Na anglickej univerzite scenzurovali časť starogréckej básne. Vraj môže znepokojiť študentov

Slávna grécka poetka Sapfo na obraze Charlesa Mengina z roku 1877. Foto: wikimedia

Na univerzite v meste Reading vymazali z úryvku starogréckej básne jej malú časť. Vraj mohla znepokojiť študentov. Univerzita tak spravila aj napriek tomu, že sa nikto nesťažoval. Niektorí akademici hovoria o cenzúre a historickom revizionizme.

Univerzita v anglickom meste Reading sa dostala pod paľbu kritiky, pretože v seminároch o starovekom Grécku vyňala z učiva krátku časť básne. Podľa vedenia školy mohla dotknutá veta znepokojovať tamojších študentov.

Stredobodom pozornosti je tamojší seminár pre prvákov zvaný Grécke dejiny: vojna, spoločnosť a zmeny v antickej dobe. Študenti sa počas neho dostanú do styku s úryvkom básne od Sémonidésa z Amorgu. Dielo je zvané Druhy žien, alebo niekedy len Ženy, a napísané bolo v siedmom storočí pred Kristom.

V stoosemnástich veršoch opisuje desať druhov žien, ktoré stvoril boh Zeus podľa predlôh v prírodnom svete. Sedem z nich podľa zvierat, dve podľa živlov, pričom týchto deväť je vyobrazených v negatívnom svetle. Kladne pôsobí len žena stvorená podľa včely, ktorá je podľa autora dobrou ženou a manželkou.

Domáce násilie

V jednom z prekladov diela sa podľa britského denníka Telegraph nachádza aj nasledujúca veta, ktorá je pre univerzitu taká problematická: „Zvykla si, že je bitá, a nepoddá sa, pokiaľ jej nepohrozíš a nevezmeš si ju silou.“

Pôvodne pred čítaním tohto úryvku žiakov ústne varovali, že slová básne sú „príkladom extrémnej mizogýnie v starovekom Grécku“. Toto varovanie však zrušili, pretože akademik, ktorý mal celý seminár na starosti, sa rozhodol vetu z úryvku rovno vymazať. A to napriek tomu, že nedostali žiadne sťažnosti od študentov.

„Vymazaná časť básne obsahovala krátku zmienku o domácom násilí. Bola preto odstránená, pretože zatiaľ čo celý text je škodlivý, daná časť nám prišla zbytočne nepríjemná a (potenciálne) znepokojivá,“ vyjadrila sa vzdelávacia inštitúcia.

Z dospelých deti

Tento krok však niektorí akademici neprijali a považujú to za ďalší progresívny príklad osekávania kritického myslenia a zužovania slobodného uvažovania. „Hlavný dôvod existencie univerzít je vyučovanie kritického myslenia, intelektuálnej odolnosti a osobnej dospelosti,“ podotýka profesor Doug Stokes.

Zo strany Univerzity v Readingu ide podľa neho o historický revizionizmus a cenzúru ústredných diel, teda kroky, ktoré vedú k neliberálnemu dôrazu na citové zdravie. Ako keby chceli udržiavať detstvo u mladých dospelých ľudí.

Univerzita nesúhlasí, že by išlo o cenzúru, keďže báseň sa dá v plnom rozsahu nájsť v tamojšej knižnici i na internete. Išlo podľa nich o „rozumné akademické rozhodnutie, ktoré sa vykonalo z mnohých dobrých dôvodov zo strany skúseného a rešpektovaného historika“.

Varovania zlepšujú učenie?

Nejde o prvé otázne rozhodnutie na tejto vzdelávacej inštitúcii. Minulý rok musel tamojší zástupca rektora Robert Van de Noort obhajovať prítomnosť už spomenutých varovaní pre študentov pred znepokojivým obsahom.

Tie sú prítomné dokonca pri takých témach ako tehotenstvo alebo vyobrazenie bitiek egyptských faraónov Ramzesa II. či Tutanchamóna. „Predbežné varovania nielenže vedú k lepšiemu učeniu a štúdiu, ale sú prirodzenou slušnosťou,“ nástojil vtedy Van de Noort.

Pripomenúť môžeme i udalosti z iných anglických univerzít. Na Sheffieldskej univerzite v máji roku 2021 sa medzi problematické osobnosti dostal otec evolúcie a teórie o prirodzenom výbere Charles Darwin. Vraj je rasista a symbol belošskej nadradenosti.

Ďalšie články od Juraj Orolín
Ďalšie články