Moskovský patriarcha Kirill prehovoril o vojne a Ukrajine: Vstúpili sme do boja, ktorý má metafyzický význam

Dlho sa čakalo na zásadný príhovor moskovského patriarchu k vojne na Ukrajine, prišlo k nemu teraz v nedeľu. Kirill hovoril o tom, čo nazval skutočnou vojnou. Svoj argument oprel o ľudí v Donbase, ktorých zdôrazňuje v zdôvodnení vojny ruská strana a ktorých sa patriarcha zastal nasledujúcim spôsobom:

„Kto dnes útočí na Ukrajinu, kde osem rokov prebieha na Donbase útlak a vyhladzovanie ľudí – čo to znamená? Osem rokov utrpenia a celý svet mlčí… Vieme, že naši bratia a sestry skutočne trpia a k tomu ešte môžu trpieť pre vernosť k cirkvi.“

Pravoslávny patriarcha Kirill o tom hovoril v svojej nedeľnej homílii v Katedrále Krista Spasiteľa v Moskve. Vyjadril sa k Ukrajine, ale najviac sa venoval kritike Západu. Proti „takzvaným hodnotám“, ktoré odsúdil, vystupujú podľa neho práve obyvatelia Donbasu.

Kirill, ktorého prezývajú „Putinov strážny anjel“, čelil uplynulé dni rastúcej kritike zo strany viacerách náboženských lídrov za to, že jasne neodsúdil vojnu, ale i za to, že je plne závislý od politiky ruského prezidenta Vladimira Putina. V najväčšej krajine sveta sa pritom ozvali stovky pravoslávnych duchovných. Žiadajú koniec „bratovražednej“ vojny. Veľmi jasne sa k nemu v osobnom liste prihovoril aj poľský primas Stanisław Gądecki, ktorý svojho spolubrata žiadal, aby ruských vojakov vyzval, aby odmietli v tejto nespravodlivej vojne bojovať a zložili zbrane. Aby zdôraznil, že sa mu prihovára ako brat vo viere, poľský arcibiskup mu tykal. Celý list sme priniesli tu.

Patriarcha Moskvy a celého Ruska Kirill reagoval na početné výzvy a kritiky spôsobom, ktorý mnohých pohoršil, veľmi silné reakcie a kritiku vyvolal práve v Poľsku. Namiesto zločinu vojny, ničenia a zabíjania nevinných sa totiž patriarcha venoval tomu, ako sú obyvatelia Donbasu vystavení „testu vernosti a lojalite“. Tento test je podľa neho „veľmi jednoduchý a zároveň hrozný – ide o gay-pochod“ (гей-парад):

„Požiadavky, aké sa od mnohých vyžadujú na usporiadanie gay-pochodu, sú testom lojality voči tomuto veľmi silnému svetu. A vieme, že ak ľudia alebo krajiny odmietnu tieto požiadavky, potom nevstúpia do tohto sveta, stanú sa pre neho cudzími. Ale vieme, čo tento hriech je, a propaguje sa takzvanými pochodmi za dôstojnosť.“

Kirill na pravoslávny sviatok Nedele odpustenia varoval, že ak ľudstvo akceptuje tento hriech ako jednu z foriem ľudského správania, civilizácia zanikne. Tento hriech odsudzuje Starý aj Nový zákon. Pán síce odsudzuje hriech, no neodsudzuje hriešnika, ktorého pozýva k pokániu, vysvetlil Kirill.

Nanešťastie, mnohým požiadavkám „klubu krajín“ a „dnešnej svetovláde“ ľudia podľahnú „pre hlúposť, ľahostajnosť a najčastejšie pre neochotu odporovať“. Táto téma sa podľa patriarchu netýka len politiky, ale najmä spásy človeka. Je to aj teoretická a duchovná otázka, o ktorej sa vedie – ako to povedal – „skutočná vojna“.

Vstúpili sme do boja, ktorý má aj metafyzický význam

Moskovský patriarcha vo svojom prejave tiež odsúdil „šťastný“ svet nadmernej spotreby a viditeľnej „slobody“. Na sviatok Nedele odpustenia vyzval na odpustenie hriechov a zároveň na zachovávanie Božej pravdy, prikázaní a evanjelia. Odpustenie bez spravodlivosti je podľa neho „kapitulácia a slabosť“:

„Vstúpili sme do boja, ktorý nemá fyzický, ale metafyzický význam. Žiaľ, viem, ako pravoslávni ľudia, veriaci – ktorí si v tejto vojne vyberajú cestu najmenšieho odporu –, nebudú rozmýšľať o všetkom, o čom dnes premýšľame, ale s pokorou kráčajú po ceste, ktorú im ukazujú mocní. Nikoho neodsudzujeme, nikoho nepozývame ku krížu. My prosto sami sebe hovoríme: Budeme verní Božiemu slovu, budeme verní jeho zákonu, budeme verní zákonu lásky a spravodlivosti a ak uvidíme porušovanie tohto zákona, nikdy sa nezmierime s tými, ktorí tento zákon ničia, stierajú hranicu medzi svätosťou a hriechom, a ešte viac s tými, ktorí propagujú hriech ako príklad alebo ako jeden zo vzorov ľudského správania.“

Patriarcha Kirill na záver svojej homílie vyzval, aby veriaci v čase pôstu činili pokánie, uvedomili si vlastnú nespravodlivosť a nepravdu. Modlil sa aj za bojujúcich a tých, „ktorí prelievajú krv, ktorí trpia“, aby tiež vstúpili do radosti „Kristovho zmŕtvychvstania v pokoji a mieri“:

„Lebo aká to bude radosť, ak niektorí sú vo svete, zatiaľ čo iní sú v moci zla a v žiali vzájomných sporov (междоусобной брани)?“

Moskovský patriarcha teda konečne prehovoril k téme vojny a Ukrajiny, žiaľ, nejeden čitateľ, zvlášť kresťania, si možno pomyslia, že azda mal radšej mlčať.