EÚ spúšťa proti Maďarsku konanie za porušovanie princípov právneho štátu. Len dva dni po voľbách

Všetci na to čakali, a predsa je načasovanie tesné. Len dva dni po voľbách, v ktorých s veľkým náskokom štvrtýkrát po sebe vyhral vládny Fidesz, sa Európska komisia (EK) rozhodla konať. Proti Maďarsku spúšťa správne konanie za porušovanie právneho štátu. Na konci procesu môže Maďarsko prísť o miliardy z eurofondov.

Nový mechanizmus EK použila prvýkrát. „Európska komisia teraz pošle oficiálne oznámenie o spustení mechanizmu podmienenosti,“ vyhlásila von der Leyenová počas prejavu v pléne europarlamentu. Jej slová boli odmenené potleskom väčšiny zákonodarcov.

KomentárBude eurokomisia trestať Maďarsko, ak Orbán prehrá voľby?

Budapešť (a Varšava) sa roky sporili s Bruselom o tom, čo je právny štát a či má EK právomoc ho vynucovať. Súdny dvor EÚ dal vo februári za pravdu eurokomisii, ktorá nekonala, ale rozhodla sa „dôkladne si rozhodnutie preštudovať“.

Europarlament, rovnako ako celé mesiace predtým, tlačil na EK, aby začala Maďarsko stíhať. Z prostredia Komisie sa zasa v kuloároch po rozsudku ozývali hlasy, že spustenie správneho konania len pár týždňov pred voľbami môže ovplyvniť ich výsledok. Zostrený spor by bol býval podľa všetkého v prospech Viktora Orbána, ktorý na antagonizme k Bruselu založil svoj vnútropolitický úspech.

Po prehre na súdoch začalo Maďarsko aj Poľsko cúvať

Viktorovi Orbánovi nepomohlo ani to, že požiadal Leyenovú, aby Maďarsko mohlo čerpať nielen nenávratnú podporu z fondu obnovy, ale aj príslušný úverový rámec, ktorý ešte vlani odmietol. Maďarská vláda dva týždne pred voľbami deklarovala, že je pripravená spustiť nový úrad na boj proti korupcii, ktorú jej Brusel dlhodobo vyčíta.

Po viacerých verdiktoch v neprospech Poľska začala cúvať aj Varšava. Dohodla sa na kompromise s Českom ohľadom ťažby v bani Turów a čiastočne ustúpila aj v ďalších sporoch, napríklad pri súdnictve, hoci v tejto oblasti správne konanie pokračuje.

Oba štáty stále nemajú schválené národné plány obnovy, ktoré predložili Únii už vlani. Pre spory s Bruselom tak oba štáty nemajú dosah na desiatky miliárd eur z európskej pokladnice.

Zaznievajú aj hlasy, aby po opätovnom víťazstve Orbána Komisia tvrdo odoprela eurofondy Maďarsku, ale Poľsku už nie. Politológ Tom Theuns a Jakub Jaraczewski si od toho sľubujú rozbitie maďarsko-poľského tandemu, ktorý pri najväčších sporoch s Bruselom drží spolu. Táto dvojica sa vie navzájom podržať aj pri schvaľovaní najtvrdších sankcií v Rade EÚ, kde má každý členský štát právo veta.

Krátka rekapitulácia

Po rokoch sporov o tom, či Maďarsko a Poľsko porušujú pravidlá právneho štátu, vypočula Európska komisia námietky kritikov. Pripravila osobitný mechanizmus na ochranu právneho štátu. Pointa bola jednoduchá, ak ho niekto bude narúšať, nebude mať nárok na peniaze z európskeho rozpočtu.

Napokon ho členské štáty schválili napriek protestom Varšavy a Budapešti, ktoré blokovali Plán obnovy aj sedemročný rozpočet EÚ (Viacročný finančný rámec), teda takmer dva bilióny eur. Namietali, že nový mechanizmus sa môže vzťahovať nielen na finančné záujmy, ale môže byť zneužitý na nátlak v kultúrnych a etických otázkach.

Slovensko vtedy nezaujalo zdržanlivý postoj a pridalo sa k Bruselu a kritikom vyšehradských partnerov. Angela Merkelová sprostredkovala kompromis – mechanizmus na ochranu právneho štátu sa bude používať len v prípade ohrozenia finančných záujmov EÚ, Maďarsko s Poľskom ho dali preveriť na Súdnom dvore EÚ a až do jeho rozsudku sa mechanizmus uplatňovať nemal. Je to explicitne uvedené v záveroch samitu.

Čo je právny štát a čo politická kritika

Podozrievavosť je pochopiteľná, v správe Sargentini europarlament vyčítal Maďarsku porušovanie široko definovaných princípov právneho štátu a všeličo iné – napríklad prieťahy na súdoch (ktoré poznáme aj na Slovensku) alebo stav náboženskej slobody. Správa bola prvým krokom k aktivovaniu článku 7 (Štandard sa téme venoval v tomto rozhovore) za „porušovanie európskych hodnôt“, ktorý umožňuje rôzne sankcie.

Poľsko podobne čelí silnému tlaku europarlamentu. Rozhodnutia poľského súdu podľa neho nie sú legitímne a ohrozujú Európsku úniu, píše sa v októbrovom uznesení. Europoslanci chceli Poľsko okamžite trestať a podali dokonca žalobu na Európsku komisiu za to, že naň ešte neuvalila sankcie.

Europoslanci a niektoré členské štáty vyzývali eurokomisiu, aby uplatnila mechanizmus, ktorý pri porušovaní princípov právneho štátu umožňuje daným členským štátom odoprieť európske dotácie. Skrátka, chceli finančnými pákami donútiť oba štáty, aby sa podvolili. Poľsko je majstrom v efektivite využívania eurofondov (na rozdiel od Slovenska), Maďarsko zasa čelí početným podozreniam zo zneužívania a korupcie pri čerpaní európskych dotácií v prospech oligarchov blízkych Viktorovi Orbánovi (podobný problém poznáme aj na Slovensku a v ďalších štátoch EÚ).

Poľsko a Maďarsko okrem toho aj v ďalších sporoch na európskom súde ťahajú za kratší koniec. Poľsko dostalo pred mesiacom ďalšiu pokutu milión eur denne za to, že nerešpektovalo jeho rozhodnutie. Podobne sa skončil spor s Českom pre ťažbu v prihraničnej uhoľnej bani Turów.

Súdny dvor EÚ odmietol odvolanie Poľska a Maďarska proti novému mechanizmu podmieňujúcemu vyplácanie peňazí z eurofondov dodržiavaním zásad právneho štátu. Maďarsko považuje rozhodnutie súdu za spolitizované, podľa Poliakov prekročil svoje právomoci.

PolitikaEurópsky súd odmietol sťažnosť Maďarska a Poľska. Únia môže pre spory o právny štát škrtať dotácie