Smer spustil petičnú akciu k referendu. Kolíková považuje otázku za mätúcu, komentár pridal aj Mazák

Prvá otázka má znieť: „Súhlasíte s tým, že vláda SR má bezodkladne podať demisiu?“ Ak na túto otázku odpovie dostatočný počet ľudí pozitívne, tak vláda bude mať podľa Fica povinnosť bezodkladne podať demisiu po referende.

Druhá otázka sa týka zmeny ústavy. „Súhlasíte s tým, že predčasné skončenie volebného obdobia Národnej rady (NR) SR je možné uskutočniť referendom alebo uznesením NR SR?“ ozrejmil Fico. V ústave tak chcú zakotviť možnosť skrátiť volebné obdobie na základe výsledku referenda alebo uznesenia NR SR. „Pri tomto uznesení bude stačiť 76 poslancov, teda nadpolovičná väčšina všetkých poslancov NR SR,“ dodal.

Fico vyhlásil, že pokiaľ sa podarí potrebné podpisy vyzbierať do 31. júla alebo do 15. augusta, tak sa podľa neho môže referendum konať spoločne s jesennými voľbami. „Ušetrilo by sa tým veľa peňazí, bolo by to efektívne a ekonomické,“ priblížil.

Hlas a SNS sa pridávajú

Politickú podporu referendu podľa Fica deklarovali mimoparlamentné strany Hlas-SD, SNS a Republika. Šéf Smeru-SD zároveň očakáva, že sa pre súčinnosť pri zbere podpisov obráti aj na ďalšie politické strany.

Hovorkyňa strany Hlasu Patrícia Medveď Macíková poznamenala, že referendum je jediný spôsob, ktorý ľuďom na Slovensku ostal, aby vyslovili zásadným spôsobom nespokojnosť so súčasnou vládou a požiadali ju, aby odišla. Podľa nej referendum má napraviť aj zlyhanie Igora Matoviča (OĽaNO) a Richarda Sulíka (SaS), ktorí podľa Hlasu verejne sľúbili zmeniť ústavu, aby bolo možné požiadať referendom o predčasné voľby. Strana verí, že referendum bude úspešné a strana spraví všetko pre to, aby sa uskutočnilo čo najskôr.

Riaditeľka kancelárie predsedu strany SNS Zuzana Škopcová potvrdila, že sa strana pripája k referendu, ktoré dnes oznámil Fico. „Mrzí nás, že Smer neakceptoval všetky naše pripomienky k perfektnosti referendovej otázky. Napriek uvedenému urobíme všetko preto, aby sme spoločne získali 350-tisíc podpisov,“ uviedla.

Zároveň zdôraznila, že istota úspechu referenda respektíve úspechu v komunálnych a parlamentných voľbách sa však musí dosiahnuť systémovou prácou. SNS mrzí aj rivalita strán Smer a Hlas, ktorá podľa nej oslabuje aj toto samotné referendum. Verí však, že sa aj na tomto referende líder strany Hlas Pellegrini a šéf strany Smer Robert Fico poučia, že musia spolupracovať, pretože inak sa vláda nezmení.

Kolíková považuje otázku o skrátení volebného obdobia za mätúcu

Šéfka rezortu spravodlivosti Mária Kolíková považuje referendovú otázku o skrátení volebného obdobia, ktorú v piatok predstavil opozičný Smer, za mätúcu. „Je zrejmé, že môže byť vo veľkej miere mätúca aj pre všetkých, ktorí ju podpisujú,“ vyhlásila ministerka.

Súčasťou petičnej akcie k referendu sú dve otázky. Druhá sa týka súhlasu s možnosťou predčasne ukončiť volebné obdobie NR SR referendom alebo uznesením NR SR. „S ohľadom na judikatúru Ústavného súdu SR by práve takto koncipované otázky nemali byť obsahom referenda,“ povedala Kolíková.

V súvislosti s prvou otázkou o podaní demisie vládou SR hovorí ministerka o politickej hre. „Referendum nepredpokladá takýto druh politickej otázky,“ podotkla s tým, že aj po prípadnej demisii vlády môže byť do exekutívy vymenovaná rovnaká osoba.

