Na Slovensko príde vakcína firmy Novavax. Na skladoch však stále máme vyše milióna očkovacích látok

Na Slovensko dorazia čoskoro stovky tisíc proteínových vakcín Nuvaxovid. V skladoch ešte stále máme viac než milión dávok mRNA a vektorových očkovacích látok.

Slovensko zakontrahovalo 600-tisíc dávok vakcíny proti koronavírusu od spoločnosti Novavax. Zaočkovať sa tak môže 300-tisíc občanov, lebo vakcína patrí do dvojdávkovej schémy. Rozostup medzi obomi dávkami je 21 dní. Prvých 93-tisíc dávok by malo prísť na Slovensko 21. februára. Za február a marec očakávame dohromady 264-tisíc dávok.

Ministerstvo zdravotníctva chce Nuvaxovidom očkovať v každom okrese. Registráciu na očkovanie by malo Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI) spustiť 15. februára. 

Odlišná od genetických vakcín

Vakcína Nuvaxovid je na báze proteínu. Obsahuje laboratórne vyrobené časti spike proteínu. Ten sa nachádza na obale vírusu SARS-CoV-2 a vírus ho používa na vstup do buniek ľudského tela.

Na porovnanie, doposiaľ používané vakcíny (mRNA aj vektorové) fungujú tak, že do ľudského tela dodajú genetickú informáciu a tá vyvolá produkciu S proteínu. Vakcína od Novavaxu však obsahuje priamo laboratórne vyrobené časti S proteínu.

Po očkovaní imunitný systém rozozná proteínové častice ako cudzorodé a spustí obrannú reakciu – začne tvoriť protilátky a T-bunky. Ak sa následne ľudský organizmus stretne s koronavírusom SARS-CoV-2, jeho imunitný systém ho rozpozná a dokáže voči nemu bojovať. Protilátky zabránia vírusu dostať sa do ľudských buniek. Tie vírusy, ktoré tam predsa len preniknú, zasa zlikvidujú T-bunky. Ochránia tak organizmus pred rozvinutím ochorenia COVID-19.

Podľa výsledkov klinických štúdií chráni injekcia od Novavaxu proti symptomatickému COVID-19 približne na 90 percent. Tieto štúdie sa uskutočnili, keď boli v obehu iné formy vírusu. Nevedno, ako vakcína chráni proti delte alebo omikronu.

Veľkou výhodou Nuvaxovidu je lacná výroba a skladovanie – môže byť až pol roka v obyčajnej chladničke ideálne pri teplote dva až šesť stupňov Celzia. Tieto atribúty by mohli pomôcť zmenšiť rozdiely v imunizácii medzi bohatými a chudobnými krajinami.

The rise and potential of several protein-based Covid vaccines, with @Novavax first uphttps://t.co/6uBF3IIq1p by @ElieDolgin @Nature pic.twitter.com/wK3XnF4VV2

— Eric Topol (@EricTopol) November 8, 2021

Menej nežiaducich aj vedľajších účinkov

Podľa ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského sme dosiahli „strop v dobrovoľnej motivácii očkovať sa“, ale zmeniť by to čiastočne mohol práve Nuvaxovid. Vektorové a mRNA vakcíny sa spájajú so zriedkavými, ale závažnými nežiaducimi účinkami vrátane zápalu srdca a krvných zrazenín. Výrobok firmy Novavax je v tomto iný.

Žiadna z približne 50 proteínových vakcín, ktoré sú v klinickom testovaní na celom svete, nevyvolala závažné nežiaduce účinky, uvádza vedecký časopis Nature.

Dokonca aj vedľajšie účinky ako bolesti hlavy, horúčky, nevoľnosť a zimnica sa pri Nuvaxovide ukázali oveľa sporadickejšie v porovnaní s mRNA a vektorovými vakcínami. Menej než jedno percent jedincov, ktorí dostali proteínovú injekciu od taiwanskej Medigen Vaccine Biologics Corporation, dostalo po očkovaní horúčky.

Povinné očkovanie asi nebude, ale chuť cestovať ľudí motivuje k vakcíne

Otázne je, či dokážeme nájsť 300-tisíc fanúšikov očkovacej látky na báze proteínov. Vakcín proti covidu máme na sklade už teraz neúrekom. K dnešnému dňu (piatok 4. februára) sa bavíme o 1 253 794 dávkach. Konkrétne:

• Pfizer – 786 444 dávok
• Moderna – 202 400 dávok
• Janssen – 264 950 dávok

Dokázali by sme nimi zaočkovať viac než 494-tisíc záujemcov o mRNA vakcíny a vyššie vypísaný počet uchádzačov o jednodávkovú vektorovú vakcínu od spoločnosti Johnson & Johnson. Počet prvoočkovancov sa však na Slovensku stále znižuje a k 2. februáru bolo v čakárni na vakcínu 165 ľudí, pričom až 126 z nich bolo vo veku do 17 rokov. Ministerstvo zdravotníctva zatiaľ nespresnilo, či bude Nuvaxovid vhodný aj na preočkovanie.

Mnohí odborníci predpokladajú, že pre infekčnosť omikronu získa do jari 2022 prirodzenú imunitu väčšina z nás.

„Premorenosť obyvateľstva bude po omikrone taká veľká, že sa s vírusom stretne asi každý. Otázne je, aké budú mať európske krajiny nároky na cestovanie. Myslím si, že budú vo veľkej miere vyžadovať očkovanie, takže motivácia zaočkovať sa bude asi z tejto strany,“ povedal minister Lengvarský v relácii Rádia Expres.

Skonštatoval tiež, že povinné očkovanie nie je na programe dňa. Nepodporujú ho koaličné strany Sme rodina ani Sloboda a solidarita. Vzhľadom na vývoj pandémie sa zdá, že to možno ani nebude treba.

Omikron je podľa doterajších dát menej závažný než delta variant. Napáda častejšie horný dýchacie cesty a nepoškodzuje tak pľúca. Ani premiér Eduard Heger (OĽaNO) preto zatiaľ nepretláča povinné očkovanie. „Vírus zmutoval a na Slovensku aktuálne dominuje omikron. Ten sa správa inak ako predchádzajúce varianty. U nezaočkovaných je riziko hospitalizácie nižšie o 25 percent a u zaočkovaných dokonca ešte menšie,“ napísal Heger v tejto súvislosti na sociálnej sieti.