Na Slovensku vlani zomrelo o 20-tisíc ľudí viac ako pred pandémiou. Najviac od roku 1919
Z hľadiska vývoja počas roka najviac ľudí zomieralo v prvom a poslednom štvrťroku minulého roka, keď Slovensko zasiahli druhá a tretia vlna pandémie ochorenia koronavírusu. Počet zomretých v týchto mesiacoch dosiahol takmer dvojtretinový podiel na celoročnom počte zomretých.
Na mesačnej báze historicky najviac ľudí zomrelo v januári 2021, keď ich počet prvýkrát prekonal hranicu 9-tisíc osôb, a vo februári, keď presiahol 8-tisíc osôb. Štatistický úrad SR zverejnil definitívne dáta o počtoch zomretých a o príčinách úmrtí na Slovensku v roku 2021.
Prudšie vzrástol počet zomretých na 100-tisíc obyvateľov
Pre skutočne objektívne porovnania dlhodobého vývoja úmrtnosti, keď sa zásadnejšie mení počet obyvateľov krajiny, respektíve pre porovnávanie situácie v regiónoch (krajoch) s výrazne odlišným počtom obyvateľov, je najvhodnejšie použiť pomerové ukazovatele – počet zomretých na 1 000 obyvateľov (hrubá miera úmrtnosti), respektíve na 100-tisíc obyvateľov (hrubá miera úmrtnosti na 100-tisíc obyvateľov).
V rámci týchto ukazovateľov bola situácia v SR niekoľko desiatok rokov až do vypuknutia pandémie dlhodobo stabilná. Približne od 70. rokov 20. storočia SR to bolo od 900 do 1 000 zomretých na 100-tisíc obyvateľov ročne.
„Pandémia COVID-19 spôsobila výrazné zvýšenie mier úmrtnosti na Slovensku, už v roku 2020 prekročil počet zomretých hodnotu tisíc úmrtí na 100-tisíc obyvateľov a v roku 2021 sa zvýšil až na 1 350. Ide naozaj o najvyššiu hrubú mieru úmrtnosti v povojnovej histórii Slovenska,“ spresnila Zuzana Podmanická, riaditeľka odboru štatistiky obyvateľstva ŠÚ SR.
Hrubá miera úmrtnosti bola vyššia ako minulý rok naposledy v roku 1946. Veľmi vysokú hodnotu dosiahla aj v poslednom roku druhej svetovej vojny v roku 1945, keď stúpla až k hranici 2-tisíc úmrtí na 100-tisíc obyvateľov krajiny. Vôbec najvyššia miera úmrtnosti bola zaznamenaná v roku 1921, keď počet zomretých na 100-tisíc obyvateľov prekročil 2-tisíc osôb.
Najviac zasiahnutý bol Košický a Prešovský kraj
Z pohľadu regiónov sa extrémne vysoké prírastky počtu zomretých prejavili najmä v prvom štvrťroku a potom v posledných dvoch mesiacoch minulého roka. Nadúmrtnosť sa zaznamenala vo všetkých regiónoch, v troch z ôsmich krajov mala vyššiu hodnotu ako v priemere za celé Slovensko.
Najvýraznejší nárast počtu zomretých oproti obdobiu pred pandémiou bol v Košickom kraji (o 43 percent) a v Prešovskom kraji (o 42 percent). Tieto regióny zaznamenali rasty úmrtnosti najmä na konci vlaňajška s vrcholom v novembri, keď počet zomretých voči priemeru bol na dvojnásobných hodnotách.
Naopak, najmenšiu nadúmrtnosť spomedzi ôsmich regiónov bola zaznamenali v Bratislavskom kraji (o 32 percent) a Žilinskom kraji (o 34 percent). Kým región pri hlavnom meste Bratislava dosiahol svoj vrchol vo februári 2021, v Žilinskom kraji to bolo v novembri 2021.
Spomedzi ôsmich regiónov Slovenska v roku 2021 nadpriemernú hodnotu hrubej miery úmrtnosti vykázali štyri kraje. Rekordné úrovne dosiahol Nitriansky kraj a Banskobystrický kraj s viac ako 1 500 zomretými na 100-tisíc obyvateľov. Horšia situácia ako v SR bola aj v Trenčianskom a Trnavskom kraji.
COVID-19: druhá najčastejšia príčina smrti v roku 2021
Vývoj úmrtnosti v roku 2021 ovplyvnili najmä vysoké počty zomretých na COVID-19. Infekcia zabila 15-tisíc osôb, bolo to 3,5-násobne viac ako v prvom roku pandémie. S pätinovým podielom na celkom počte zomretých sa tak vlani stala druhou najčastejšou príčinou úmrtí. Takmer dve tretiny všetkých úmrtí na COVID-19 nastali v priebehu prvých troch mesiacov roka, keď vrcholila druhá vlna koronakrízy. Počas leta sa situácia zlepšila a počty obetí sa začali výraznejšie zvyšovať zasa s nástupom tretej vlny na konci roka.
Najvyšší podiel zomretých na infekciu COVID-19 predstavovali ľudia vo vekovej skupine starších seniorov (75- a viacroční), tvorili takmer polovicu covidových úmrtí (7,1 tisíca).
Súčasne platilo, že COVID-19 spôsobil 274 úmrtí na 100-tisíc obyvateľov (celkovo za všetky príčiny malo Slovensko 1 350 úmrtí na 100-tisíc obyvateľov).
Situácia sa však odlišovala podľa regiónov. Najhoršia situácia bola v Trenčianskom kraji, kde na COVID-19 zomrelo 357 osôb na 100-tisíc obyvateľov a v Nitrianskom kraji 312 zomretých na koronavírus na 100-tisíc obyvateľov. Naopak, najmenej nová infekcia zasiahla do úmrtnosti v Bratislavskom regióne, kde to bolo 221 zomretých na 100-tisíc obyvateľov a v Prešovskom kraji 238 zomretých.
Nadúmrtnosť podporili aj choroby obehovej sústavy
Na zvýšení celkovej nadúmrtnosti sa podieľali tiež úmrtia spôsobené ochoreniami obehového systému, ich počet v porovnaní s priemerom narástol vlani takmer o 11 percent. Dlhodobo ide o prevládajúcu príčinu úmrtí v našej krajine s vlaňajším podielom 38,6 percenta na všetkých úmrtiach (28,3 tisíca osôb).
Z analýzy počtu úmrtí všetkých príčin mierne klesli úmrtia na tretiu najčastejšiu príčinu smrti – nádory. Za celý rok 2021 predstavoval ich pokles necelých 5 percent, keď tejto príčine podľahlo 13-tisíc ľudí (18 percent zo všetkých úmrtí). Na nádory zomieralo menej ľudí ako v priemere počas piatich rokov pred pandémiou takmer celý rok (s výnimkou septembra a októbra). U ľudí v produktívnom veku bolo zaznamenané zníženie pri nádoroch dokonca až na úrovni 19 percent.
Štvrtou najčastejšou príčinou úmrtí boli choroby dýchacej sústavy (9 percent úmrtí), ktoré v roku 2021 zaznamenali veľmi vysoký, takmer 60-percentný nárast počtu úmrtí voči obdobiu pred pandémiou. Výrazne vysoký nárast počtu zomretých na túto príčinu smrti sa prejavil u ľudí v produktívnom aj poproduktívnom veku. Aj tu môže časť tak vysokej nadúmrtnosti súvisieť s koronavírusom.
Prvú päťku najčastejších príčin dopĺňajú choroby tráviacej sústavy (4 percent), na ktoré podľahlo vlani o desatinu viac ľudí.
(šusr, im)