František na ceste z Kanady: Pápeža možno vymeniť. Premiér Draghi bol muž vysokej kvality

V Kanade proti domorodcom bola genocída. Taliansky premiér Draghi bol človek vysokej kvality. Pápeža možno vymeniť, nie je to katastrofa. Povedal to pápež František počas tlačovej konferencie na palube lietadla z Kanady do Ríma.

Ako obvykle pápež František odpovedal po skončení apoštolskej cesty na otázky novinárov na spiatočnom lete, tentoraz z Kanady do Ríma. Povedal, či pôjde na Ukrajinu, do Afriky a aký je jeho zdravotný stav, ocenil talianskeho premiéra Draghiho a zlé zaobchádzanie s kanadskými domorodcami nazval genocídou. Viac sa na pápežove slová a prejavy v druhej najväčšej krajine sveta pozrieme v pravidelnom nedeľnom prehľade.

„Nemyslím si, že cestovanie môže ísť takým tempom ako doteraz. Myslím si, že v mojom veku a s týmto obmedzením [problém s kolena, pozn. red.] sa musím trochu šetriť, aby som mohol slúžiť cirkvi alebo rozmýšľať nad tým, že sa stiahnem. Toto pri všetkej úprimnosti nie je katastrofa. Môžete vymeniť pápeža… žiadny problém,“ povedal novinárom.

František však ozrejmil, že plánuje ísť na Ukrajinu, do Kazachstanu, Južného Sudánu aj do Konga. Všetko podľa neho závisí od toho, ako sa bude vyvíjať stav jeho nohy.

Mario Draghi bol mužom vysokej medzinárodnej kvality

Pápež odpovedal aj na otázku ohľadom nedávneho pádu talianskej vlády. „Nechcem sa miešať do talianskej domácej politiky,“ vysvetlil František, odchádzajúceho premiéra Maria Draghiho však ocenil:

„Nikto nemôže povedať, že prezident Draghi nebol mužom vysokej medzinárodnej kvality. Bol prezidentom (Európskej centrálnej) banky. Mal dobrú kariéru. Jednému z mojich spolupracovníkov som dal otázku: Povedzte mi, koľko vlád malo Taliansko v tomto storočí? Povedal mi 20. Toto je moja odpoveď.“

Chyba v komunikácii o nemeckej synodálnej ceste

František vysvetlil aj okolnosti vyhlásenia Svätej stolice voči kontroverznej Synodálnej ceste v Nemecku. Vatikán v komuniké konštatoval, že veriaci nie sú viazaní prijímať jej návrhy. „Zdá sa nevyhnutné upresniť, že na ochranu slobody Božieho ľudu a výkonu biskupskej služby Synodálna cesta v Nemecku nemá žiadnu právomoc zaviazať biskupov a veriacich, aby prijali nové spôsoby spravovania a nové návrhy o doktríne a morálke,“ vyhlásila Svätá stolica. Katolícky líder ohľadom komunikácie však priznal chybu:

„Po prvé, toto vyhlásenie urobil štátny sekretariát. Bola to chyba, že to nepovedal… ale chyba úradu, nie zlej vôle. A o Synodálnej ceste som napísal list, urobil som to sám: mesiac s modlitbou, reflexiou, s konzultáciami. A povedal som všetko, čo som mal povedať o synodálnej ceste, viac nepoviem, a to je pápežské magistérium [učiteľský úrad, pozn. red.] o synodálnej ceste, ten list som napísal pred dvoma rokmi. Rímsku kúriu som obišiel, lebo som sa s ňou neradil. Kráčal som aj ako pastier pre cirkev, ktorá hľadá cestu, ako brat, ako otec a ako veriaci. A toto je moje posolstvo. Viem, že to nie je ľahké, ale v tom liste je to tak.“

Antikoncepcia a tradicionalizmus

Nie je načase zmena cirkevného učenia o antikoncepcii? spýtala sa talianska žurnalistka. Je to veľmi aktuálne, odvetil najvyšší veľkňaz katolíckej cirkvi, podľa ktorého „dogma a morálka sú vždy na ceste vývoja, ale vývoja rovnakým smerom“. Spomenul pritom teológa Vincenza z Lerinsu z 10. storočia:

