Výzva nemeckých intelektuálov: Víťazstvo Ukrajiny nad Ruskom je nereálne. Vojnu treba zastaviť

Európa stojí pred úlohou obnoviť mier na kontinente a dlhodobo ho zabezpečiť. Na to je potrebné vypracovať stratégiu, ako vojnu čo najskôr ukončiť.

Cieľ, ktorý sa zdá byť nereálny

Ukrajina sa doteraz dokázala ubrániť brutálnej ruskej agresii, okrem iného vďaka masívnym ekonomickým sankciám a vojenskej podpore zo strany Európy a USA. Čím dlhšie však opatrenia pokračujú, tým menej je jasné, aké sú vojnové ciele. Víťazstvo Ukrajiny a znovudobytie všetkých okupovaných území vrátane Doneckej a Luhanskej oblasti a Krymu považujú vojenskí experti za nereálne, pretože Rusko má vojenskú prevahu a je schopné ďalšej vojenskej eskalácie.

Západné krajiny, ktoré Ukrajinu vojensky podporujú, si preto musia položiť otázku, aký cieľ presne sledujú a či (a ako dlho) sú dodávky zbraní aj naďalej správnou cestou. Pokračovanie vojny s cieľom úplného víťazstva Ukrajiny nad Ruskom znamená ďalšie tisíce obetí vojny, ktoré umierajú v mene cieľa, ktorý sa nezdá byť reálny.

Dôsledky vojny sa navyše už neobmedzujú iba na Ukrajinu. Jej pokračovanie spôsobuje rozsiahle humanitárne, hospodárske a ekologické problémy po celom svete. V Afrike hrozí hladomor, ktorý môže stáť milióny životov. Rýchlo rastúce ceny, nedostatok energie a potravín už viedli k nepokojom v mnohých krajinách. Ak bude vojna pokračovať aj po jeseni, bude mať nedostatok hnojív celosvetový dosah. Možno očakávať vysoký počet obetí a destabilizáciu globálnej situácie. Tieto hroziace dramatické dôsledky sa riešia aj na medzinárodnej politickej úrovni (G7, OSN).

Západ sa musí jednotne postaviť ruskej agresii na Ukrajine a ďalším revanšistickým nárokom. Pokračovanie vojny na Ukrajine však nie je riešením problému. Súčasný vývoj okolo železničného tranzitu do ruskej exklávy Kaliningrad a Putinovo oznámenie o dodávke raketových systémov s jadrovými hlavicami do Bieloruska ukazujú, že nebezpečenstvo eskalácie sa zvyšuje. Západ musí urobiť všetko, čo je v jeho silách, aby zaistil, že strany dosiahnu včasné riešenie. Iba to môže zabrániť dlhoročnej opotrebovacej vojne s fatálnymi miestnymi i globálnymi dôsledkami a vojenskej eskalácii, ktorá by mohla viesť až k použitiu jadrových zbraní.

Rokovania neznamenajú, ako sa niekedy predpokladá, diktovať Ukrajine kapituláciu. Putin nesmie nastoliť diktátorský mier. Vyjednávanie tiež neznamená ignorovať priania zúčastnených strán. Medzinárodné spoločenstvo musí skôr urobiť všetko pre to, aby vytvorilo podmienky, za ktorých je konanie vôbec možné. To zahŕňa vyhlásenie, že západní aktéri nemajú záujem na pokračovaní vojny a prispôsobia tomu svoje stratégie.

Na dosiahnutie prímeria sa majú sústrediť aj sankcie

Ďalej to zahŕňa ochotu zabezpečiť podmienky prímeria aj výsledky mierových rokovaní na medzinárodnej úrovni, čo si môže vyžadovať vysokú mieru odhodlania. Čím dlhšie bude vojna pokračovať, tým väčší medzinárodný tlak bude potrebný, aby sa obe strany vrátili k ochote vyjednávať. Západ musí vynaložiť všetko úsilie, aby ovplyvnil vlády Ruska a Ukrajiny a prerušil vojnové akcie. Hospodárske sankcie a vojenská podpora musia byť začlenené do politickej stratégie zameranej na postupnú deeskaláciu až do dosiahnutia prímeria.

Medzinárodné spoločenstvo, najmä hlavní západní aktéri, zatiaľ nevyvíjali žiadny spoločný tlak na začatie rokovaní. Kým tomu tak nie je, nemožno sa domnievať, že porozumenie nie je možné a že najmä Putin nechce konať. To, že bojujúce strany vznášajú maximálne požiadavky alebo výslovne odmietajú mierové rozhovory, nie je v patových konfliktoch neobvyklým východiskom. Doterajší priebeh pokusov o vyjednávanie ukazuje na počiatočnú ochotu oboch strán dosiahnuť dohodu a zblíženie cieľov. Zo súčasnej slepej uličky môže viesť iba rozsiahla diplomatická ofenzíva.

Začatie rokovaní nie je ospravedlnením vojnových zločinov. Zdieľame túžbu po spravodlivosti. Rokovania sú však nevyhnutným prostriedkom, ako zabrániť utrpeniu na mieste a následkom vojny na celom svete. Vzhľadom na hrozbu humanitárnych katastrof a zjavné riziko eskalácie je potrebné čo najrýchlejšie nájsť východisko pre obnovenie stability. Čas a príležitosť na to poskytne iba prerušenie bojov. Dôležitosť tohto cieľa si vyžaduje, aby sme sa k nemu postavili čelom a urobili všetko pre to, aby bolo možné skoré prímerie a začatie mierových rokovaní – a zdržali sa všetkého, čo by tomuto cieľu stálo v ceste.

Signatári výzvy:

Jakob Augstein (publicista), Richard A. Falk (profesor pre medzinárodné právo), Svenja Flaspöhlerová (filozofka), Thomas Glauben (profesor pre agrárnu ekonomiku), Josef Haslinger (spisovateľ), Elisa Hovenová (profesorka trestného práva), Alexander Kluge (filmár a autor), Christoph Menke (filozof), Wolfgang Merkel (politológ), Julian Nida-Rümelin (filozof), Robert Pfaller (filozof), Richard D. Precht (filozof), Jeffrey Sachs (ekonóm), Michael von der Schulenburg (bývalý diplomat OSN), Edgar Selge (herec), Ilija Trojanow (spisovateľ), Erich Vad (armádny generál, bývalý vojenský poradca Angely Merkelovej), Johannes Varwick (profesor medzinárodnej politiky), Harald Welzer (sociálny psychológ), Ranga Yoges (novinár), Juli Zehová (spisovateľka a bývalá sudkyňa).