Nenapraviteľní sexisti

Škandál sa začal v lete, keď kalifornské ministerstvo pre spravodlivé zamestnávanie a bývanie zažalovalo Activision Blizzard. Firma vraj diskriminovala ženy. Tie údajne museli čeliť sexuálnemu harašeniu, ktoré vedenie prehliadalo, boli zosmiešňované, nepovyšované a za rovnakú prácu dostávali menej peňazí. Activision Blizzard vraj udržoval „frat boy culture“, teda atmosféru pripomínajúcu študentské mužské spolky.

Niektoré popisované praktiky pôsobia skôr smiešne. Napríklad mužskí zamestnanci mali chodiť do práce po opici a potom hrať počítačové hry, zatiaľ čo ženy pracovali. Muži tiež mali nevhodné poznámky a vtipkovali o znásilnení. Nad niektorými tvrdeniami však nejde len tak mávnuť rukou. Jedna zamestnankyňa vraj po sexuálnom obťažovaní spáchala samovraždu.

Vzbura zamestnancov

Vedenie firmy tieto obvinenia najskôr odmietlo. Údajne sú „skreslené a v mnohých prípadoch nepravdivé“. Potom však vo firme vypukla vzbura, 2,6 tisíca zamestnancov z 9-tisíc podpísalo otvorený list požadujúci vyšetrenie obvinenia. Šéfovia si začali sypať popol na hlavu. Sľúbili interné vyšetrovanie, šéf Blizzardu J. Allen Brack sa kajal: „Cítim zlosť, smútok a množstvo ďalších emócií, ale aj vďačnosť za to, že môžem pracovať po boku mnohých lídrov a tisícov zamestnancov, ktorí sa ku mne pripájajú svojím odhodlaním neustále sa zlepšovať.“

Bobby Kotick, vedúci celého konglomerátu, pôvodné vyjadrenie označil za nevhodné. Na druhej strane firma stále tvrdí, že obvinenia sú prehnané. Nič z toho vzbúrencov neuspokojilo a vyhlásili štrajk. K problémom so sexizmom sa potom pridali problémy s odborármi, ktorým spoločnosť bráni založiť si oficiálne zastúpenie. Komentátori škandál označujú za šancu, aby sa videoherný priemysel vyrovnal so svojimi problémami týkajúcimi sa hlavne sexizmu a zamestnaneckých podmienok.

Počet pracovníčok je v norme

Iste, obvinenia zo sexizmu a obťažovania sú závažné a musia sa vyšetriť. Na druhej strane sa nemožno zbaviť podozrenia, že ide o snahu rozbiť tradične mužské prostredie. Žaloba uvádza, že Activision Blizzard má medzi zamestnancami iba 20 percent žien a evidentne to berie ako dôkaz diskriminácie.

Má to však aj úplne nevinné vysvetlenie. Informačné technológie a videohry obzvlášť jednoducho lákajú viac mužov. Napríklad v západných menej sexistických krajinách je žien v technologickom priemysle menej ako v tých „viac“ sexistických. V prípade Švédska, Nového Zélandu a Kanady je to 30, 20 a 24 percent. V Thajsku až 55 percent, v Guyane 54 percent a v Malajzii 51 percent. Pokiaľ si totiž ženy môžu slobodne vybrať, volia si jednoducho iné povolania, než je technologický priemysel. Tam, kde si môžu vybrať, ich podiel osciluje okolo pätiny, teda počet pracovníčok Activision Blizzardu spadá do normy.

Ak štyri pätiny všetkých zamestnancov tvoria muži, nemožno sa potom čudovať, že aj firemná kultúra bude mužnejšia. To nemá byť ospravedlnenie sexuálneho harašenia, ale v takej spoločnosti jednoducho bude iná atmosféra, aj keby k žiadnemu nevhodnému správaniu nedochádzalo, a ženy sa môžu cítiť vylúčené. Idea, že môže existovať firma či odvetvie, ku ktorému prirodzene tiahnu skôr muži, je však dnes neprípustná. Dôvodom pohlavnej nerovnováhy musí byť sexizmus a diskriminácia.

Neustála revolúcia neprospieva

Snahy zreformovať technologický sektor a urobiť ho príjemnejším pre ženy tak môže naraziť na problém, že ženy v ňom jednoducho pracovať nechcú. To povedie k nekonečnému pokusu o revolúciu. Tá už vlastne prebieha.

V roku 2014 vypukla nesmierne zložitá kauza Gamergate, ktorá sa tiež týkala údajného sexizmu vo videohernom priemysle. Google zase v roku 2017 vyhodil Jamesa Damora, ktorý spísal memorandum, v ktorom upozorňoval na prirodzené rozdiely medzi pohlaviami. Neustála revolúcia nemôže prospieť nikomu. V prípade Activision Blizzard sa premietla aj do firemného finančníctva, štrajky a kontroverzie odrádzajú investorov, čo nakoniec viedlo k predaju Microsoftu.

Text vyšiel na portáli Echo. Vychádza so súhlasom redakcie.