Pred dvesto rokmi sa narodil autor slovenskej hymny Janko Matúška

Janko Matúška patril medzi štúrovcov. V roku 1839 začal študovať na evanjelickom lýceu v Bratislave. Tu prednášal Ľudovít Štúr. Na mladých slovenských študentov mal Štúr enormný vplyv, hodnotí Marián Gladiš z Katedry slovakistiky, slovanských filológií a komunikácie Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.

Keď Štúrovi v čase silnejúcej maďarizácie na prelome rokov 1843 a 1844 zakázali prednášať, oddaní študenti opustili na protest bratislavské lýceum. Medzi nimi aj oravský rodák Janko Matúška, ktorý pod vplyvom týchto udalostí napísal vlastenecký text na melódiu ľudovej piesne Kopala studienku.

Časť revoltujúcich študentov sa rozhodla doštudovať na lýceu v Levoči. Cestou z Bratislavy si spievali Matúškovu pieseň.

O Matúškovom autorstve sa podľa Gladiša dlho polemizovalo. Báseň s názvom Dobrovoľnícka síce vyšla tlačou už v roku 1849 a následne aj v roku 1851 v Domovej pokladnici, v oboch prípadoch však bez uvedenia mena autora.

„Matúškovo autorstvo potvrdzovali viaceré osobné memoáre – napríklad Jozefa Podhradského, ktorý spomínal, ako hral na gitare nápev Kopala studienku, zatiaľ čo Janko Matúška tvoril text –, ale predovšetkým rukopisná pozostalosť po Viliamovi Paulinym-Tóthovi, ktorý text zaznamenal v roku 1844 pod názvom Prešporskí Slováci, budúci Levočania, v origináli Prešporský Slowáci, budaucj Lewočané, a to aj s uvedením mena autora – Janka Matúšku,“ spresňuje Gladiš.

Matúškov rukopis sa, nanešťastie, nezachoval, a tak písomný záznam Viliama Paulinyho-Tótha je s najväčšou pravdepodobnosťou najstarším zápisom textu súčasnej slovenskej štátnej hymny. Uložený je v Literárnom archíve Slovenskej národnej knižnice v Martine.

V pôvodnom pravopise uvádzame prvé dve slohy, ktoré sa stali podkladom na dnešnú slovenskú hymnu:

Ponad Tatrau blyská hromi diwo bigau

Zastawme jch bratia

Weť sa oni stratia

Slowaci ožigau.

To Slowensko naše posjal twrdo spalo

Ale blesky hromu

Zbuzugú ho k tomu

Aby sa prebralo.

(joh)