Americká armáda čelí náborovej kríze. Ako to súvisí s ideológiou

Americká armáda predpokladá, že sa jej v najbližších dvoch rokoch nepodarí naplniť personálne počty, v aké dúfala. Reč je až o 10-tisíc nových regrútoch tento rok a až o takmer 40-tisíc v priebehu dvoch rokov.

Armádu malo na konci fiškálneho roka tvoriť až 485-tisíc vojakov, avšak svoje cieľ neskôr znížila na 476-tisíc. Druhý najvyššie postavený muž americkej armády generál Joseph Martin ráta s ešte menším počtom. Armáda vraj verí, že na konci roka dosiahne cifru 466-tisíc vojakov.

Príčin klesajúceho záujmu je viacero. Generál skloňuje napríklad priaznivú situáciu na trhu práce či postcovidové prostredie a problémom je aj nižší počet Američanov, ktorí sú pre službu v armáde fyzicky pripravení. Množstvo populácie, z ktorej je možné regrutovať, klesol z 29 percent na 23 percent, dodal podľa stanice CNN Martin.

Je za tým wokeizmus?

Spomínaný výpočet dôvodov však nemusí byť kompletný. Ako pripomína portál Daily Wire, americká armáda sa pod administratívou demokratického prezidenta Joea Bidena neštíti verejne hlásiť k hodnotám progresivizmu a LGBT agende.

Ako napríklad informoval Štandard už vlani, tamojšie ozbrojené sily spustili náborovú kampaň, v ktorej hrali prím osoby z menšinového prostredia. Kampaň v piatich krátkych animovaných videách zobrazuje život piatich amerických vojakov. Havajčana Davida, ktorý mal problémy v škole, imigranta z Haiti Rickieho, černošskú speváčku Janeen, dcéru imigrantov z Dominikánskej republiky Jennifer a Emmu, ktorá je dcérou lesbického páru. Emma mala podľa videa celkom typické detstvo, počas ktorého chodila na balet, hrala na husle či „bránila slobodu”, keď pochodovala na LGBT pridoch za rovnosť.

Ako podotýka portál Daily Wire, aj pre súčasnú náborovú krízu je americká armáda terčom kritiky zo strany mnohých amerických politických komentátorov. A to práve pre jej progresivizmus.

„Možno by bolo lepšie mať krajinu, ktorá inšpiruje vlastencov, aby ju bránili, ako krajinu, z ktorej sa im chce zvracať,“ napísal na Twitteri expert na národnú bezpečnosť Dave Reaboi.

„Viac zámen, menej regrútov,” reagoval napríklad politický stratég Arthur Schwarz.

Málo veteránov

Konzervatívny inštitút Heritage Foundation upozorňuje, že kríza prichádza práve v čase, keď Spojené štáty čelia globálnym výzvam a rastúcemu globálnemu napätiu napríklad v podobe vojny na Ukrajine či situácie okolo Taiwanu.

Okrem už spomínaného poklesu počtu percenta spôsobilých Američanov pre vojenskú službu, dôvod na optimizmus nedáva ani ďalšia štatistika, podľa ktorej je ochotných slúžiť v armáde iba 9 percent Američanov.

The Heritage Foundation sa pozrel aj na ďalšie možné dôvody náborovej krízy. Inštitút dáva za pravdu generálovi Martinovi v tom, že za krízu je zodpovedná aj pandémia, keďže sa verbovači nevedeli pre pandemické obmedzenia dostať priamo k ľuďom. Problémom je aj požiadavka na očkovanie proti koronavírusu, ktorá môže potenciálnych záujemcov odradiť.

Inštitút upriamuje pozornosť aj na to, že v amerických rodinách je stále menej a menej veteránov, ktorí by svojich rodinných príslušníkov k vojenskej službe inšpirovali. Poukazuje pritom na štatistiku, podľa ktorej až 79 percent nových regrútov pochádza z rodín, ktorých člen už v armáde slúžil.