Odomykáme: Dve zlé správy o covide, ktoré nie sú o covide. Ale o vakcínach a našom štáte

Obrázok vzorky SARS-CoV-2 varianty omikron, ktorá má niekoľko mutácií na peploméri. Foto: Niaid/wikimedia

Tento text bude o dvoch čerstvých skúsenostiach, ktoré poškodzujú zápas proti covidu a o ktorých musíme hovoriť.

Začnem osobne. Tento týždeň mi skončila karanténa, po prekonanom covide. Mal som ľahší priebeh, v podstate dlhšiu chrípku, nakazila sa celá rodina, všetko je chvalabohu v poriadku.

Problém je inde.

Tá otázka mi najskôr ani nenapadla, až po vypytovaní sa pár známych počas karantény som si vyhľadal esemesku od NCZI, kedy som bol očkovaný.

Covid som dostal necelé štyri mesiace po druhej vakcíne AstraZeneca. Druhú dávku som dostal 23. júla, pozitívny Ag test mi vyšiel vo štvrtok 18. novembra, čo následne potvrdil PCR test 21. novembra. Poznám prípady ľudí s mRNA vakcínou, ktorí dostali covid ešte o týždeň či dva skôr po zaštepení.

Otvára to niekoľko otázok, napríklad tú, ktorú v telefóne vyslovil jeden lekár a politik, či možno niečo, čo funguje tri-štyri mesiace, nazývať vakcínou. Či by sme nemali nájsť vhodnejšie slovo.

Druhý problém je, že zhruba mesiac po zaštepení Astrou, na prelome augusta a septembra, mi začali zdravotné problémy. Nič vážne, v podstate prejavy oslabenej imunity, občasné horúčky, kašeľ, prechladnutie, na deň-dva, a po plus-mínus týždni opäť niečo podobné. Trvalo to s prestávkami, až kým som dostal covid.

Nebojujem a nikdy som nebojoval proti vakcínam, som rád, že rodičia sa dali zaočkovať, práve čakajú na tretiu dávku. Ja tretiu dávku, chvalabohu, nepotrebujem. Na najbližší polrok by som mal mať prirodzenú imunitu.

Mám ale pocit, že debatu by sme mali viesť podstatne otvorenejšie ako doteraz. Vo verejnom priestore sa diskusia začína polarizovať na tom, či nariadiť povinné očkovanie, alebo nie. Problémov je ale podstatne viac, aby sme sa uchýlili k binárnej polohe.

Treba otvorenejšie hovoriť o vakcínach aj o imunite.

Druhá zlá správa tohto týždňa prišla v piatok, keď boli zverejnené hrozivo vysoké čísla: 15 278 prípadov čínskeho koronavírusu za štvrtok. Je to najvyššie číslo za obdobie takzvanej tretej vlny. A prichádza po niekoľkých dňoch, keď sa dalo hovoriť o opatrnom optimizme. Bez nároku na istotu, ale aj tak. V stredu večer to názorne objasnil Vladimír Palko.

Problém ale je, že dnes zverejnené číslo je zavádzajúce. Ministerstvo doplnilo staršie dáta, ktoré dva dni predtým (v utorok) „neprešli z laboratórií do informačného systému“. Vraj sa to môže opäť opakovať.

Neznamená to len chaos a neporiadok v štáte, znamená to aj diletantizmus najhrubšieho zrna. Rozprávame sa a rozhodujeme o niečom, čo nesedí. Čo máme zle spočítané. Ako potom môže štát robiť opatrenia? Na základe falošných a nepresných dát?

Tento problém sa týka vakcín aj počítania nakazených. Sú to dve zlé správy, ktoré sa netýkajú priamo covidu, ale bez vyriešenia ktorých sa s čínskym vírusom a jeho mutáciami nedá bojovať.

Strieľame totiž na rozmazaný terč a trasie sa nám pri tom ruka.  

Ďalšie články od Jaroslav Daniška
Ďalšie články