„Hovorí, že pravá náuka, aby napredovala a rozvíjala sa, nesmie byť tichá, rozvíja sa ut annis consolidetur, dilatetur tempore, sublimetur aetate. To znamená, že sa časom ustáli, rozširuje, spevňuje a stáva sa pevnejšia, ale stále napreduje. Preto je povinnosťou teológov výskum, teologická reflexia, nemôžete robiť teológiu s „nie“ pred sebou. Potom magistérium povie nie, zašli ste mimo, vráťte sa, ale teologický vývoj musí byť otvorený, na to sú teológovia. A magistérium musí pomôcť pochopiť hranice. Pokiaľ ide o otázku antikoncepcie, viem, že vyšla publikácia o tejto problematike a o iných otázkach týkajúcich sa manželstva. Sú to rokovania kongresu a na kongrese sú prednášky, potom sa diskutuje a podávajú sa návrhy. Musíme byť jasní: tí, ktorí organizovali tento kongres, splnili svoju povinnosť, pretože sa snažili ísť vpred v náuke, ale v cirkevnom zmysle, nie mimo, ako som povedal s pravidlom svätého Vincenta z Lerinsu. Potom magistérium povie, áno, je to dobré, alebo nie. Ale veľa vecí sú apely.

Spomeňte si napríklad na atómové zbrane: dnes som oficiálne vyhlásil, že používanie a vlastnenie atómových zbraní je nemorálne. Spomeňte si na trest smrti: dnes môžem povedať, že sme blízko k nemorálnosti, pretože sa dobre vyvinulo morálne svedomie (povedomie). Aby bolo jasné: keď sa vyvíja dogma alebo morálka, je to v poriadku, ale v tomto smere s tromi pravidlami Vincenza z Lerinsu.“

Rímsky biskup dodal, že ak cirkev nerozvíja svoje myslenie v cirkevnom zmysle, je spiatočnícka, a to je dnešný problém tých, ktorí hovoria, že sú tradiční:

„Nie, nie, nie sú tradiční, sú spiatočnícki, idú dozadu, bez koreňov: vždy sa to tak robilo, v minulom storočí sa to tak robilo. A spiatočníctvo je hriech, pretože nejde vpred s cirkvou. Namiesto toho tradícia… je živá viera mŕtvych, kým títo ,spiatočníci’, ktorí si hovoria tradicionalisti, je mŕtva viera živých. Tradícia je koreňom, inšpiráciou napredovať v cirkvi, a to je vždy vertikálne. A spiatočníckosť znamená ísť dozadu, vždy je uzavreté. Je dôležité dobre pochopiť úlohu tradície, ktorá je vždy otvorená ako korene stromu a strom rastie… Jeden hudobník mal veľmi krásnu frázu: Gustav Mahler vravel, že tradícia v tomto zmysle je záruka budúcnosti, nie je predmet z múzea. Ak si predstavíte uzavretú tradíciu, toto nie je kresťanská tradícia. Je to vždy šťava koreňov, ktorá vás nesie vpred… Premýšľať a pokračujte vo viere a morálke, ale v smere koreňov, šťavy, to je v poriadku.“

Genocída domorodcov

Kanadský novinár, ktorý je potomok človeka, ktorý zakúsil kontroverzné rezidenčné školy v Kanade, sa pýtal, či pápež nepremeškal možnosť otvorene odsúdiť takzvanú Doctrine of discovery (doslova doktrínu objavenia). Tá v minulosti politicky a právne ospravedlňovala Európanov pri prevzatí pôdy od domorodcov v kolóniách. Rímsky biskup odpovedal:

https://standard.sk/230019/rimsky-tyzden-papeza-caka-kajucna-put-za-domorodcami-v-kanade/

