Nech zamĺknu zbrane, rokujte o mieri, volá pápež. Pontifik zrušil pápežské tajomstvo v maxiprocese

Vo Vatikáne sa stále písalo o vojne na Ukrajine a znovu o vatikánskom maxiprocese. František v súvise s kardinálom Becciuom zrušil pápežské tajomstvo. Ospravedlnil sa pôvodným obyvateľom Kanady.

Kanadskí vyslanci autochtónneho obyvateľstva v Ríme. Foto: Bohumil Petrík

Niektoré médiá špekulujú o príprave druhého stretnutia pápeža Františka a moskovského patriarchu Kirilla. Prvé bolo v roku 2016 na Kube. Ešte pred vojnou na Ukrajine ruský veľvyslanec pri Svätej stolici povedal, že by sa mohlo konať v júni či v júli. Pre viacerých je v aktuálnej situácii nemysliteľné, pomohlo by iba pravoslávnemu lídrovi a o prípravách neexistuje žiadne oficiálne vyjadrenie.

Kirill však nesúhlasí s vojnou voči Ukrajine, pričom „Putin išiel poza pôvodný plán a teraz Kirill nevie, čo má robiť,“ povedal rusista Stefano Caprio. Popritom sa črtá vnútorný teologický spor v ruskom pravosláví.

Naopak rímsky biskup sa v týchto dňoch stretáva s politikmi, biskupmi a veriacimi na Malte, kde očakávajú jeho apel na mier, pokoj a prívetivosť k migrantom.

Vo svojich prejavoch tohto týždňa katolícky líder nanovo odsúdil vojnu, čo ocenili hlavne bergogliovci, teda priaznivci pontifikovej politiky. Po modlitbe Anjel Pána lamentoval nad beštialitou vojny, ktorá je „barbarský a svätokrádežný čin“:

„Tvárou v tvár nebezpečenstvu sebadeštrukcie nech ľudstvo pochopí, že nastal čas zakázať vojnu, vymazať ju z dejín ľudstva skôr, než vymaže človeka z histórie.“

Jorge Bergoglio sa modlil, aby na to politickí lídri mysleli a aby pri pohľade na „sužovanú Ukrajinu“ pochopili, že „každý deň vojny zhoršuje situáciu pre všetkých“:

„Preto znovu vyzývam: dosť, prestaňte, nech zamĺknu zbrane, nech sa vážne rokuje o mieri! Naďalej sa neúnavne modlime ku Kráľovnej pokoja, ktorej sme zasvätili ľudstvo, zvlášť Rusko a Ukrajinu, s veľkou a intenzívnou účasťou, za čo vám všetkým ďakujem.“

František sa podobne vyjadril i na stretnutí s talianskymi ženami angažovanými v politike.

Exvatikanista Andrea Tornielli teraz v službách Vatikánu vysvetlil, že „Františkovo nie vojne, radikálne a presvedčivé nie, nemá nič spoločné s takzvanou neutralitou ani ho nemožno prezentovať ako stranícky postoj či s motívom politicko-diplomatickými kalkuláciami. V tejto vojne sú agresori a sú aj napadnutí“.

Jedna strana pritom pokrytecky maskuje konflikt ako „špeciálnu vojenskú operáciu“, doplnil niekdajší popredný vatikanista.

Rímsky biskup nie je „kaplánom Západu“, kritizoval aktuálny nákup zbraní a viac sankcií (pre Rusko) zo strany európskych krajín ako zlú reakciu na krízu, upozornil Tornielli. Potom dodal, že Katechizmus Katolíckej cirkvi spomína právo na legitímnu obranu.

Avšak argentínsky pápež v marcovom telefonáte s patriarchom Moskvy Kirillom odsúdil koncept svätej a spravodlivej vojny, čo už Tornielli neanalyzuje, a tak to ostáva významnou nezodpovedanou otázkou. Spravodlivú vojnu práve riešil vatikánsky denník Osservatore Romano v tlačovom vydaní, no márne. Do polemiky s pontifikom, svojím najvyšším šéfom, sa nepustil a situáciu vonkoncom neobjasnil.

František v súvise s kardinálom Becciuom zrušil pápežské tajomstvo

Vo Vatikánskom mestskom štáte pokračoval proces s viacerými obvinenými vrátane kardinála Giovanniho Becciua. Ten pred dvomi týždňami odsúdil mediálny masaker a „absurdné, neuveriteľné, groteskné a vykonštruované“ obvinenia. Súd najnovšie informoval, že František zrušil pápežské tajomstvo, pre ktoré taliansky kardinál dosiaľ nemohol vypovedať o jednej z obžalovaných, ktorou je Cecilia Marognová. Najbližšie pojednávanie bude o týždeň.

Pápež sa ospravedlnil pôvodným obyvateľom Kanady

„Cítim hanbu, bolesť… za odsúdeniahodné správanie členov katolíckej cirkvi. Žiadam Boha o odpustenie a chcem vám z celého srdca povedať: Je mi to veľmi ľúto. Spájam sa s bratmi, kanadskými biskupmi, v prosbe o odpustenie.“

Pápež takto vyjadril bolesť, hanbu a ospravedlnenie na audiencii s pôvodným obyvateľstvom Kanady, konkrétne so zástupcami Inuitov, Métisov a takzvaných First Nations (prvé národy) z Kanady.

Pontifik mal na mysli účasť cirkvi na násilnej asimilácii pôvodných etník, ktorú zaviedla Kanada v 19. storočí a priebehala aj v minulom storočí. Domorodé deti v školských zariadeniach mali umierať na problémy, ktoré spôsobili podvýživa, zlé zaobchádzanie, zneužívanie a zanedbávanie.

Je to obrovská, nečakaná vec, hovoria nielen kanadské médiá. To pre Štandard potvrdila i domorodá kanadská novinárka Brandi Morinová. Svoju príslušnosť označuje ako „cree, irokézska, francúzska“:

Kanadská vyslankyňa autochtónneho obyvateľstva v Ríme. Foto: Bohumil Petrík

„Je to pre nás prekvapenie. Čakali sme akýsi komentár či oznam, záväzok, že pápež pôjde do Kanady a že sa ospravedlní tam, na zemi domorodcov. Prekvapilo ma, že to spravil dnes. Je to obrovská vec.“

Téma ospravedlnenia bola prirodzene v centre pozornosti. Arcibiskup Donald Bolen z tamojšieho episkopátu však koncom marca povedal, že František sa už ospravedlnil pri iných príležitostiach. Jeho predchodca Benedikt XVI. na stretnutí s predstaviteľom Zhromaždenia pôvodných národov z Kanady v roku 2009 prejavil „bolesť a úzkosť spôsobenú žalostným správaním niektorých členov cirkvi“.

Kanadská biskupská konferencia oľutovala zaobchádzanie s domorodými obyvateľmi na rezidenčných školách pred 30 rokmi: „Ospravedlňujeme sa a hlboko ľutujeme bolesť, utrpenie a odcudzenie, aké niektorí zakúsili.“

Ospravedlnenie Benedikta XVI. nebolo dostatočné a chýbalo jasné odsúdenie zneužívania na štátnych rezidenčných školách. Vyjadrenie biskupov pôvodní Kanaďania taktiež považujú skôr za všeobecné a vôbec nie vyčerpávajúce, vysvetlil Štandardu domorodý novinár, ktorý bol spolu s mnohými žurnalistami pri tejto príležitosti v Ríme. Dodajme, že do násilnej asimilácie bolo zapojených niekoľko cirkví. Propagoval ju štát, ktorý túto politiku už oľutoval.