiť, teda pandémiu považujem z tohto ohľadu za veľmi dobrú. Pre mňa osobne je úžasná. Je trochu únavná, lebo pracujem viac, ale mám čas a ten mi vždy chýbal.

Ste však profesionálny filozof, u ľudí vo všeobecnosti neupadla rozumová činnosť?

Rozumová činnosť je rovnaká ako predtým, no redukovala sa pre toho, kto nepremýšľa (smiech). Pandémia či nie, kto nečíta, nepremýšľa, rozumovo upadá. Bolo by dobré menej pozerať televízor, lebo ľudia začnú hovoriť a čítať. Pandémia posilnila úlohu obrazoviek, ktoré nás neotvárajú svetu, ako sa hovorí, no uzatvárajú. Sú väzením obrazu a pandémia bola pre všetkých väzením.

Prišli ste na niečo počas pandémie?

Nie, ale napísal a publikoval som štyri knihy. Pandémia bola zarážajúca, zamorila celý svet, no zabíjala málo v porovnaní s inými epidémiami. Choroba, ktorá zabíja relatívne málo, môže zastaviť ľudí na celom svete a to je znepokojujúce, no nik o tomto paradoxe nehovorí. Všetci hovoria o vakcíne ako o zázraku, ktorý môže zastaviť pandémiu a to je veľmi zábavné, lebo sa ukazuje, že nie je liekom na pandémiu. Očkuje sa opäť a opäť, no to nebráni ďalšiemu šíreniu vírusu. Nie som „no-vax“ ani komplotista, ale mám právo povedať, že oficiálny diskurz je absolútne neprimeraný, nepresný.

Čo je liekom na pandémiu?

Neviem, nie som politik ani lekár, ale môžem aspoň povedať pravdu: zdravotná politika vôbec nie je účinná. To, že sa zbavíme vírusu, nám hovoria už dva roky. Pravdou je, že s pandémiou aj bez nej zomrieme, všetci zomrieme. Otázka nie je, ako zomrieť, je to dôležité, no druhoradé, či je to počas dopravnej nehody, na covid, vo vojne. Smrť je istá.

Namiesto opakovaného zdôrazňovania zdravia treba povedať, že je dočasné, nie je garantované a náš život sa skončí. Oficiálny diskurz je: neznepokojujte sa, ochránime vás a nezomriete, to je implicitný odkaz. Buďte dobrí občania, nešírte vírus, ostaňte doma a vďaka nám a našej politike neumriete. Akoby sme s vakcínou prekonali pandémiu i smrť. Je to, samozrejme, klamstvo. Občania by sa mali zobudiť. Zdravie nie je najvyššie dobro, nie je permanentné a všetci zomrieme. Ak si to uvedomíme, uvidíme veci v inej perspektíve.

Lockdown, greenpass a podobne teda pokračujú v tejto ilúzii?

Absolútne, legalizujú ilúziu, že prostriedky na boj s pandémiou sú bojom proti smrti. Akoby sme mohli dúfať, že bez vírusu nezomrieme, vyliečime smrť, vakcína nás ochráni pred vírusom aj pred smrťou. A to ma zaráža.

Čo môžeme spraviť?

Pripraviť sa na smrť. Filozofi vždy hovorili, čo treba robiť predtým, než umrieme, a či sme dobre využili čas, ktorý sme mali k dispozícii. Treba hľadieť smrti do tváre namiesto toho, aby sme zatvárali oči. Kresťanské posolstvo má teraz novú možnosť. Keďže umrieme, treba žiť tak, aby hodina smrti bola dôležitým momentom nášho života. Okamih smrti je dôležitý moment života. Svätá Mária, Matka Božia, pros za nás hriešnych, teraz i v hodinu smrti našej [cituje modlitbu Zdravas Mária].