Poslanci dali zelenú predĺženiu blokovania webov. Štát chce právomoc natrvalo, ale s jasnejšími pravidlami

Na snímke tabuľa s nápisom na budove, v ktorej sídli Národný bezpečnostný úrad (NBÚ) na Budatínskej ulici v Bratislave 16. júla 2020. Foto: Jaroslav Novák/TASR

Poslanci parlamentu posunuli vo štvrtok do druhého čítania návrh, podľa ktorého sa možnosť blokovania takzvane škodlivých webov predlžuje o tri mesiace do konca septembra. V koalícii sa medzitým rodí návrh umožňujúci blokovať spravodajské stránky natrvalo. Oproti súčasnému stavu by však znamenal aj nárast transparentnosti. Ako bude novela vyzerať?

Možnosť blokovania škodlivých webov by sa mohla predĺžiť do 30. septembra. Predpokladá to návrh novely zákona o kybernetickej bezpečnosti, ktorý predložili poslanci Národnej rady SR z OĽaNO, SaS a Za ľudí. Plénum ho vo štvrtok pred obedom posunulo do druhého čítania a očakáva sa jeho definitívne schválenie.

Inštitút blokovania zatiaľ platí do konca júna. Využíva ho Národný bezpečnostný úrad (NBÚ) na zastavenie šírenia takzvaného škodlivého obsahu na internete. Parlament inštitút schválil v rámci balíka opatrení súvisiacich so situáciou na Ukrajine.

„V dôsledku pokračujúceho konfliktu je potrebné časové obdobie, počas ktorého je Národný bezpečnostný úrad oprávnený využívať svoju právomoc, predĺžiť,“ vysvetlili svoj návrh na úpravu časového obdobia koaliční predkladatelia.

Osamelý jazdec Borguľa

Na Slovensku sa podľa nich rozmohlo šírenie dezinformácií a podvodných statusov, ktorých cieľom je zahmlievať a spochybňovať realitu, ovplyvňovať verejnú mienku a nahrávať ruskej propagande pri informovaní o vojne na Ukrajine. Novela má byť účinná od 1. júla, mimoriadne právomoci NBÚ by teda boli zachované bez prerušenia.

Návrh podporilo 80 zo 125 prítomných zákonodarcov, proti hlasovalo 37 poslancov, zdržalo sa sedem zástupcov a jeden z nich nehlasoval. Novela prešla do druhého čítania najmä pre hlasy z koaličných strán OĽaNO, SaS, Za ľudí [poslanecký klub už neexistuje, pozn. red.] a Sme rodina, avšak kollárovec Martin Borguľa ako jediný hlasoval proti. Návrh odmietli poslanci Smeru a nezaradení zákonodarcovia Hlasu, ĽSNS a Republiky. Podrobnejšie tu.

Martin Borguľa a Boris Kollár. Foto: TASR/Jakub Kotian

Transparency vidí problémov viac ako dosť

Aktuálne pravidlá blokovania si vyslúžili kritiku viacerých táborov vrátane médií, ktoré na boji proti dezinformáciám stavajú veľkú časť svojej agendy.

Mimovládna organizácia Transparency International sa vo svojom facebookovom statuse pred niekoľkými dňami pozastavila nad tým, že vtedy ešte len pripravovaná novela neobsahovala „žiadnu úpravu dnešnej netransparentnej praxe“.

Za problematické považuje napríklad to, že svoje rozhodnutia NBÚ nezverejňuje, chýba im aj odôvodnenie s poukázaním na konkrétne dezinformácie a možnosť odvolať sa proti rozhodnutiu. Preskúmanie verdiktu súdom pritom vraj môže trvať roky, čo znamená faktickú likvidáciu dotknutého médiá.

„Tento stav by nám dva mesiace od vypuknutia vojny stačiť nemal. Podobne, ako sme sa po prvej vlne pandémie nemohli uspokojiť so spôsobom vynucovania štátnej karantény či minimálnou transparentnosťou pri rozhodovaní o štátnej koronapomoci,“ upozorňuje verejnosť Transparency.

Expert: Pred Ústavným súdom to neobstojí

Legislatíva umožňujúca blokovanie webov je nevhodne nastavená aj podľa právneho experta Martina Husovca. Ten v nedávnom rozhovore pre portál DSL.sk uviedol, že proces nespĺňa ústavné požiadavky a je horší, ako bola obdobná ruská legislatíva pred inváziou na Ukrajinu.

