Michal Čop

Bolo to po marcových voľbách v roku 2012, keď sa do parlamentu dostali prví kresťanskí kandidáti z charizmatických spoločenstiev. Bratislavský evanjelizátor a konvertita Branislav Škripek a žilinský učiteľ náboženstva Richard Vašečka zasadli do parlamentu vďaka hnutiu OĽaNO Igora Matoviča, ktorý tým v podstate zmenil tvár straníckej politiky na Slovensku a svoju pečať vtlačil aj charizmatikom. No k tomu sa ešte dostaneme.

2012 – 2016: Kresťania nepatria len do jednej strany

Pre charizmatikov boli počas ich prvého volebného obdobia charakteristické dve veci. Prvou bolo, že hodnotovo boli jasne ukotvení kresťansky a konzervatívne. Vašečka a Škripek (spolu s Erikou Jurínovou) v roku 2013 predložili návrh zákona, ktorý by obmedzoval potraty a za takéto zákony pravidelne hlasovali. Škripek prišiel s pomerne zaujímavou iniciatívou zákazu nahoty na verejnosti.

Druhou vecou, ktorá charakterizovala vtedajších charizmatikov, bola teória o tom, že nie je dobré viazať kresťanské hlasy len na jednu politickú stranu. Samozrejme, oni neboli prví, kto prišiel s takouto myšlienkou. Pokušenie šteklilo napríklad Ivana Šimka, ktorý chcel najskôr zmeniť KDH a potom ho nahradiť v podobe SDKÚ (vzor videl v nemeckej CDU), no charizmatikom sa podarilo spopularizovať ju natoľko, že sa jej chytili takmer všetky ostatné strany. Napokon nie je náhodou, že práve v tomto volebnom období sme sa dozvedeli, že Robert Fico je pobirmovaný a v rodine má rehoľné sestry.