Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ekonóm Jeffrey Sachs: Z tejto vojny existuje len jediná cesta von – dohoda a mier

Známy a rešpektovaný americký ekonóm a riaditeľ Earth Institute pri Columbijskej univerzite vyzýva na hľadanie mierovej dohody na Ukrajine. Sankcie väčšina sveta odmieta, nebudú tak mať podľa neho očakávaný efekt.

Podľa Sachsa stratégia USA, ktorá má za cieľ pomôcť Ukrajine pred ruskou inváziou zavedením prísnych sankcií a zásobením ukrajinskej armády vyspelou muníciou, zrejme nebude fungovať. Potrebná je vraj mierová dohoda, ktorú Sachs považuje za reálnu. „Na dosiahnutie dohody však budú musieť Spojené štáty urobiť kompromis v otázke NATO, čo Washington doteraz odmietal.“

Sachs vychádza z toho, že Putin pred začiatkom invázie predložil Západu zoznam požiadaviek, medzi ktoré patrí najmä zastavenie rozširovania NATO. „USA zjavne neboli ochotné sa v tomto bode angažovať. Teraz by bol vhodný čas prehodnotiť túto politiku. Putin by tiež musel preukázať ochotu urobiť ústupky, aby rokovania boli úspešné,“ píše Sachs.

Hrôza, ktorú Rusko na Ukrajine šíri, by ho mala odsunúť do statusu vyvrheľa. No podľa Sachsa to tak zďaleka nie je všade: „Najmä rozvojové krajiny sa odmietli zapojiť do tejto kampane izolácie, ako to bolo naposledy vidieť pri hlasovaní v OSN o vyradení Ruska z Rady OSN pre ľudské práva. Je pravda, že tento krok podporilo 93 krajín, ale sto ďalších ho nepodporilo,“ tvrdí Sachs, ktorý si všíma, že krajiny v druhej skupine tvoria 76 percent svetovej populácie. Ich postoj je spôsobený najmä obchodnými väzbami. „Faktom však je, že veľká časť sveta odmietla izoláciu Moskvy.“

Sankcie pravdepodobne Rusko nepoložia, ale spôsobia vysoké náklady pre celý svet. „V najlepšom prípade môžu dotlačiť Rusko k mierovej dohode, a preto by mali byť nasadené v spojení s intenzívnym presadzovaním vyrokovaného mieru,“ tvrdí Sachs.

Problémov so sankciami je až príliš veľa

Sachs uvádza šesť problémov, ktoré prináša stratégia postavená na sankciách.

1. Hoci spôsobujú v Rusku ekonomické problémy, je nepravdepodobné, že by zásadným spôsobom zmenili ruskú politiku. Sachs pripomína tvrdé sankcie, ktoré USA uvalili na Venezuelu, Irán a Severnú Kóreu. Zostali síce oslabené, ale nie natoľko, aby zmenili ich problematickú politiku.  

2. Sankciám sa dá do veľkej miery vyhnúť, pričom únikov spod ich jarma bude pribúdať. „Americké sankcie sa najefektívnejšie uplatňujú na transakcie založené na dolároch... Krajiny, ktoré sa snažia vyhnúť sankciám, dokážu nájsť spôsoby, ako transakcie uskutočniť nebankovými alebo nedolárovými prostriedkami.“ Sachs očakáva, že bude rásť počet transakcií v rubľoch, rupiách či v čínskej mene renminbi.   

3. Väčšina sveta podľa Sachsa sankciám neverí a tiež sa nepostaví na žiadnu stranu konfliktu. Ekonóm vyrátal, že krajiny, ktoré na Rusko sankcie uvalili, tvoria iba 14 percent svetovej populácie.

4. „Bumerangový“ efekt sankcií poškodzuje nielen Rusko, ale aj celú svetovú ekonomiku, narušujú dodávateľský reťazec, podnecujú ďalšiu infláciu a nedostatok potravín. „To je dôvod, prečo mnohé európske krajiny budú pravdepodobne pokračovať v dovoze plynu a ropy z Ruska a prečo Maďarsko a možno aj niektoré ďalšie európske krajiny budú súhlasiť s platbami v rubľoch.