„Súčasný zákonný rámec nespĺňa základné požiadavky judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, a preto len ťažko môže podľa môjho názoru obstáť pred Ústavným súdom,“ zhodnotil expert, ktorý pôsobí na Právnickej fakulte London School of Economics and Political Science.

NBÚ: Nekonáme pre nič za nič

Vedenie NBÚ sa však ohradzuje proti námietkam, že koná svojvoľne. „Aby sme sa zbytočne netočili okolo poučiek, bol by som nerád, keby bola na verejnosti predstava, že my sa rozhodneme vypnúť nejakú stránku pre nič za nič. Nejde o žiadne politické, ale bezpečnostné rozhodnutia,“ povedal v marci v rozhovore pre Štandard šéf úradu Roman Konečný.

„Odmietam špekulácie o tom, že na základe nejakého kritického článku v ktoromkoľvek médiu začne Národný bezpečnostný úrad len tak vypínať prvú stránku, ktorá mu príde pod ruku. Takto to nefunguje ani nikdy fungovať nemôže,“ dodal.

Pozmeňovák nestačil, nastáva riadny proces

Bolo by však nepresné hovoriť, že poslanci si deficit transparentnosti blokovania neuvedomujú. Napraviť ho totiž chceli pozmeňovacím návrhom k vyššie uvedenej novele, v zmysle ktorého by bol do procesu rozhodovania zapojený súd. Pred ním by sa mohol prevádzkovateľ zablokovanej stránky obhajovať v zrýchlenom konaní. Na druhej strane, nešlo by o dočasné, ale o trvalé riešenie.

Proti tomuto spôsobu sa ohradil aj štátny tajomník ministerstva spravodlivosti za SaS a niekdajší poslanec Ondrej Dostál. Dostál však nemal problém so zapojením súdov do procesu blokovania, ale s legislatívnou formou, ktorou sa mali novinky dostať do praxe.

Nepozdávalo sa mu, že zmena mala prísť prostredníctvom pozmeňovacieho návrhu. „Z hľadiska legislatívnej procedúry považujem za vhodnejšie, aby trvalá úprava bola výsledkom riadneho legislatívneho procesu – vládneho návrhu zákona, ktorého predloženiu do parlamentu bude predchádzať medzirezortné pripomienkové konanie,“ povedal štátny tajomník o potrebe samostatného zákona.

Napokon dostal prednosť opatrnejší prístup a koncepcia trvalého blokovania webov s účasťou súdov vzíde z riadneho legislatívneho procesu a prejde skráteným medzirezortným pripomienkovým konaním.

Na snímke poslanec NR SR Ondrej Dostál (SaS) poèas rokovania 53. schôdze parlamentu 26. novembra 2019 v Bratislave. FOTO TASR – Jakub Kotian

Kritiku si vzali k srdcu

V osobitnej novele o blokovaní sa uvádza, že rozhodnutiu bude po novom predchádzať odôvodnený návrh, blokovanie webov by sa malo uskutočňovať iba v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie požadovaného cieľa a realitou má byť aj povinnosť zverejňovať rozhodnutia, ako aj informáciu o zrušení rozhodnutia o blokovaní. Zmeny by mohli byť účinné od prvého októbra tohto roka.

Návrh podľa subdomény portálu Aktuality Živé.sk okrem iného stanovuje pre NBÚ povinnosť predkladať kontrolnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky každoročne správu o vydaných rozhodnutiach o blokovaní prijatých z vlastnej iniciatívy.

Čo je škodlivý obsah?

Štát dovedna na základe pôvodného zákona odstavil štyri weby, ktoré podľa úsudku NBÚ spĺňali kritéria šírenia „škodlivého obsahu“. Reč je o portáloch Hlavné správy, Armádny Magazín, Hlavný denník a Infovojna. Priebežne aktualizovaný zoznam zablokovaných subjektov možno nájsť na webe úradu.

Za škodlivý obsah sa vraj považuje „programový prostriedok alebo údaj, ktorý zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť kybernetický bezpečnostný incident“. Zákon tiež hovorí, že škodlivou aktivitou sa rozumie akákoľvek činnosť, ktorá zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť kybernetický bezpečnostný incident, podvodnú činnosť, odcudzenie osobných údajov alebo citlivých údajov, závažné dezinformácie a iné formy hybridných hrozieb.

Ďalšie články od Tomáš Dugovič
Ďalšie články