Mazák: Predstavené referendové otázky by nemali mať nádej na úspech

Predstavené referendové otázky by na základe predošlého nálezu Ústavného súdu (ÚS) SR nemali mať nádej na úspech. Predseda Súdnej rady SR Ján Mazák to uviedol v reakcii na spustenie petičnej akcie opozičného Smeru-SD k referendu o predčasných voľbách.

„Prezidentka by pokojne mohla rozhodnúť, že nevyhlási také referendum. To je už otázka odvahy riešiť štátnicky ústavnoprávny problém, ktorý kvári túto krajinu,“ podotkol Mazák s tým, že je legitímne otvárať otázku referenda, organizovať ho a navrhovať otázky.

Naformulovať ústavne súladnú referendovú otázku o skrátení volebného obdobia Národnej rady SR nevidí za veľmi schodné. „Aj pri veľkej úprimnosti a rešpektovaní toho, že referendum je ľudové hlasovanie, neviem vďaka nálezu nájsť žiadny operačný priestor na to, aby sa dala sformulovať otázka, ktorá nevzbudí veľké pochybnosti o jej súlade s ústavou,“ dodal.

Bujňák: Formulácia Smerom avizovanej referendovej otázky naráža na závery ÚS SR

Formulácia avizovanej referendovej otázky podľa právnika Vincenta Bujňáka z Univerzity Komenského v Bratislave naráža na závery Ústavného súdu (ÚS) SR. Podotkol, že ak je cieľom umožniť rozpúšťanie parlamentu ľudovým hlasovaním, potrebné je najprv hlasovanie o zavedení všeobecného pravidla, ktoré by na toto oprávňovalo. Až následne v prípade platných výsledkov referenda je podľa právnika možné nové oprávnenie využiť.

Bujňák pripomenul, že ÚS minulý rok potvrdil, že NR SR nie je možné rozpustiť ľudovým hlasovaním bez toho, aby na takýto postup explicitne oprávňovala platná a účinná ústavná norma. Rovnako poukázal na závery Benátskej komisie. „Ľudia môžu v miestnom referende odvolávať starostov alebo primátorov preto, lebo k tomu v ústave existuje osobitná norma na rozdiel od obecných alebo mestských zastupiteľstiev, pri ktorých takáto osobitná norma neexistuje, a preto na ich rozpustenie nie je možné použiť miestne referendum,“ vysvetlil.  

Argumentuje aj vyjadrením ÚS, že deľba a obmedzenie štátnej moci stojí a padá s existenciou ústavných pravidiel a ich dodržiavaním. „Ak tieto pravidlá občanom nevyhovujú, majú stále moc a legitimitu zmeniť ich, priamo v referende alebo prostredníctvom volených zástupcov v parlamente. Musí však skutočne ísť o ich zmenu, nie o ad hoc prelamovanie a jednorazové suspendovanie, ani keď sa to javí ako politicky vhodné,“ skonštatoval. Takýto postup, hoci by sa formálno-právne tváril ako legálny a legitímny, podľa slov právnika vedie k erózii ústavného systému, teda oslabovaniu a ničeniu ústavy.

Na porovnanie doplnil, že v Európe existujú dva štáty, ktoré na celoštátnej úrovni umožňujú rozpustenie parlamentu ľudovým hlasovaním. Jedným je Lotyšsko. Bujňák poznamenal, že ani tam pri zavádzaní takejto zmeny nepostupovali tak, že by daným referendom súčasne rozpúšťali konkrétny parlament.

Prezentovaná referendová otázka podľa Bujňáka zároveň odporuje zákonu o podmienkach výkonu volebného práva z roku 2014. Ten hovorí, že návrhy predložené na rozhodnutie v referende nesmú byť navzájom podmienené. „Môže sa stať, že určitý volič bude súhlasiť so zavedením všeobecného pravidla o možnosti rozpustiť parlament na základe ústavného zákona, no nebude súhlasiť, aby sa okamžite rozpustila NR SR v súčasnom zložení,“ priblížil s tým, že odpoveď „áno“ v prípade tejto otázky tak nedokáže zachytiť vôľu občana.

(tasr, sita)