5. Problémom je tiež neelastický dopyt po ruských energonosičoch a obilí. So znižovaním množstva ruského exportu rastú ceny týchto komodít na svetových trhoch. „Rusko môže skončiť s nižšími objemami exportu, ale takmer s rovnakými alebo dokonca vyššími príjmami z exportu,“ analyzuje Sachs.

6. Posledným problémom je geopolitika. Iné krajiny, najmä Čína, na konflikt hľadia ako na vojnu, v ktorej Rusko bráni rozširovaniu NATO o Ukrajinu. „Čína preto opakovane argumentuje, že vo vojne sú ohrozené legitímne bezpečnostné záujmy Ruska,“ tvrdí Sachs, ktorý pripomína, že Západ síce označuje NATO za číro obrannú alianciu, avšak Čína, Rusko a mnohí ďalší si myslia niečo iné.  

„Majú pred očami bombardovanie Srbska v roku 1999, sily NATO v Afganistane celých dvadsať rokov po 11. septembri a bombardovanie Líbye v roku 2011, ktoré zvrhlo Muammara Kaddáfího.“

Mnohé krajiny tak podľa Sachsa nepodporia globálne tlaky na Rusko, ktoré by mohli viesť k expanzii NATO. „Zvyšok sveta chce mier, nie víťazstvo Spojených štátov alebo NATO v zástupnej vojne s Ruskom,“ interpretuje Sachs.

Súčasný prístup môže podkopať svetovú ekonomiku i politickú stabilitu

Hoci by USA boli radi, ak by Putina porazili vojensky a NATO by zasadilo Rusku ťažký úder, no Ukrajinu by takáto vojna zničila. Rusko zrejme neustúpi, ale konflikt pravdepodobne eskaluje, dokonca potenciálne s použitím jadrových zbraní. „Zbrane NATO tak môžu spôsobiť Rusku obrovské náklady, ale nemôžu zachrániť Ukrajinu,“ uzatvára Sachs. „Stratégia USA na Ukrajine tak môže spôsobiť, že Rusko vykrváca, ale nedokáže zachrániť Ukrajinu. To dokáže len mierová dohoda.“ 

Sachs sa zároveň obáva, že súčasný prístup podkope svetovú ekonomickú a politickú stabilitu a mohol by svet rozdeliť na pro-NATO a anti-NATO tábory, čo by bolo na dlhodobú škodu Spojených štátov.

Americká diplomacia tak nemá šance na skutočný úspech, ktorým je až návrat ruských jednotiek domov a bezpečnosť Ukrajiny: „Tieto výsledky možno dosiahnuť pri rokovacom stole.“

Kľúčovým krokom podľa neho je, aby USA, krajiny NATO a Ukrajina dali jasne najavo, že sa NATO nerozšíri o Ukrajinu, ak Rusko zastaví inváziu. „Putinovi spojenci a neutrálne krajiny by následne Putinovi povedali, že keďže zastavil rozširovanie NATO, nastal čas, aby Rusko opustilo bojisko a vrátilo sa domov.“

Podľa Sachsa by sa mal Západ aspoň pokúsiť, či je možné dosiahnuť mier prostredníctvom neutrality Ukrajiny, ktorá by bola opretá o medzinárodné záruky.

„Všetky Bidenove tvrdé reči o odstránení Putina, genocíde a vojnových zločinoch, Ukrajinu nezachránia. Najlepšia šanca zachrániť Ukrajinu je prostredníctvom rokovaní a uprednostnením mieru pred rozširovaním NATO. Takto by USA získali podporu väčšej časti sveta a pomohli by tak nastoliť mier na Ukrajine aj získať stabilitu pre celý svet,“ domnieva sa Jeffrey Sachs.

Minúta  |  

Slovinský Orbán prehral voľby, nepomohla mu ani cesta do Kyjeva

Nedeľné parlamentné voľby v Slovinsku s veľkou prevahou vyhral liberál Robert Goloba.

