Podnet na súd podal eurokomisár pre spravodlivosť Didier Reynders. „Súdny dvor EÚ opäť rozhodol v prospech Európskej komisie,“ okomentoval aktuálne rozhodnutie.
Varšava hovorí o vydieraní
Poľská vláda tvrdí, že cieľom reformy je boj proti korupcii a reliktom komunizmu v justícii.
"Súdny dvor EÚ úplne prehliada a ignoruje poľskú ústavu a verdikty [poľského, pozn. red.] ústavného súdu. Koná nad rámec svojich kompetencií a zneužíva peňažné tresty a predbežné opatrenia,“ vyhlásil námestník poľského ministra spravodlivosti Sebastian Kaleta. Rozhodnutie súdu označil za ďalší krok v snahe „obmedziť vplyv Poľska vo vlastnom štáte“ a považuje to za vydieranie.
"Pokuty a vydieranie našej krajiny nie sú správnou cestou. Toto nie je model toho, ako by mala fungovať EÚ ako únia suverénnych štátov,“ vyhlásil hovorca poľskej vlády Piotr Müller.
Európske právo verzus poľská ústava
Začiatkom októbra dostali napäté vzťahy medzi Bruselom a Varšavou ďalší rozmer. Poľský ústavný súd rozhodol, že niektoré články Zmluvy o EÚ nie sú v súlade s poľskou ústavou, ktorá má prednosť pred legislatívnymi normami Únie.
O rozsudku minulý týždeň rokovali europoslanci aj lídri členských štátov na samite v Bruseli.
Väčšina europoslancov podporila uznesenie, v ktorom kritizujú verdikt poľského ústavného súdu. Kritici hovoria o poľskom „nelegitímnom takzvanom ústavnom súde“, ktorý podľa nich nelegitímne rozhodol o rozpore niektorých ustanovení európskych zmlúv s poľskou ústavou. Žiadali zastavenie európskych dotácií.
Predsedníčka EK Ursula von der Leyenová sa zatiaľ nevyjadrila, ako bude postupovať, ale sľúbila, že "bude konať". Opatrný prístup odrážal postoj Nemecka a Francúzska, ktoré dali najavo, že namiesto finančných sankcií sa chcú pokúsiť s Poľskom o dialóg. Svedčia o tom stretnutie poľského premiéra Mateusza Morawieckého s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom vo štvrtok (21. októbra) pred samitom a návšteva poľského prezidenta Andrzeja Dudu v Paríži (27. októbra)
Morawiecki, naopak, volí tvrdý slovník. Počínanie európskych inštitúcií nazval vydieraním. Po samite ešte prilial olej do ohňa v rozhovore pre noviny The Financial Times. Návrhy na zablokovanie vyplácania eurofondov prirovnal k vyhláseniu tretej svetovej vojny.
"Čo sa stane, ak Európska komisia rozpúta tretiu svetovú vojnu? Ak začne tretiu svetovú vojnu, budeme brániť svoje práva akýmikoľvek zbraňami, ktoré máme k dispozícii," reagoval Morawiecki na otázku, či Poľsko môže v rámci sporu začať vetovať budúce rozhodnutia eurobloku.
Opozícia namieta
Expremiér a staronový líder opozičnej Občianskej platformy Donald Tusk dlhodobo kritizuje konanie vládnej strany Právo a spravodlivosť (PiS). Prekvapilo ho porovnávanie zastavenia európskych fondov s treťou svetovou vojnou. „V politike je hlúposť najčastejšou príčinou nešťastia.“
Kritikou nešetril ani člen menšej opozičnej strany Wiosna (Jar). "Pokuta milión eur denne za to, že nebola zlikvidovaná disciplinárna komora najvyššieho súdu. Milión! Kto to zaplatí? Ziobro? [minister spravodlivosti, pozn. red.] Kaczyński? [predseda vládnej strany, pozn. red.] Morawiecki? [poľský premiér, pozn. red.] Nie. Zaplatíte to vy [Poliaci, pozn. red.]. Toľko nás stojí hybridná vojna vládnej strany s Európskou úniou," okomentoval rozhodnutie opozičný poslanec Krzysztof Śmiszek.
Jednu pokutu už Poliaci dostali
Nie je to však jediná finančná sankcia, ktorú Varšava od európskeho súdu dostala. Podobne sa skončil spor s Českom pre ťažbu v prihraničnej uhoľnej bani Turów.
Poľsko má už mesiac sankciu pol milióna eur denne za to, že ťažbu nezastavilo. Varšava však neplatí. Komisia tvrdí, že v takom prípade má právo zrážať pokuty napríklad z eurofondov.