„To je problém každého kolonializmu. Dnešné ideologické kolonizácie majú rovnaký vzorec: kto nekráča ich cestou, je (považovaný) za menejcenného. Ale chcem ísť ešte ďalej. (Domorodci) neboli považovaní len za menejcenných. Akýsi trochu bláznivý teológ sa pýtal, či majú dušu. Keď Ján Pavol II. šiel do Afriky, pri bráne, kde vodili otrokov, urobil znak (kríža), aby sme pochopili drámu, kriminálnu drámu. Títo ľudia boli hodení do lode v katastrofálnych podmienkach. Potom boli otroci v Amerike. Je pravda, že sa našli hlasy, ktoré hovorili jasne ako Bartolomeo de Las Casas a Pedro Claver, ale boli v menšine. Povedomie o ľudskej rovnosti prichádzalo pomaly. Hovorím o povedomí, pretože v podvedomí je stále niečo. Vždy máme koloniálny postoj, (ak) redukujeme ich kultúru na našu.

Je to niečo, čo k nám prichádza z nášho rozvinutého spôsobu života, že niekedy strácame hodnoty, ktoré majú. Napríklad domorodé národy majú veľkú hodnotu, ktorou je harmónia so stvorenstvom. A aspoň niektorí, ktorých poznám, to vyjadrujú slovom ,žiť dobre’, čo neznamená, ako to my Západniari chápeme, mať sa dobre alebo mať sladký život. Nie. Dobre žiť znamená zachovať harmóniu…

Sme zvyknutí všetko redukovať na hlavu. Namiesto toho – hovorím všeobecne – osobnosť pôvodných národov je v tom, že sa vedia vyjadrovať v troch jazykoch: hlavou, srdcom a rukami. Ale všetci spolu. A tento jazyk vedia mať so stvorením. Potom je tu tento zrýchlený, prehnaný, neurotický pokrok, ktorý máme… Nehovorím proti rozvoju, ktorý je dobrý. Úzkosť, ktorú máme, nie je dobrá: rozvoj, rozvoj, rozvoj.“

https://standard.sk/231678/papez-v-kanade-prirovnal-kolonizatorsku-mentalitu-ku-cancel-culture/

Naša spoločnosť podľa pápeža stratila schopnosť poézie, ktorú majú práve domorodé národy. Koloniálna mentalita je podľa pápeža stále živá.

„Napríklad niektorí biskupi jednej krajiny mi povedali: keď naša krajina žiada o úver medzinárodnú organizáciu, kladie (im) aj kolonialistické legislatívne podmienky, ktoré trochu menia spôsob života. Teraz sa vráťme ku kolonizácii v Amerike, tej britskej, francúzskej, španielskej a portugalskej. Vždy existovalo toto nebezpečenstvo, dokonca taká mentalita: sme nadradení a títo domorodci sa nepočítajú. A toto je vážne. Preto musíme pracovať na tom, o čom hovoríte. Vrátiť sa a zahojiť to, čo sa urobilo zle. Ale v povedomí, že rovnaký kolonializmus existuje dnes. Predstavte si prípad, ktorý je, dovolím si tvrdiť, univerzálny: Rohingovia v Mjanmarsku sú považovaní za ľudí nižšej úrovne, nemajú právo na občianstvo. Aj dnes.“

Ďalšia kanadská novinárska sa pýtala, prečo pápež pri ospravedlňovaní v Kanade nepoužil slovo genocída v súvise so zneužívaním v rezidenčným školách. Tú v minulosti zavádzali kanadské vlády na asimiláciu pôvodných obyvateľov a niektoré školy spravovali cirkvi. František odvetil:

„Je pravda, že som to slovo nepoužil, lebo mi nenapadlo, ale opísal som genocídu a ospravedlnil som sa za túto ,prácu’, ktorá je genocídou. Odsúdil som napríklad aj toto: odoberanie detí, zmena kultúry, zmena myslenia, zmena tradícií, zmena rasy – takpovediac – celej kultúry. Áno, genocída je technické slovo… Nebojte sa, môžete informovať, že som povedal, že to bola genocída.“