Pápež o dokumente eurokomisie: Je to ideologická kolonizácia, skúšalo ju veľa diktatúr

Pápež František na lete späť do Ríma z apoštolskej cesty na Cypre a v Grécku novinárom povedal, že nedávny dokument Európskej komisie o Vianociach je anachronizmus (ide o prenášanie myšlienok do doby, do ktorej nepatria, pozn. red.). Text z Bruselu v mene inklúzie radil okrem iného namiesto Vianoc používať slovo prázdniny. Pápež v tejto súvislosti varoval pred ideologickou kolonizáciou:

„V histórii sa o to pokúšalo veľa, veľa diktatúr. Pomyslite na Napoleona, na nacistickú diktatúru, komunistickú… je to móda zriedeného sekularizmu, destilovanej vody, ale je to niečo, čo v histórii nefungovalo. Ale núti ma premýšľať, keď hovorím o Európskej únii, o jednej nevyhnutnej veci: Európska únia musí vziať do rúk ideály otcov zakladateľov, ktorými boli ideály jednoty, veľkosti, a má dávať pozor, aby nedláždila cestu k ideologickej kolonizácii. Toto by mohlo viesť k rozdeleniu krajín a k rozbitiu Európskej únie. Musí rešpektovať každú krajinu tak, ako je vnútorne štruktúrovaná, (ich) rôznorodosť sa nemá (ich) uniformovať.

Myslím si, že to neurobí, nebolo to jej zámerom, no má dávať pozor, lebo niekedy sa stáva, že takéto projekty sa ,zahodia´ a nevedia, čo majú robiť… Nie každá krajina má svoju osobitosť, no každá krajina je otvorená iným. Európska únia (má) svoju suverenitu, suverenitu bratov v jednote, ktorá rešpektuje jedinečnosť každej krajiny. A treba byť na pozore, aby sa nestala prostriedkom ideologickej kolonizácie. Preto je ten dokument o Vianociach anachronizmom.“

Hrozba pre demokraciu: populizmus a snaha o impérium

Rímsky biskup v ďalších odpovediach podčiarkol, že vidí hrozbu pre demokraciu v populizme a v tom, že národné hodnoty sa oslabujú, keď sa obetujú v prospech impéria. Takéto nebezpečenstvo môže predstavovať aj „medzinárodná vláda“, ktorá politicky a ekonomicky kontroluje ostatné krajiny, a tak sa stráca sloboda, keď chce nastoliť rovnosť medzi všetkými.

Pýtali sa ho aj na migračnú krízu na poľsko-bieloruskej hranici. Pápež zopakoval svoj otvorený postoj k migrácii, ktorá bola ďalšou veľkou témou tejto cesty, a odpovedal: „Mysli na to obdobie, keď si bol migrant a nepustili ťa dnu. Bol si to ty, kto chcel utiecť zo svojej krajiny, a teraz ty chceš stavať múry.“ Uznal však štátom možnosť (ne)prijať migrantov, no ak už nezvláda hostiť takýchto ľudí, má o pomoc požiadať iné štáty, a preto je podľa neho dôležitá EÚ.

Jorge Bergoglio priznal, že nečítal správu o zneužívaní vo francúzskej cirkvi. Avšak upozornil, že takéto dokumenty, ktoré sa týkajú obdobia 70 rokov (správa mapuje zneužívanie od roku 1950), treba pozorne študovať vzhľadom na dobový kontext. Od toho závisí potom interpretácia, vysvetlil František. Dodajme, že viaceré aspekty aj metodológiu správy kritizovali niekoľkí komentátori.

Katolíckeho lídra sa pýtali aj na rezignáciu parížskeho arcibiskupa, no rímsky biskup opäť vyzval k opatrnosti, lebo vraj nevieme, či ho odsúdila „verejná mienka, či klebety“. Navyše ho neobviňujú zo spáchania tých najhorších hriechov, a preto arcibiskup „Aupetit je hriešnik ako ja“. Pripomeňme, že parížsky arcibiskup podal rezignáciu pred niekoľkými dňami z dôvodu „rozporuplného správania sa“ voči istej žene.

Druhé stretnutie s moskovským patriarchom bude v blízkej dobe

Pápež František odpovedal na niekoľko otázok v súvise v pravoslávnu cirkvou, keďže Cyprus a Grécko sú krajiny so silným ortodoxným zázemím. Ospravedlnil sa za tie rozdelenia medzi kresťanmi, ktoré spôsobili katolíci, lebo „potrebujeme postoj pokory a ospravedlňovania“. Vo svete sa deje „veľa vecí a mnoho životov vyhasína“, preto sa pontifik spýtal: „Ako to, že sa neospravedlňujeme?“

Stretnutie s moskovským patriarchom Kirillom „je v neďalekom čase“ a „som vždy ochotný ísť do Moskvy“, vyhlásil Jorge Bergolgio, ktorý Kirilla stretol už v roku 2016 na Kube:

„Na dialóg s bratom neexistujú žiadne protokoly, pravoslávny brat, nech sa volá Kyrill, Chryzostomos, Hieronym, a keď sa stretneme, netancujeme menuet, hovoríme si veci do tváre, ale ako bratia. A je pekné vidieť bratov, ako sa hádajú, pretože patria k tej istej matke, matke Cirkvi, ale niektorých delí trochu dedičstvo, iných história, ktorá ich oddelila. Ale musíme sa snažiť ísť spolu, pracovať a kráčať v jednote a pre jednotu. Som vďačný Hieronymovi, Chryzostomovi a všetkým patriarchom, ktorí majú túžbu kráčať spolu. Veľký pravoslávny teológ Ziziulas študuje eschatológiu a raz vtipne povedal: ,Jednotu nájdeme v Escatone (na konci sveta)! Tam bude jednota. Ale je to spôsob, ako povedať: Nesmieme sedieť a čakať, kým sa teológovia dohodnú. Hovoria, že (patriarcha) Athenagoras povedal Pavlovi VI.: Dajme všetkých teológov na ostrov, aby diskutovali a my poďme inam.’

Ale toto je vtip. Nech teológovia pokračujú v štúdiu, pretože je to pre nás dobré a vedie nás k tomu, aby sme dobre porozumeli jednote. Ale medzitým ideme spolu vpred, spolu sa modlíme, venujeme sa milosrdnej láske. Napríklad poznám Švédsko, ktoré má – myslím si – spoločnú luteránsku a katolícku charitu. Spoločnou prácou a spoločnou modlitbou to dokážeme, ostatné nech robia teológovia, čo my nerozumieme, ako sa robí.“

Líder katolíckej cirkvi tiež pripomenul, že latinská cirkev na rozdiel od pravoslávnych a východných katolíckych cirkví zabudla na význam synodality, teda spoločného kráčania laikov i klerikov. Preto si teraz rímska cirkev opäť zvyká na spoločné napredovanie.