Čo si všimli vatikanisti: Mal pápež odvolať parížskeho arcibiskupa kvôli klebetám?

Pápež v modlitbe pred sochou Panny Márie 8. decembra 2021 v Ríme. Foto: TASR/AP

U vatikanistov doznievala apoštolská cesta na Cyprus a do Grécka aj následná tlačová konferencia v lietadle s viacerými horúcimi otázkami. Témou bola aj pokračujúca právna reforma.

Celý dojem z apoštolskej cesty na Cyprus a do Grécka a zo spiatočného letu do Ríma sa temer zredukoval na pápežove slová o odvolanom arcibiskupovi Paríža, povedal Štandardu vatikanista, ktorý celú cestu sledoval a pokrýval priamo z pápežského lietadla. Na tlačovej konferencii sa Františka novinári pýtali na vzťahy s pravoslávnou cirkvou, kontroverzný dokument Európskej komisie o (ne)používaní slova Vianoce či sexuálne zneužívanie vo Francúzsku. Novinárka z denníka Le Monde chcela vedieť, prečo pápež unáhlene prijal rezignáciu parížskeho arcibiskupa Michela Aupetita.

Klebety ako dôvod na odvolenie z úradu?

Jorge Bergoglio sa ho zastal a žurnalistov naokolo sa opýtal, či poznajú skutočný dôvod. Keďže ten nie je známy, pontifik naznačil, že arcibiskupa skôr odsúdila verejná mienka a klebety. Spomenul tiež, že preláta z Paríža obviňujú z toho, že robil masáž sekretárke a dodal, že to nie je najťažší hriech, „pretože telesné hriechy nie sú najťažšie. Najzávažnejšie hriechy sú tie, ktoré majú najviac ,anjelského´ charakteru: pýcha, nenávisť“. Jeho rezignáciu prijal nie „na oltári pravdy, ale na oltári pokrytectva“.

Komentátori v médiách sa ihneď začali pýtať, či sú klebety dôvod na odvolanie z úradu: „Stačilo by čeliť tejto verejnej mienke a potvrdiť úplnú dôveru parížskemu arcibiskupovi, či nie?“ kolovala otázka na sociálnych sieťach i medzi niektorými vatikanistami s tým, že Jorge Bergoglio takto nepochopiteľne „verejnú mienku povýšil na najvyššieho sudcu“.

V súvislosti s telesnými hriechmi spomenuli najmä fyzické zneužívanie detí, čo má v cirkvi po novom silné následky, napríklad kedysi vplyvný kardinál Theodore McCarrick už nie je kardinál, lebo sa dopustil takéhoto zločinu. Pápežovu reputáciu sa pokúsil napraviť taliansky vatikanista, podľa ktorého pápež František zmýšľa ako Dante Alighieri, lebo „sú horšie veci ako žiadostivosť“:

„Ľud to vždy vedel a dokonca existujú i príslovia, ktoré to potvrdzujú. Moralisti však až do včerajška zvyšovali hlas a tvrdili, že sexuálny hriech je vždy závažný. ,Rebríček´ (hriechov) bol pred časom aktualizovaný, no František je prvý, kto to povedal ako pápež.“

Nie je však jasné, čo presne mal žurnalista na mysli. Koreň všetkých hriechov je v srdci človeka a ich druh a závažnosť „sa hodnotia najmä podľa ich predmetu“, píše Katechizmus katolíckej cirkvi v bode 1873. Rozlišuje všedný a smrteľný hriech. Spomína aj „do neba volajúce hriechy“, medzi ktoré patrí zneužívanie maloletých, ako pre Štandard povedal Mauro Piacenzo, ktorý vedie Apoštolskú penitenciáriu.

Františkova právna reforma pokračuje

Vatikán aktualizoval normy týkajúce sa deliktov proti viere, ktoré sú vyhradené pre Kongregáciu pre náuku viery. Priestupky, ktoré zahŕňajú kacírstvo, odpadlíctvo, schizmu, pokus vysvätiť ženu a podobne, zostávajú rovnaké, no prispôsobujú sa Kódexu kánonického práva. Stáva sa normou a nielen výnimkou možnosť zbavenia klerikálneho stavu kňaza bez súdneho procesu aj v prípadoch, ktoré idú proti viere. Napríklad ak sa kňaz pripojí k schizmatickej komunite (ktorá odporuje náuke cirkvi) a ktorý pritom unikne súdu.

Viac pozornosti však pritiahli iné zmeny v trestnom práve, ktoré začali platil tento týždeň. Pontifik v júni v apoštolskej konštitúcii s názvom Pascite gregem Dei (v preklade Paste stádo Božie) stanovil najväčšiu úpravu kánonického práva za temer 40 rokov. Ako už Štandard informoval, vatikanisti privítali zmenu, ktorá prináša prísnejšie trestanie pedofílie a zlého hospodárenia v cirkvi. Tresty majú platiť rovnako pre klerikov i laikov. Špekuluje sa, že zmena kódexu môže ovplyvniť prípad kedysi vplyvného kardinála Giovanniho Angela Becciua, ktorý figuruje vo vatikánskom megaprocese.

Podľa niektorých ide Františkova reforma proti milosrdenstvu, na ktorom si súčasný pápež zakladá. Denník Avvenire preto oslovil kánonického právnika Bruna Pighina, ktorý o zmene v trestnom práve napísal knihu. Podľa neho je milosrdenstvo kľúčová cnosť, ktorú musí cirkev vždy prejavovať, no nie mimo spravodlivosti:

„Spravodlivosť je neodškriepiteľnou nevyhnutnosťou v kresťanskom spoločenstve aj v prípade možných obetí ohavných zločinov, aj u samotných páchateľov. Tí potrebujú milosrdenstvo i správnu nápravu vrátane trestných sankcií, ak iné nevýrazné opatrenia sú neefektívne. Treba brať ohľad na záchranu duší, ktorá je najvyšším zákonom cirkvi,“ odpovedal v rozhovore pre tlačové vydanie periodika.

Citát týždňa

Vyberáme slová kánonického právnika Bruna Pighina, podľa ktorého Františkova reforma nejde proti milosrdenstvu, lebo to je neoddeliteľne späté so spravodlivosťou:

„Treba brať ohľad na záchranu duší, ktorá je najvyšším zákonom cirkvi.“

Ďalšie články od Bohumil Petrík
Ďalšie články
Ničivé ruské rakety Sarmat vyrábajú aj stroje českých podnikov. Firmy ich vraj dodali ešte pred anexiou Krymu

Ničivé ruské rakety Sarmat vyrábajú aj stroje českých podnikov. Firmy ich vraj dodali ešte pred anexiou Krymu

Sibírska továreň v meste Krasnojarsk vyrába podľa Kremľa rakety schopné zasiahnuť akýkoľvek cieľ na Zemi. Tieto medzikontinentálne rakety schopné niesť jadrové hlavice majú názov Sarmat. Produkcia v továrni sa uskutočňuje aj za pomoci českých strojov. Výrobca tvrdí, že ich závodu, ktorého ešte v lete oficiálne uvádzal ako partnera, doviezol ešte pred rokom 2014, teda pred anexiou Krymu.