Nepomohla mu ani cesta do Kyjeva, prvá svojho druhu. Pritom ju podľa zainteresovaných vymyslel práve on, Janez Janša, najbližší politik Viktorovi Orbánovi a premiér Slovinska, prehral voľby.

Víťazom sa stalo nové liberálne hnutie Sloboda, vyplýva to z výsledkov povolebného prieskumu, ktorý zverejnila televízia RTV Slovenija.

Hnutie bývalého obchodného manažéra Roberta Golobu tak podľa neho získalo takmer 36 percent hlasov, kým Slovinská demokratická strana (SDS) premiéra Janeza Janšu skončila s menej než 23 percentami na druhom mieste.

Janša tak nedosiahne svoj cieľ v podobe štvrtého funkčného obdobia. Spojenec maďarského premiéra Orbána a obdivovateľ amerického exprezidenta Donalda Trumpa bol premiérom aj v rokoch 2004 – 2008 a 2012 – 2013. Jeho druhú vládu však len po roku ukončil korupčný škandál.

Národná volebná komisia začne po 19.30 h zverejňovať čiastočné neoficiálne výsledky volieb a aj informácie o pridelení kresiel v parlamente, správu budeme aktualizovať.

(tasr, fed)

Minúta  |  

Útočník s nožom v kostole v Nice ťažko zranil kňaza. Zaútočil priamo počas omše

Muž s nožom zaútočil v nedeľu v kostole v juhofrancúzskom meste Nice na kňaza, ktorému spôsobil ťažké zranenia. Život duchovného však nie je v ohrození, oznámil francúzsky minister vnútra Gérald Darmanin. K útoku došlo v deň druhého kola francúzskych prezidentských volieb.

K útoku došlo počas raňajšej omše v kostole Saint-Pierre-d'Arene v centre mesta neďaleko pobrežnej promenády, uviedla policajná hovorkyňa. Útočník bol podľa nej zjavne psychicky zmätený a zadržali ho zasahujúci policajti. Zranenia utrpela aj mníška.

Starosta Nice Christian Estrosi informoval, že v nemocnici už hovoril s kňazom a mníškou. Útočníkom je podľa neho francúzsky občan z mesta Fréjus, ktorý nemá záznam v registri trestov. Prefekt departementu Alpes-Maritimes Bernard Gonzalez uviedol, že útočník už podstúpil psychiatrickú liečbu, a to aj v príslušnej nemocnici. Nebol registrovaný ako kriminálnik ani radikalizovaná osoba. Úrady preto nepredpokladajú extrémistické pozadie činu.

V Nice pred rokom a pol spôsobil útočník s nožom pochádzajúci z Tuniska smrteľné zranenia trom ľuďom v kostole Notre-Dame v centre mesta. Útok klasifikovali ako čin islamského terorizmu, píše DPA.

K najšokujúcejšiemu útoku v kostole vo Francúzsku došlo 26. júla 2016 v meste Saint-Étienne-du-Rouvray na severe krajiny. Počas rannej omše tam dvaja islamisticky motivovaní páchatelia najskôr zadržali šiestich ľudí ako rukojemníkov. Následne zavraždili kňaza Jacqua Hamela (85), ktorému podrezali hrdlo, a vážne zranili ďalšieho 86-ročného muža.

https://twitter.com/ECiotti/status/1518146149483524096
Minúta  |  

Francúzi si opäť vybrali Macrona. Podľa prvých odhadov vyhral s 58 percentami

Francúzi sa rozhodovali medzi Emmauelom Macronom a Marine Le Penovou. Podľa exit pollov vyhral Macron s 58 percentami. Postupne budú pribúdať aj priebežné výsledky.

V druhom kole volieb sa stretli súčasný centristický prezident Emmanuel Macron a nacionalistická politička Marine Le Penová.

Podľa exit pollov, ktoré sú vo Francúzsku mimoriadne spoľahlivé, vyhral Macron s pohodlným náskokom a získal 58 percent hlasov.

