Aj v čase studenej vojny mal Vatikán politiku malých krokov. Pápež dúfa v obnovu kontroverznej dohody s Čínou

„Dohoda sa vyvíja dobre a dúfam, že v októbri ju bude možné obnoviť,“ povedal pápež František v druhej časti rozhovoru, ktorý poskytol v sobotu agentúre Reuters.

Kontroverznú dohodu medzi Svätou stolicou a Čínou o menovaní biskupov mnoho komentátorov tvrdo kritizovalo vrátane kardinála Zena, bývalého biskupa Hongkongu. Toho v tejto autonómnej čínskej oblasti v máji nakrátko zatkli a v septembri ho čaká súd na základe kritizovaného zákona o národnej bezpečnosti. Kardinál Joseph Zen Ze-kiun bol tiež aktívny v hongkonských prodemokratických demonštráciách.

Dohode medzi Čínskou ľudovou republikou a Svätou stolicou vyčítal, že nepoznáme jej znenie a aj to, že katolícka monarchia ňou ignoruje vážne porušovanie ľudských práv v najľudnatejšej krajine sveta.

Iní kritici hovorili, že „Vatikán prakticky daroval čínsky katolicizmus komunistickej strane“ a „Peking ohromujúco triumfuje nad Rímom“.

Rímsky biskup sino-vatikánsku dohodu nepovažuje za ideálnu. Napriek tomu jej odporcov prirovnal k tým, ktorí v 60. a 70. rokoch minulého storočia kritizovali pápežov Jána XXII. a Pavla VI. za takzvanú politiku malých krokov. Vošla do dejín ako Ostpolitik (z nemčiny východná politika). Apoštolský stolec vtedy uzatváral niekedy nepohodlné dohody s východoeurópskymi komunistickými národmi, aby udržal cirkev pri živote počas studenej vojny a obmedzil prenasledovanie kresťanov, dodal v rozhovore František:

„Taká je diplomacia. Keď ste zoči-voči zablokovanej situácii, musíte z nej nájsť možnú cestu von, nie ideálnu. Diplomacia je umenie možného a toho, aby sme robili veci tak, aby sa možné stalo skutočnosťou.“

Argentínsky pontifik Jorge Bergoglio pripomenul, že hlavným strojcom vatikánskej politiky voči komunistickému východnému bloku bol taliansky kardinál Agostino Casaroli, diplomat, ktorý v rokoch 1961 až 1990 slúžil trom pápežom. Svoju kariéru ukončil ako štátny sekretár:

„Mnoho ľudí povedalo toľko vecí proti Jánovi XXIII., proti Pavlovi VI., proti Casarolimu,“ sťažoval sa pritom pápež.

„Casaroliho obviňovali z toho, že paktoval s bezbožným nepriateľom, ale väčšina historikov súhlasí s tým, že jeho práca udržala cirkev pri živote vo východnej Európe až do pádu Berlínskeho múru v roku 1989,“ prerozprávala Františkove slová spravodajská agentúra.

Kontroverzná dohoda pokračuje čínskou cestou

Dočasná sino-vatikánska zmluva uzatvorená v roku 2018 a predĺžená v roku 2020 umožnila menovanie šiestich biskupov, čo je pre kritikov dôkaz jej malej účinnosti.

Ako by teda katolícky líder porovnal vtedajšiu situáciu s tou aktuálnou v Číne?

Petrov nástupca priznal, že menovanie biskupov vo východoázijskej krajine „ide pomaly, ale (biskupi) sa menujú“ lebo taký je tamojší spôsob, keďže ľudia tam majú iný pojem o čase a nechcú, aby ich niekto tlačil.

Najvyšší veľkňaz katolíckej cirkvi reagoval aj na otázku o náboženskej slobode pre katolíkov v takzvanej Ríši stredu. Úroveň slobody sa podľa neho líši podľa oblastí:

„Oni (Číňania) majú tiež svoje problémy, pretože situácia nie je rovnaká v každom regióne krajiny. To (zaobchádzanie s katolíkmi) závisí aj od miestnych lídrov.“