Pápež chudobných na Cypre a v Grécku má nasledovať úspech svojho predchodcu Benedikta XVI.

František na Cypre a v Grécku je bez debaty hlavnou témou vatikanistov. Zo svojej 35. apoštolskej cesty si vezme do Ríma 50 migrantov, vyzýva k pokoju na rozdelenom Cypre a k odstráneniu múrov v cirkvi. Diverzita nie je hrozbou pre identitu, upozorňuje.

„Ťažká a pekná cesta, ktorá sa dotkne rán“ na hraniciach Európy je plná politických a iných významov. Jednak migrácia „tlačí na európsku pevnosť, zatiaľ čo Európa je čoraz viac hluchá k masakrom utopencov v mori“. „Zaznie aj hlas stredozemských štátov, ktoré čelia tomuto masívnemu fenoménu,“ napísal denník Il Messaggero v tlačovom vydaní.

Pápež si aj preto na ceste späť priniesie 50 utečencov. O tomto čísle písali v predstihu už niektoré médiá, no Vatikán ich tesne pred cestou nepotvrdil ani nevyvrátil, a tak za to „pápežovi chudobných“ poďakoval cyperský prezident Nicos Anastasiadis počas návštevy.

Už v roku 2016 vzal František z utečeneckého tábora na gréckom ostrove Lesbos niekoľko moslimských rodín. Zastávka na gréckom ostrove je na programe aj tentoraz, no do Ríma si vezme migrantov, ktorí sú teraz na Cypre.

Pontifik vyzýva k pokoju na rozdelenom Cypre, k odstráneniu múrov v cirkvi a diverzita podľa neho nie je hrozbou pre identitu. Jeho slovám sa budeme venovať zajtra v pravidelnom pápežskom prehľade.

V cyperskej Nikózii bol na„ekumenickej modlitbe s utečencami“, čo ukazuje, že migrácia je „ekumenická výzva“, a aj to, aká je druhá nosná téma apoštolskej cesty. Františkova prítomnosť v prevažne pravoslávnych krajinách je „veľmi pozitívny znak prehĺbenia a posilnenia dialógu a vzťahov medzi katolíckou a pravoslávnou cirkvou“, komentoval predseda Pápežskej rady na podporu jednoty kresťanov kardinál Kurt Koch.

Argentínsky pápež sa zastavil u pravoslávneho arcibiskupa a na Svätej synode tejto cirkvi. To malo za „cieľ ďalej napraviť ideologickú a politickú roztržku medzi katolíckym Západom a pravoslávnym Východom“, píšu niektorí konfrontačne a zjednodušene, no veriacich na ostrove spája niečo, čo môže byť prísľubom zjednotenia rozdeleného ostrova.

Mária spája katolicizmus, pravoslávie, islam

Naposledy bol na Cypre Františkov predchodca Benedikt XVI. v roku 2010 a voči tamojšej cirkvi učinil veľké symbolické gesto. Nemecký pápež odovzdal biskupom pracovný dokument (takzvané instrumentum laboris) pred Osobitnou biskupskou synodou pre Stredný východ, ktorá sa konala o niekoľko mesiacov neskôr v Ríme.

„Naučili sme sa, ako sa prijíma rímsky biskup,“ komentoval arcibiskup orientálnej maronitskej cirkvi Selim Jean Sfeir v rozhovore pre vatikánsky denník L’Osservatore Romano. František príde „ako otec, ktorý sa vracia domov“. Je smutné, že ostrov je dosiaľ rozdelený medzi európsku prevažne kresťanskú časť a menšiu časť na severe, kde žijú najmä moslimovia tureckého pôvodu, priznal arcibiskup. Je však optimista, lebo „aj moslimovia uctievajú Pannu Máriu, toto je reálne spoločenstvo nielen medzi katolíkmi a pravoslávnymi“:

„Táto spoločná viera sa nikdy na ostrove nevytratila a predstavuje vzácnu príležitosť na dialóg a kotvu nádeje. Príde deň, keď opäť uvidíme zjednotený tento náš krásny ostrov, ktorý je ikonou Pána.“

Moslimovia uctievajú Máriu, lebo je matka Ježiša, ktorého islam považuje za proroka.

Pravoslávny arcibiskup Chryzostomos II. Františka požiadal, aby nasledoval príklad svojho predchodcu Benedikta XVI. Ten pomohol tomu, aby Turecko vrátilo stovky skonfiškovaných diel byzantskej kultúry Cypru, čo zvlášť vyzdvihlo niekoľko novinárov.

Porovnanie s pápežovou návštevou na Slovensku

Pri listovaní vatikánskeho denníka v týchto dňoch sa zdá, že 35. apoštolskej ceste sa venuje viac než predošlej, ktorá pápeža zaviedla na Slovensko a do Maďarska v septembri. Rozdiel je v tom, že terajšie turné trvá o deň viac, z cesty si pontifik vezme 50 utečencov, pričom migrácia a rozdelený Cyprus sú veľkými témami.

Jorge Bergoglio strávi čas rovnomerne na Cypre a aj v Grécku, pričom v septembri bol v Budapešti niekoľko hodín a na Slovensku až niekoľko dní, čo vyvolalo diplomatické napätie. Polemika vtedy bola aj okolo účasti na pápežových akciách pre očkovaných, respektíve pre tých s covidpasom. Navyše, v septembri letel pápež naposledy so spoločnosťou Alitalia, ktorá už neexistuje. Aktuálny pápežský let zabezpečujú aerolínie ITA.

Tentoraz s pontifikom neletia slovenskí novinári, no dvaja krajania: pápežskí ceremoniári kňazi Ján Dubina a Ľubomír Welnitz.

Citát týždňa

Vyberáme slová arcibiskupa Sfeira, ktorý vidí spoločnú úctu moslimov, katolíkov a pravoslávnych na Cypre ako prísľub zjednotenia rozdeleného ostrova:

„Táto spoločná viera sa nikdy na ostrove nevytratila a predstavuje vzácnu príležitosť na dialóg a kotvu nádeje. Príde deň, keď opäť uvidíme zjednotený tento náš krásny ostrov, ktorý je ikonou Pána.“