Kandidáti majú rozdielne názory v ekonomických, spoločenských témach aj zahraničnej politike. Nezhodnú sa v ekonomických opatreniach na pomoc chudobnejším Francúzom a nastavení dôchodkového systému. Le Penová vidí problém v masovej imigrácii, nosení moslimských šatiek a pouličnej kriminalite. Rozdiely vidno v postoji k EÚ, NATO a Rusku.

Dvojica si v stredu zmerala sily v televíznej debate. Obaja ju zvládli dobre, ale lepšie si viedol Macron.

Macron získal v prvom kole 27,8 percenta hlasov, zatiaľ čo Le Penová 23,1 percenta.

V poslednom prieskume pred druhým kolom mal pohodlný náskok 56,5 percenta oproti Le Penovej s 43,5 percenta hlasov.

https://standard.sk/196592/macron-polahky-k-druhemu-vitazstvu/

Politológ Bernard Dolez z Univerzity Sorbonne sa pre TASR vyjadril, že v druhom kole bude rozhodujúca volebná účasť a rozhodnutie takmer osem miliónov voličov ľavičiara Jeana-Luca Mélenchona, ktorý v prvom kole skončil na treťom mieste, tesne za Le Penovou. Mélenchon pred druhým kolom vyzval svojich stúpencov, aby nevolili Le Penovú, avšak priamu podporu Macronovi nevyjadril.

https://standard.sk/196836/francuzske-volby-vyhravaju-disciplinovani-volici-macron-ich-ma-najviac-hovori-francuzsky-odbornik/

Účasť na druhom kole prezidentských volieb vo Francúzsku dosiahla v nedeľu k 12.00 h 26,41 percenta, vyplýva z informácií ministerstva vnútra. Volebná účasť v druhom kole francúzskych prezidentských volieb k 17.00 h bola 63,2 percent, oznámilo francúzske ministerstvo vnútra. Oproti prvému kolu aj roku 2017 je mierne nižšia, zhruba o dva percentuálne body. Celkovo prišlo k urnám zhruba 72 percent voličov.

Svoje hlasy mohli odovzdať 48,7 milióna francúzskych voličov. Voliť bolo možné až do 19:00, vo väčších mestách až do ôsmej hodiny večer. Do 20:00 trvalo volebné moratórium, potom budú média publikovať prvé exit polly. Oficiálne výsledky by mali byť zverejnené ešte v nedeľu večer.

Pred piatimi rokmi sa stretla v druhom kole prezidentských volieb rovnaká dvojica kandidátov. Macron vtedy získal 66,1 percenta hlasov, kým Le Penová prilákala 33,9 percent voličov.

Le Penová kandidovala už tretí raz po sebe. Avizovala, že ak neuspeje, stiahne sa z politického života.

(tasr, haj)

Minúta  |  

Advokát Marek Para je na slobode, exministra Roberta Kaliňáka vzal sudca do väzby

AKTUALIZOVANÉ Advokát Marek Para je na slobode, informoval jeho obhajca. Exministra vnútra Roberta Kaliňáka vzal do väzby dnes popoludní sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v Pezinku. Strana Hlas-SD vyjadrila "vážne znepokojenie", že sa trestné právo zneužíva na "boj proti opozícii".

Obvineného advokáta Mareka Paru prepustili zo zadržania na slobodu. V nedeľu ráno o tom rozhodol sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v Pezinku. Rozhodnutie nie je právoplatné. O sťažnosti prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) bude rozhodovať Najvyšší súd (NS) SR. Potvrdil to obhajca obvineného Michal Mandzák.

"Sudca pre prípravné konanie ŠTS sa stotožnil s návrhom prokurátora, že obvinený Mgr. Marek Para je dôvodne podozrivý zo stíhaného zločinu, ale nestotožnil sa s prokurátorom v tom, že u obvineného v súčasnom štádiu konania existuje dôvod kolúznej väzby," priblížila hovorkyňa ŠTS Katarína Kudjáková.

