Prezidentka a vláda vidia paralelu medzi augustom 1968 a súčasnou situáciou na Ukrajine. Opozícia udalosti nespája

Predseda parlamentu a premiér si klasicky pripomenuli smutné výročie pri budove Univerzity Komenského v Bratislave už v piatok. „A tak ako aj od nás museli sovietske vojská nakoniec odísť bez fanfár a slávnostných rečí, pevne verím, že to tak bude aj na Ukrajine,” vyhlásil Boris Kollár.

Eduard Heger zverejnil spoločné video s českým premiérom Petrom Fialom. Poukazovali na to, že kým pred 54 rokmi sovietske vojská vpadli do Československa, tento rok ruskí vojaci napadli Ukrajinu. „Podporou Ukrajiny podporujeme aj vlastnú bezpečnosť, nechce Rusko za suseda,“ uviedol Heger.

„Výročie tragického dátumu, ktorým pre Slovákov i Čechov 21. august 1968 nesporne je, získalo tento rok obzvlášť trpkú príchuť pre vojnu u nášho východného suseda.“ Obe udalosti spája aj prezidentka Zuzana Čaputová. Varuje pred rozdelením spoločnosti.

„Zahľaďme sa znovu na dramatické zábery z augusta 1968 a vzdajme úctu obetiam invázie. Spomeňme si na zabitých, zranených, prenasledovaných či väznených. Aj 54 rokov od invázie vojsk Varšavskej zmluvy však čelíme masívnej propagande, šíreniu lží, nenávisti. Sme vystavení snahe o rozdelenie na nepriateľské a nekomunikujúce tábory,“ vyhlásila prezidentka.

Naď: Poučme sa histórie

Na poučenie z histórie vyzýva aj minister obrany SR Jaroslav Naď (OĽaNO). I on vidí paralelu medzi augustom 1968 a súčasnou agresiou Ruska na Ukrajine. Rozdiel vníma v tom, že na strane Ukrajiny stojí 141 krajín sveta, ktoré v OSN jasne odsúdili ruskú agresiu a požadujú okamžité stiahnutie ruských vojsk z Ukrajiny.

„Ako demokracia a sloboda zvíťazila v Československu a Rusi odtiaľto museli odísť bez fanfár a slávnostných príhovorov, tak budú musieť odísť aj z Ukrajiny,“ zdôraznil.

Korčok: Odkaz roku 1968 je dodnes platný

Odkaz z roku 1968 platí naplno aj dnes, boj za slobodu, demokraciu a zvrchovanosť sa nikdy nekončí. Pri príležitosti nedeľného 54. výročia okupácie Československa to vyhlásil minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok (nominant SaS). „Invázia a následná okupácia vyvolali v našej spoločnosti hlbokú traumu, nielen preto, lebo iniciovali normalizáciu, ale zapríčinili aj množstvo obetí a tisíce zničených životov,“ pripomenul Korčok.

Slovensko sa s touto traumou vyrovnalo podľa neho až v roku 1989. „Dnes sme ako zvrchovaný a demokratický štát pevnou súčasťou Severoatlantickej aliancie. Máme skutočných spojencov, ktorí sú pripravení brániť naše územie a slobodu,“ skonštatoval šéf slovenskej diplomacie.

Pellegrini vyzdvihol Dubčeka

Líder Hlasu-SD Peter Pellegrini sa v statuse na sociálnej sieti namiesto invázie zameral pozornosť na Alexandra Dubčeka. Označil ho za inšpiráciu pre sociálnych demokratov na celom svete a veľkú osobnosť slovenskej histórie.

„Dnes si pripomíname smutnú historickú udalosť. Pred 54 rokmi vojská Varšavskej zmluvy potlačili reformný proces v Českoskovensku. Idey socializmu s ľudskou tvárou boli potlačené a jeden z najvýznamnejších predstaviteľov Pražskej jari Alexander Dubček bol vytlačený na okraj spoločnosti,“ uviedol Pellegrini.

Smer hovorí o policajnom štáte, Fico zvoláva na protivládny protest

Strana Smer síce inváziu spomenula, ale pamätný deň využila na kritiku vlády. Vyhlásila, že Slovensko je už takmer policajným štátom, hoci takým bolo socialistické Československo. „Zápas za slobodu a demokraciu v podobe boja za právny štát prebieha posledné dva roky aj na Slovensku. Ak by predstavitelia strany SMER – SD zásadným spôsob neupozorňovali slovenskú verejnosť na neprávosti a masívne porušovanie ľudských práv na Slovensku v posledných dvoch rokoch a boli by ticho, Slovensko je v súčasnosti už policajným štátom,“ uvádza strana v stanovisku.

Predseda Hlasu-SD sa k výročiu invázie na sociálnej sieti nevyjadril. V pamätný deň zvolával ľudí na protivládny protest s cieľom dosiahnuť predčasné voľby.

„Výsledkom tejto vlády sú veľké kopy hádok a prázdnych rečí, ale aj VEĽKÉ KOPY DREVA NA KÚRENIE PRED RODINNÝMI DOMAMI. Pozývam Vás 1. septembra do Košíc na obrovský protest proti vládnej neschopnosti, zdražovaniu a za predčasné voľby,“ vyhlásil v krátkom príspevku Fico.

Pochod Memento ’68 pripomenul udalosti i dôsledky vojenskej invázie

Skutočný, propagandou neskreslený význam udalostí z augusta 1968 a ich dôsledkov si v nedeľu v Bratislave pripomenuli účastníci pochodu „Memento ’68: Po stopách preliatej krvi“. Podujatie vzdalo hold odvahe a obetiam tých, ktorí sa pred 54 rokmi postavili na odpor voči agresii.

Organizátori akcie z iniciatív Dokončime to a Mier Ukrajine zároveň upozornili, že prostredníctvom hybridnej vojny sa akt invázie armád Varšavskej zmluvy a vojenskej okupácie Československa znovu maskuje, dezinterpretuje ako bratská pomoc či ochrana. „Zľahčujú sa hospodárske, morálne a ekologické škody, ktoré priniesol, spochybňujú sa ľudské obete. Všetko toto si však chceme pripomenúť,“ uviedol za organizátorov Nikita Slovák.

Skúsenosť z okupácie 1968 by podľa iniciátorov podujatia mala byť vodidlom nielen pri spomínaní a nezabúdaní na udalosti z bývalého Československa, ale aj pri solidárnom postoji, humanitárnej pomoci a podpore Ukrajiny čeliacej v súčasnosti ruskej vojenskej agresii. V tejto súvislosti zverejnili petičnú iniciatívu s názvom 1968 – 2022: Tentokrát spolu zvíťazíme, do ktorej sa mohli zapojiť priamo na mieste aj účastníci podujatia.

Ozbrojená invázia vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v noci z 20. na 21. augusta si vyžiadala 425 obetí a násilne ukončila proces čiastočnej demokratizácie známy tiež ako Pražská jar. Okupáciu pripomína aj 21. jún, Deň odchodu okupačných vojsk sovietskej armády v roku 1991. Deň obetí okupácie Československa v roku 1968 sa zaradil medzi pamätné dni novelou pred dvoma rokmi.

(tasr, haj)