K zodpovednosti za masaker sa dosiaľ nikto neprihlásil, no jednou z alternatív je napríklad tá, že išlo o vyčíňanie moslimských teroristických skupín. Zodpovedal by tomu čas a miesto útoku a skutočnosť, že v Nigérii je veľmi aktívna moslimská teroristická skupina Boko Haram. Tá pôsobí najmä v severnej časti krajiny, no v minulosti bola aktívna aj na opačnom konci.
Príčina? Klimatická zmena
S úplne odlišnou verziou vyrukoval tento týždeň írsky ľavicový prezident Michael Higgins. Ten v stanovisku publikovanom na svojom oficiálnom webe spojil útok na kresťanov v kostole počas významného sviatku s klimatickou zmenou. Tejto téme venoval väčšinu svojho vyjadrenia, no možný terorizmus konkurenčného náboženstva nespomenul ani okrajovo.
„Skutočnosť, že k takémuto útoku došlo na mieste modlitieb, je zdrojom osobitného odsúdenia, rovnako ako každý pokus o zvaľovanie viny na vidiečanov, ktorí patria medzi hlavné obete dôsledkov klimatických zmien," uvádza sa.
„Zanedbávanie otázok potravinovej bezpečnosti v Afrike nás dlho privádzalo do bodu krízy, ktorá má dnes vnútorné a regionálne dôsledky založené na bojoch a samotných spôsoboch života,“ pokračoval.
„Solidarita nás všetkých ako národov sveta patrí všetkým, ktorých zasiahla nielen táto hrozná udalosť, ale aj boj tých najzraniteľnejších, na ktorých najviac doľahli dôsledky klimatických zmien,“ uzavrel Higgins.
Čo chcel prezident povedať?
Viac údajnú spojitosť prezident nerozobral, no narážať mohol na skutočnosť, že viaceré nigérijské štáty vrátane štátu Ondo, kde sa masaker odohral, v nedávnej minulosti prijali legislatívu na obmedzenie voľnej pastvy hospodárskych zvierat.
Tá zvyšuje napätie medzi pastiermi a pestovateľmi či inými podnikateľmi, ktorým nekontrolovaný pohyb dobytka ničí majetok. Pastieri sú tiež v oblasti mnohokrát ozbrojení a páchajú únosy s cieľom získať výkupné. S klimatickou zmenou však prijatý zákon súvisí skôr okrajovo.
Túto interpretáciu podporujú aj niektorí obyvatelia Owo a jeden katolícky biskup, ktorí podľa írskych médií naznačili, že útok môže súvisieť s konfliktom medzi kočovnými pastiermi z etnika Fula a miestnymi farmármi o využívanie pôdy. Úrady k tejto alternatíve nepovedali nič.
Pravdepodobnejšie však je, že politik vychádzal zo všeobecnej premisy, podľa ktorej sú klimatické zmeny uznávané ako násobiteľ hrozieb. Väčší počet konfliktov pritom nepramení len z nedostatku zdrojov, ale aj z poznatkov, že zvyšujúca sa teplota zvyšuje agresivitu.
Jeden z výskumov, na ktoré sa odvoláva Úrad pre koordináciu humanitárnych záležitostí OSN, naznačuje, že s každým zvýšením teploty o pol stupňa stúpa riziko ozbrojeného konfliktu o 10 až 20 percent. Táto hypotéza bola neskôr rozšírená a výskum, podľa ktorého existuje významný pozitívny vzťah medzi nárastom teploty v 159 krajinách a počtom teroristických útokov a úmrtí na ne.