Prokurátor žiadal pre neho kolúznu väzbu. Tá sa využíva pri podozrení, že obvinený bude pôsobiť na svedkov, znalcov alebo spoluobvinených, či mariť vyšetrovanie.

"Rozhodnutie sudcu pre prípravné konanie považujem za správne a zákonné," povedal obhajca. Sudca podľa neho odôvodnil prepustenie Mareka Paru na slobodu tým, že všetci dôležití svedkovia už boli vypočutí po začatí trestného stíhania. "Obvinenie vnímam ako účelové," vyhlásil Marek Para. Ide podľa neho o osobný spor medzi ním a inou osobou.

O Kaliňákovej väzbe rozhodne Najvyšší súd

Rozhodnutie o Kaliňákovej väzbe ešte nie je právoplatné. O sťažnosti obvineného bude rozhodovať Najvyšší súd. Informovala o tom hovorkyňa ŠTS Katarína Kudjáková.

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) žiadal v jeho prípade kolúznu väzbu. Tá sa využíva pri podozrení, že obvinený bude pôsobiť na svedkov, znalcov alebo spoluobvinených či mariť vyšetrovanie.

"Sudca ŠTS po výsluchu obvineného JUDr. R. K. považoval návrh prokurátora za dôvodný, pretože aj podľa názoru sudcu je obvinený dôvodne podozrivý zo stíhanej trestnej činnosti a je u neho daný dôvod kolúznej väzby," priblížila Kudjáková.

"Na jednej strane rešpektujeme rozhodnutie súdu, na druhej strane treba povedať, že sa s ním absolútne nestotožňujeme," vyhlásil Kaliňákov obhajca Milan Cíbik. Tvrdí, že súd pri rozhodovaní vybočil zo svojej rozhodovacej praxe. "Nedozvedeli sme sa ani jednu odpoveď na naše argumenty," zdôraznil ďalší z obhajcov David Lindtner. Priblížil, že Kaliňák podal proti vzatiu do väzby sťažnosť s tým, že rozhodnutiu neporozumel. Obhajoba avizuje aj podanie sťažnosti proti vznesenému obvineniu.

Nevidia dôvod na väzbu

Kolúzne dôvody podľa nich nie sú, keďže hlavní svedkovia už boli vypočutí. "V tej veci nebol vypočutý ani jeden svedok. Všetky osoby, ktoré boli vypočuté, boli vypočuté pred začatím trestného stíhania, bez toho, aby boli pod sankciou trestného stíhania za krivú výpoveď," reagoval prokurátor ÚŠP Matúš Harkabus.

Ako ďalej podotkol, ukazuje sa, že aktéri kauzy Očistec mohli mať dôležitú zložku aj v politike a vo výkonnej moci. "Pokiaľ to však nie je konštatované právoplatným rozhodnutím súdu, stále je to potrebné brať iba ako podozrenie a na všetkých obvinených v tej veci sa vzťahuje prezumpcia neviny," dodal.

Väzobný výsluch absolvoval Kaliňák v piatok (22. 4.). Okrem neho rozhoduje ŠTS aj o väzbe obvineného M. C. a advokáta Mareka Paru. V prípade advokáta by mal padnúť verdikt v nedeľu (24. 4.) ráno.

Exministra vnútra vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) obvinil spolu s predsedom Smeru-SD Robertom Ficom zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa, ako aj opakovaného zločinu ohrozenia obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva. Advokát Marek Para je obvinený zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny.

Smer-SD: Kaliňák je nevinný človek

Strana Smer-SD stojí plne za exministrom vnútra Robertom Kaliňákom. Tvrdí, že je to nevinný človek a je obeťou politických represálií. TASR o tom informoval vedúci tlačového oddelenia Smeru-SD Ján Mažgút.

"Naplnili sa naše slová. Štátna mafia vedená Čaputovou, Hegerom, Lipšicom a Matovičom, ktorá zneužila vyšetrovateľov NAKA, dovydierala generálneho prokurátora a sudcov Špecializovaného trestného súdu, sa rozhodla všetkých oponentov pozatvárať," uviedol Smer-SD vo svojom stanovisku. Poukázal tiež na to, že sobotou sa začína na Slovensku doba temna, "kde sa opozícii zatvárajú ústa putami".

