Polemika novinárov v Ríme: Je Vladimir Putin kresťan? A je Joe Biden katolík?

Túto otázku položil Štandard hovorcovi tlačového strediska Svätej stolice, keďže komuniké to nešpecifikuje. „To sa v komuniké nenachádza,“ odpovedá, hoci vatikánsky denník Osservatore Romano potom napísal: „Parolin telefonuje Lavrovovi.“

Tlačovú správu i opatrnú pápežovu diplomaciu opäť vatikánski novinári podrobili kritike. Prekáža im, že otvorene sa nepomenuje agresor ani ten, kto sa bráni, len krajina, kde sa vedie „špinavá vojna“. To, že Svätá stolica apeluje na zastavenie ozbrojených útokov, znamená, že stavia do rovnakej pozície útočníka i obrancu, obávajú sa kritické hlasy.

Kladú aj ďalšie otázky: Prečo pápež stále nezavítal na ukrajinskú ambasádu po svojej návšteve Veľvyslanectva Ruskej federácie pri Svätej stolici? Zamysleli sa ďalší komentátori. Zo stretnutia existuje aj fotografia pápeža s diplomatickým personálom, no po istom čase ju stiahli.

Plánované druhé stretnutie argentínskeho pápeža a moskovského patriarchu je tiež ohrozené. Pre niektorých dokonca nie je mysliteľné a pomohlo by jedine Kirillovi. Ruský pravoslávny líder totiž prebiehajúcu vojnu neodsúdil. Podčiarkol, že „sme vstúpili do boja, ktorý nemá fyzický, ale metafyzický význam“, a kritizoval „takzvané hodnoty“ dnešného sveta, ktorý vnucuje gay agendu.

Jorge Bergoglio však vytrvalo vedie tichú, pastoračnú a rozvážnu diplomaciu, bránia pontifika bergogliovci. Poslal „svojich“ kardinálov Michaela Czerneho do Maďarska a Konrada Krajewského do Poľska a vzápätí na Ukrajinu na pomoc a povzbudenie utečencov. Aj keď pápež možno jasne nepomenoval útočníka, odsúdil výraz „špeciálna vojenská operácia“, ktorý používa Kremeľ v súvislosti s horúcim konfliktom. „Nie je to len vojenská operácia, ale vojna, ktorá rozsieva smrť, skazu a biedu,“ povedal rímsky biskup.

Jeho snaha o zastavenie konfliktu a vyjednávanie je zaujímavá, no vylúčená. Svätá stolica sa príliš angažuje na Ukrajine, aby Rusko prijalo túto ponuku, prezradil nemenovaný diplomat v tlačovom vydaní francúzskeho denníka La Croix.

Ruská pravoslávna perspektíva vojny na Ukrajine

Veľvyslanectvo Ruskej federácie v Talianskej republike pre „protiruskú informačnú kampaň“ v médiách zaznamenalo „prudký nárast diskriminácie“ svojich občanov v zahraničí. Ruské centrum vedy a kultúry v Ríme, ktoré zvyklo organizovať niekoľko podujatí každý týždeň, od napadnutia Ukrajiny nemalo žiadnu akciu. Ak by usporiadali diskusiu pre verejnosť či médiá, možno by to trochu zmiernilo údajnú protiruskú kampaň.

Dialóg, naopak, podporili severoamerickí konzervatívci, a to v tesnej blízkosti ambasády. Na neverejnej debate pre novinárov a členov akademickej obce vystúpil ruský žurnalista a všetci sa k nemu správali slušne. Hosť vystupoval proti vojne, no prevažne západnému publiku povedal, že aj Rusi sa obávajú USA.

V jeho domovine, v USA i v Európe sa však uzatvárame do našich informačných bublín, hoci nutne potrebujeme dialóg. Pre vojnu sa podľa neho obmedzuje sloboda vyjadrovania rovnako v Rusku, ako aj v Európe. Účastníci videli rozdiel v tom, že Kremeľ zatvára nezávislé a voči vláde kritické médiá, zatiaľ čo v Európe podobný osud postihuje ruské štátne médiá a proruské zdroje.

Novinár tiež vysvetlil ruskú pravoslávnu perspektívu. Mnohí vnímajú ruského prezidenta Vladimira Putina ako ochrancu kresťanstva, no je naozaj kresťanom? Spýtala sa žurnalistu americká novinárka. Rus jej odpovedal protiotázkou: Nevidím mu do hlavy, no myslíte si, že prezident USA Joe Biden je naozaj katolík? To v sále vyvolalo smiech. O otvorene pro-choice katolíckom politikovi sme písali naposledy tu. A zastavia Putina ekonomické sankcie? Pre nás peniaze nie sú najdôležitejšie, dodal.

Pravoslávne cirkvi historicky vždy podporovali vládnu moc, lebo tá v konečnom dôsledku pochádza od Boha, preto je pochopiteľné, že moskovský patriarcha Kirill neprotirečí Putinovi. Ruský rečník si tiež myslí, že patriarcha Kirill hovoril za väčšinu ľudí vo svojej krajine v kontroverznej nedeľnej kázni. Rusi väčšinovo veľmi negatívne vnímajú gender ideológiu, LGBT požiadavky, potraty, ktoré vnímajú ako „odpadlíctvo Západu“, dodal slovanský hosť.

Avšak potrat po prvý raz v histórii, presnejšie v roku 1920, legalizoval Sovietsky zväz, odkiaľ sa rozšírila komunistická revolúcia. Nie je teda pravda, že hrozbou či odpadlíkom je (len) Západ, namietali účastníci neformálneho klubu. Problémom sú ideológie, ktoré využívajú zvrátené liberálne a marxistické prvky na oboch stranách niekdajšej – a momentálne obnovujúcej sa – železnej opony, dodali. Spochybnili tiež zmierlivý názor na patriarchu Kirilla, lebo vojnu i ruskú agresiu jasne odsúdili mnohé pravoslávne cirkvi vrátane tej ukrajinskej, ktorá patrí pod Moskovský patriarchát. Spravili to aj stovky ruských pravoslávnych kňazov a diakonov, a tak je Kirill osamotený a stratil vraj morálnu autoritu.

O tejto téme sa tiež vedie zaujímavá diskusia. Napríklad pápež, ktorý ruskú cirkev vonkoncom nezavrhol, sa Kirilliovi snaží naznačiť, že podporou Putina stráca omnoho viac než len Ukrajinu, napísal i denník La Croix.

K dialógu prispievame tento víkend reportážou z centra ruského katolicizmu v Meste pápežov. Slávne Russicum malo obrátiť Rusko, no stalo sa pionierom ekumenizmu ešte pred ekumenickým koncilom.

Citát týždňa

Vyberáme pápežove slová v nedeľu po modlitbe Anjel Pána, ktorými naznačil odstup od ruskej verzie toho, čo sa deje na Ukrajine:

„Nie je to len vojenská operácia, ale vojna, ktorá rozsieva smrť, skazu a biedu.“