Kedysi sa hovorilo o svätej či spravodlivej vojne. Dnes sa vyvinulo kresťanské povedomie o dôležitosti mieru, vraví pápež František

Pápež zasvätí v piatok 25. marca Rusko a Ukrajinu Panne Márii. Vtedy ich zasvätí Ježišovej matke aj pápežov vyslanec kardinál Konrad Krajewski v mariánskej svätyni vo Fatime.

Je to veľmi dôležitá správa, aj keď nevieme, či zastaví vojnu, hlad a prenasledovanie cirkvi, myslí si historik Roberto De Mattei. Zasvätenie iste prinesie veľa milosti Rusku, Ukrajine i celému svetu, doplnil a dodal, že je v priamom súvise s posolstvom v portugalskej Fatime. Tam sa mala zjaviť Panna Mária v roku 1917, teda v roku boľševickej revolúcie v najväčšej slovanskej krajine. Podľa svedectva žiadala o zasvätenie Ruska Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie.

V súvise s prebiehajúcou vojnou na Ukrajine pápež volal s patriarchom Moskvy. František i Kirill podčiarkli význam mierových rokovaní a vyjadrili nádej, aby sa čím skôr dosiahol spravodlivý mier. Obe strany strany súhlasili, že „cirkev nesmie používať jazyk politiky, ale jazyk Ježiša“. Účet za vojnu podľa pontifika zaplatia „ľudia, ruskí vojaci, bombardovaní a umierajúci.“ Aj preto rímsky biskup dodal:

„Kedysi sa aj v našich cirkvách hovorilo o svätej či spravodlivej vojne. Dnes takto nemôžeme hovoriť. Vyvinulo sa kresťanské povedomie o dôležitosti mieru.“

Mnohí vatikanisti však pochybujú o účinnosti tejto iniciatívy a vôbec o Kirillovej ochote výrazne zasiahnuť proti vojne. Pre niektorých vojna pochovala ekumenizmus katolíkov a pravoslávnych. O ruskom pravoslávnom pohľade na konflikt sme informovali nedávno. Aj tento týždeň prispievame k dialógu: prinášame reportáž z rímskeho kostola ruských katolíkov, ktorý vďačí za svoju krásu Slovákovi. Podľa matrík kostola, ktorý patrí pod slávne Russicum, sa tu pokrstilo či obrátilo niekoľko stoviek najmä Rusov.

Deväť rokov s Františkom

V nedeľu bolo deväť rokov od zvolenia Jorgeho Bergoglia za pápeža, a tak je čas bilancovať. Hodnotenia hovoria jednak o dynamickom, reformnom, a jednak o nedôslednom, rozdeľujúcom pontifikáte argentínskeho preláta. Hlavné body priazne i kritiky sme popísali v analýze spred roka.

Oslávencovi zablahoželal i bieloruský prezident Alexandr Lukašenko, ktorý ho vraj pozval do svojej domoviny, aby uvidel, ako tam spolupracujú katolíci a pravoslávni. Pontifika by rád uvidel aj starosta Kyjeva Vitalij Kličko, ktorý ho pozval do uprostred vojnového konfliktu medzi Ukrajinou a Ruskom:

„Prítomnosť svetových náboženských lídrov v Kyjeve je kľúčom pre záchranu životov a budovania cesty k mieru v našom meste, v krajine aj mimo nej.“

Ukrajina bola tiež hlavným dôvodom návštevy slovenského premiéra u pápeža. Hneď po pondelkovej audiencii vo Vatikáne sme sa Eduarda Hegera opýtali, ako vidí pápežovu „Ostpolitik“, teda východnú diplomaciu voči Rusku, a perspektívu Ukrajiny v NATO. Oslovili sme poslankyňu a splnomocnenkyňu vlády pre ochranu slobody vierovyznania alebo presvedčenia Annu Záborskú, ktorá tiež bola vo vládnej delegácii u pontifika.

Vatikán i Taliansko organizuje pomoc pre utečencov z Ukrajiny. František do krajiny poslal niekoľkých „svojich“ kardinálov, aby im priniesli jeho blízkosť a záujem. Na Slovensku je aj „československý“ kardinál Michael Czerny pôvodom z Brna, ktorý po druhej svetovej vojne s rodičmi emigroval do Kanady. Zúčastnil sa aj Európskych katolíckych sociálnych dní v Bratislave.

Zo slovensko-ukrajinskej hranice sa vrátil zakladateľ Komunity svätého Egídia Andrea Riccardi. Slováci sú ochotní a otvorení voči utečencom, prezradil autorovi článku po návrate do Ríma.

Kardinál Becciu odsúdil nebývalý mediálny masaker, špekuluje sa o budúcom pápežovi

V miništáte sa po prvý raz postavil pred súd a prehovoril kardinál. Giovanni Becciu, kedysi prezývaný Taliansky pápež, svedčil o svojej nevine a odpovedal na niekoľko otázok. Odsúdil pritom „nebývalý mediálny masaker“, ktorý voči nemu spustil „absurdné, neuveriteľné, groteskné a vykonštruované“ obvinenia. Išlo o ďalšie pojednávanie v rámci takzvaného „procesu storočia“ s viacerými obvinenými, ktorý sa týka najmä pochybnej kúpy nehnuteľnosti v Londýne. Najbližšie pápežskí sudcovia zasadnú 30. marca.

V Ríme sa hovorí aj o budúcom konkláve. Ide o zasadnutie kardinálov v prípade smrti alebo abdikácie pápeža, v ktorom volia nového šéfa katolíckej cirkvi. Podľa vatikanistu Sandra Magistera koluje medzi kardinálmi list, ktorý im ako možným budúcim voličom radí, čo majú vziať do úvahy. Text s neznámym autorom apeluje na budúceho pápeža, aby obnovil normálnosť a zastavil kontroverznú nemeckú synodu. Treba tiež čeliť katastrofálnemu úbytku juhoamerických katolíkov a jezuitov.

Citát týždňa

Vyberáme z komuniké o videorozhovore medzi pápežom Františkom a patriarchom Kirillom:

„Pápež súhlasil s ruským pravoslávnym patriarchom, že cirkev nesmie používať jazyk politiky, ale jazyk Ježiša.“