Smer-SD zároveň vyhlásil mobilizáciu za demokraciu a právny štát. Verejnosť pozval v stredu (27. 4.) pred Národnú radu.

Strana Hlas-SD vyjadrila znepokojenie

Mimoparlamentný Hlas-SD rešpektuje rozhodnutie o väzbe pre obvineného exministra vnútra Roberta Kaliňáka, počká si však na definitívne rozhodnutie. Strana zároveň vyjadrila vážne znepokojenie nad tým, že je trestné právo čoraz zneužívanejšie vládou na boj proti politickej opozícii. Strana to konštatuje vo svojom stanovisku, ktoré TASR poskytla jej hovorkyňa Patrícia Medveď Macíková.

"Je neprípustné, aby bola väzba využívaná ako donucovací či politický nástroj. Rovnako je právne neakceptovateľné, aby namiesto dôkazov slúžili na obvinenia len výpovede stokrát spochybnených kajúcnikov," podotýka Hlas-SD.

Strana poznamenala, že zatváranie nepohodlných ľudí do väzby a porušovanie ich základných ľudských práv, ktoré už 15-krát konštatoval Ústavný súd, je známka diktatúr, nie demokratických a právnych štátov.

(tasr)

Minúta  |  

Premiér Heger podporil vydanie Fica na väzobné stíhanie

Hnutie OĽaNO podporuje vydanie poslanca Roberta Fica (Smer-SD) na väzobné stíhanie, rovnako s tým súhlasí aj predseda vlády Eduard Heger (OĽaNO).

Uviedol to v diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy.

Poukázal na to, že vlády Fica boli známe tým, že mali veľa korupčných káuz. "Zakúsili sme aj to, že Fico neváhal zneužívať orgány činné v trestnom konaní (OČTK) na politický boj," povedal Heger s tým, že ich vláda prišla s tým, že je to neprípustné. Podľa jeho slov ide čisto o rozhodnutie OČTK. "Neobvinili sme ich my ako politici, ale obvinili ich OČTK," uviedol premiér.

Ako uviedol, nie je to so súhlasom politických špičiek, pretože sa ho na to nikto nepýtal. Podľa jeho slov sa to dozvedel v stredu (20. 4.) počas rokovania vlády z médií. Fico sa na to podľa neho pripravoval. Ako tvrdí Heger, predseda Smeru-SD na to pripravoval aj verejnosť po tom, ako dostala od občanov dôveru súčasná vláda, ktorá "rozviazala OČTK ruky". "Vedel, že sa začnú vyšetrovať jeho kauzy, ktoré zametali dlhé roky pod koberec," povedal predseda vlády. Schéma, ktorú založil Fico, sa podľa premiéra jasne odkrýva a je jasné, že sa z toho snaží urobiť politický proces.

Predseda vlády povedal, že minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO) leží v žalúdku viacerým ľuďom, pretože rozviazal ruky polícii. "Polícia dnes vyšetruje to, čo je v rozpore so zákonom," uviedol.

Na otázku, či by sa mal Fico vzdať svojho mandátu, Heger povedal, že "je to taká závažná vec, že Fico by mal zaujať iné stanovisko, ako zaujal". Vyzval politikov, aby nevyvíjali tlak na sudcov či prokurátorov. Podľa premiéra je absurdné porovnávať poslaneckého asistenta Filipa Rybaniča s predsedom Smeru-SD alebo Petrom Pellegrinim, ktorí boli predsedovia vlády.

Premiér pripomenul, že v tejto veci nemôže vedieť, aké je dôkazné bremeno, a ani to nechce vedieť. Myslí si, že je to tak správne a predseda vlády nemá čo vedieť, čo je v spisoch a zložkám môže len dôverovať. Verí, že podozrenia sú podložené dôkazmi.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.