Vo Večnom meste ešte nedoznela pápežova návšteva Kanady a Vatikán potvrdil ďalšiu očakávanú cestu. Argentínsky pontifik Jorge Bergoglio zavíta 13. až 15. septembra do Kazachstanu na siedmy Kongres predstaviteľov svetových a tradičných náboženstiev. Už v apríli návštevu potvrdil tamojší prezident. Hlavnými celebritami budú pápež a moskovský patriarcha Kirill, ktorého účasť potvrdil spoluorganizátor mítingu. Išlo by o druhé stretnutie oboch kresťanských lídrov, a to na pozadí vojny na Ukrajine, ktorá zrejme bude témou číslo jeden.
Rímsky biskup v piatok prijal na audiencii "ministra zahraničných vecí" ruskej pravoslávnej cirkvi: metropolitu Antona, ktorý spravuje Volokamsk neďaleko hlavného mesta. Predseda Oddelenia pre zahraničné vzťahy Moskovského patriarchátu sa stretol i so svojím vatikánskym náprotivkom arcibiskupom Paulom Gallagherom. Metropolita a arcibiskup hovorili "o aktuálnych otázkach vo vzťahoch medzi ich cirkvami", informovala stroho Moskva. Miništát ani jedno zo stretnutí nekomentoval.
Témou stretnutia František – Kirill by mala byť hlavne vojna na Ukrajine. Niekoľkí vatikanisti sa zamysleli, či sa patriarcha, označovaný za strážneho anjela Vladimira Putina, po tejto schôdzke rozhodne uľahčiť stretnutie medzi ruským prezidentom a pápežom. Tomu je rímsky biskup otvorený.
Dodajme, že volokamský metropolita Anton nahradil na vysokom poste metropolitu Hilariona, ktorého prevelili do Budapešti. Ten bol jednou z najznámejších tvárí Ruskej pravoslávnej cirkvi vo svete. Považoval sa za verného spojenca ruského patriarchu Kirilla. Niekoľko ráz bol na oficiálnych návštevách v katolíckej monarchii a stretol sa i s Františkom.
Jeho presun do Maďarska niektorí pozorovatelia označili za „prepustenie“, keďže mu pridelili malú cirkevnú oblasť. Hilarion vraj nebol stotožnený s Kirillovým proruským názorom na vojnu na Ukrajine:
„V čase, keď moskovský patriarcha Kirill pokračuje vo svojej logike identifikácie s politikou Kremľa a ospravedlňuje a podporuje vojnu na Ukrajine, zdá sa, že metropolita Hilarion sa snaží rozlišovať.“
Budapeštiansky metropolita Hilarion sa práve stretol s riaditeľom maďarského vládneho úradu na pomoc perzekvovaných kresťanov Tristanom Azbejom. Hilarion chce posilniť spoluprácu medzi Maďarskom a Ruskou pravoslávnou cirkvou na ochranu kresťanov pred prenasledovaním.
Finančná správa Vatikánu za rok 2021
Svätá stolica zverejnila finančnú správu za rok 2021. Mala deficit 3 milióny eur napriek horším odhadom. Čas uťahovania opaskov sa však neskončil. Povedal to prefekt Sekretariátu pre ekonomiku Juan Antonio Guerrero Alves. Podčiarkol, že ročenka nikdy neobsiahla toľko útvarov Apoštolského stolca, lebo chýbali len dva z nich.
Sekularizácia nie je výzva pre pastoračnú predstavivosť, oponuje pápežovi kanadský sociológ
Cesta do Kanady dosiahla svoje ciele, myslí si bývalý riaditeľ Rádia Vatikán jezuita Federico Lombardi. František sa ospravedlnil domorodým obyvateľov, priniesol nádej a jasne sa vyslovil o sekularizácii, povedal pápežov rehoľný spolubrat v denníku L’Osservatore Romano.
Avšak vatikanisti mali rozličné pohľady na 37. zahraničnú apoštolskú cestu tohto pontifikátu. Viacerým otáznikom sme sa venovali ešte pred odletom do druhej najväčšej krajiny sveta. Najviac pozornosti médiá aj tak venovali Františkovým odpovediam na rôzne témy počas tlačovej konferencie s novinármi na spiatočnom lete.
Priniesol pápež dobré odpovede na výzvy odkresťančovania (dekristianizácie) Kanady? pýtal sa francúzsky katolícky denník La Croix tamojšieho sociológa náboženstiev. Emmanuel-Martin Meunier v tlačovom vydaní periodika ocenil, že pápež nechce z cirkvi vytvárať protispoločnosť (contre-société). Zameral sa na jeho slová, že „viera nie je v kríze“ a že sekularizácia je „výzvou pre našu pastoračnú predstavivosť“.
Avšak nejde o pastoračný problém, no o nedostatok odvahy, vysvetlil Emmanuel-Martin Meunier. Bergogliove slová „umenšujú krízu autority, ktorá je spätá s touto vierou“. Za úpadkom viery je navyše pluralita (ne)náboženských hodnôt a silný vplyv internetu. Podľa sociológa je preto počet Kanaďanov bez náboženskej príslušnosti na historickom minime:
„Všetky štúdie o vzťahu Kanaďanov ku katolicizmu ukazujú hlbokú stratu dôveryhodnosti cirkevnej inštitúcie, zvlášť kvôli zlému zaobchádzaniu s domorodými deťmi v rezidenčných školách a kvôli početným prípadom pedokriminality. Táto kríza dôveryhodnosti si vyžaduje viac než len kozmetické úpravy.“
Na druhej strane, ako sme viac ráz písali, neslávne známe rezidenčné školy od konca 19. storočia do konca 20. storočia mali na starosti viaceré cirkvi. Boli medzi nimi anglikánska, metodistická, presbyteriánska a zjednotená kanadská. Všetky školy presadzovali oficiálnu politiku kanadských vlád, teda asimiláciu pôvodného obyvateľstva. Predstaviteľ Zhromaždenia Prvých národov Phil Fontaine, ktorý bol študentom jednej z týchto škôl, však povedal, že katolícka cirkev „hrala kľúčovú úlohu v dejinách nášho ľudu“.
Citát týždňa
Biskup José Luís Mumbiela Sierra, ktorý pôsobí v Kazachstane, takto reagoval na potvrdenú návštevu pápeža na náboženskom podujatí v stredoázijskej krajine:
"Prítomnosť Svätého Otca predstavuje pre samotný kongres jeho najväčší úspech za všetky tieto roky, lebo pápež je najdôležitejšou a uznávanou medzinárodnou osobnosťou v podpore dialógu medzi rôznymi národmi, kultúrami a náboženstvami."