Stoltenberg: Vojna môže trvať roky. Putin chcel menej NATO, dostane opak. Ukrajina musí prejsť na západné zbrane

Severoatlantická aliancia nezaznamenala žiadnu zmenu v jadrovej stratégii Ruska, ale svet sa zrejme musí pripraviť na "ešte masívnejšie ničenie" zo strany ruskej armády na Ukrajine.

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Foto: TASR/AP

Uviedol to generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v rozhovore, ktorý v nedeľu zverejnil belgický denník Le Soir, informuje spravodajca TASR.

Stoltenberg pri tejto príležitosti vyzval na „zintenzívnenie“ dodávok zbraní pre Kyjev. „Musíme sa pripraviť na ruskú ofenzívu, na ešte väčšiu brutalitu, viac utrpenia a ešte masívnejšie ničenie kľúčovej infraštruktúry a obytných oblastí,“ opísal situáciu šéf Aliancie.

Od vypuknutia vojny na Ukrajine 24. februára NATO nezaznamenalo žiadnu zmenu v ruskej jadrovej stratégii, upozornil Stoltenberg, a to napriek hrozbám ruského prezidenta Vladimira Putina, že Rusko môže použiť takéto zbrane.

„Je našou povinnosťou znížiť toto riziko. NATO je najsilnejšou alianciou na svete a náš odkaz je jasný – po použití jadrových zbraní budú vo všetkých táboroch iba porazení,“ skonštatoval Stoltenberg.

Šéf NATO zároveň varoval, že vojna, ktorú vedie Rusko proti Ukrajine „môže nanešťastie trvať mesiace alebo dokonca roky“.

Podľa jeho slov ak chce Kyjev „udržateľne a úspešne“ odraziť ruskú inváziu, musí prejsť na moderné západné zbrane. „Ukrajina naliehavo potrebuje ťažké zbrane. Západ potrebuje zintenzívniť svoje dodávky, urobiť viac a pripraviť sa na dlhodobé záväzky. Musíme sa uistiť, že Ukrajina sa dokáže ubrániť. Iba odvaha a statočnosť ukrajinskej armády nebudú stačiť. Je potrebná aj silná vojenská podpora zo Západu,“ vysvetlil.

Stoltenberg dodal, že Putin začal vojnu, pretože chcel „menej NATO“ na hraniciach s Ruskou federáciou, a dostane „presný opak“ – viac NATO na svojich hraniciach, väčšiu vojenskú prítomnosť Aliancie na svojom východnom krídle a možno aj dvoch nových členov NATO.

Tými by sa mohli stať Fínsko a Švédsko. Podľa jeho slov ak sa obe krajiny napokon rozhodnú vstúpiť do Aliancie, budú sa môcť veľmi rýchlo integrovať do tohto zoskupenia.

Stoltenberg očakáva, že na madridskom summite Aliancie koncom júna sa lídri NATO dohodnú na posilnení svojich obranných a odstrašujúcich schopností, pretože Aliancia čelí „najväčšej bezpečnostnej výzve tejto generácie“, a to podľa jeho slov nielen pre Rusko, ale aj pre terorizmus, kybernetické útoky a dôsledky vzostupu Číny v bezpečnostnej oblasti.

(tasr)