Súčasťou ústavy by mohla byť možnosť skrátiť volebné obdobie. Zákon prešiel prvým čítaním
17:14 Súčasťou ústavy by mohla byť možnosť skrátiť volebné obdobie
Súčasťou Ústavy SR by mohla byť možnosť skrátiť volebné obdobie Národnej rady SR ústavným zákonom alebo referendom. Vyplýva to z návrhu novely Ústavy SR, ktorý v utorok posunuli poslanci do druhého čítania.
Návrh zároveň hovorí o tom, že pokiaľ by referendum bolo úspešné, volebné obdobie by sa skončilo dňom uvedeným v referende. Navrhovaná legislatíva by sa mohla vzťahovať aj na aktuálne volebné obdobie.
Návrh predložili poslanci za Sme rodina. Argumentovali, že ak majú voliči právo svojich zástupcov voliť, musia mať aj právo ich odvolať.
Novela by mohla byť účinná od 1. januára 2023. Poslanci navrhujú prechodné ustanovenia, na základe ktorých by sa nová právna úprava vzťahovala aj na práve prebiehajúce volebné obdobie NR SR.
15:56 Pčolinský: Budeme sa musieť dohodnúť so stranou SaS
Pred prvým čítaním vyjadrili podporu ústavnému zákonu z dielne strany Sme rodina, ktorý by umožňoval skrátiť volebné obdobie referendom bez potreby následného potvrdenia jeho výsledkov hlasovaním v parlamente aj opozičné strany Smer, Hlas a SaS. Predseda strany SaS Richard Sulík však avizoval, že majú k prípadnému druhému čítaniu pripravený pozmeňujúci návrh, o ktorom viacerí poslanci vyjadrili obavu, že by mohol pôvodné znenie zákona oslabiť alebo neutralizovať. Podľa domnienok poslancov by mohlo ísť napríklad o to, že by výsledky referenda museli byť potvrdené hlasovaním v parlamente.
Predseda poslaneckého klubu Sme rodina Peter Pčolinský sa na otázku, či to bude predstavovať komplikáciu pri schvaľovaní zákona vyjadril, že „problém je v tom, že my sme ešte ten návrh strany SaS nevideli, nevieme aké bude mať paragrafové znenie. Sme ochotní sa o tom baviť, nemám vôbec problém s tým, aby sa tam urobil nejaký pozmeňovací návrh, ale budeme vedieť k tomu dať nejaké relevantné stanovisko, keď to uvidíme. Bude to treba vyšperkovať, tak jednoducho budeme musieť rokovať nielen so stranou SaS, ale so zvyškom opozície, pretože v druhom a treťom čítaní potrebujete 90 hlasov aby to prešlo. Čiže bude musieť byť zhoda naprieč politickým spektrom, ak to vôbec má prejsť.“
V prípade, ak by aj nastala situácia, že by bol pozmeňujúci návrh SaS pre navrhovateľa neprijateľný, je strana Sme rodina podľa Pčolinského pripravená rokovať o ďalších možnostiach, ako zákon presadiť. V takom prípade by bol tento krok nevyhnutný, keďže najsilnejší koaličný partner OĽaNO tento zákon nepodporí: „Bez strany SaS ho nebudeme vedieť schváliť, to znamená, že pokiaľ chceme, aby to prešlo, tak sa budeme musieť dohodnúť so stranou SaS. Ak sa s nimi nedohodneme., tak jednoducho matematicky nie je možné, aby to prešlo, keďže hnutie OĽaNO sa vyjadrilo, že nepodporia takýto ústavný zákon.“
Ak by aj k dohode s SaS nedošlo, je strana Sme rodina aj naďalej ochotná vyvíjať snahu o presadenie ústavného zákona: „Viete to jednoducho urobiť, ak budete vedieť, že nemáte podporu 90, tak jednoducho stiahnete z rokovania ten návrh zákona, alebo ho presuniete na ďalšiu schôdzu a vytvoríte si tak časový priestor na rokovanie o podpore. Tých možností je veľa, ale čo bude, ťažko povedať, najprv musíme vidieť to paragrafové znenie“, povedal Pčolinský. (ms)
14:21 Šipoš: Napriek výhradám je SaS náš najbližší prirodzený partner
Napriek výhradám voči viacerým krokom a rozhodnutiam SaS označil stranu predseda poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš za najbližšieho prirodzeného partnera. Uviedol to na utorkovej tlačovej konferencii. Deklaroval záujem dohodnúť sa s liberálmi i to, že so zvyškom opozície rokovať o zákonoch nebudú.
Šipoš tvrdí, že poslanci SaS deklarovali podporu viacerým koaličným návrhom a pod mnohými sú aj podpísaní. Mrzí ho, že sa napokon rozhodli odísť do opozície. Chce urobiť všetko pre to, aby spolu o zákonoch rokovali. Ich rozhodnutie bude podľa jeho slov aj ich vizitkou. Vyhlásil, že nikto z OĽaNO nerokuje so Smerom-SD, Hlasom-SD, s Republikou ani ĽSNS. "Ako jediná parlamentná demokratická strana môžeme povedať, že sa s nimi nebudeme spolčovať ani po voľbách," zdôraznil.
V súvislosti so schválením procedurálneho návrhu Štefana Kuffu (nezaradený) poznamenal, že sa poradili s partnermi v koalícii. Pripomenul, že vláda už avizovala predloženie návrhov na riešenie situácie s cenami energií ešte tento mesiac. To požadoval aj Kuffa, preto jeho návrh považovali za neškodný.
Skonštatoval, že pri viacerých personálnych voľbách sa im doteraz v koalícii nepodarilo nájsť dohodu a keďže aktuálne nemajú väčšinu v NR SR, opätovne potrebujú rokovať. Ako s prvou budú podľa neho hovoriť s SaS, nevylúčil diskusiu s odídencami z OĽaNO. Predpokladá, že voľba verejného ochrancu práv bude témou najbližšej koaličnej rady.
K špekuláciám o menách možných podpredsedov parlamentu sa šéf klubu OĽaNO nechcel vyjadrovať, počkať chce na konkrétne nominácie. Následne podľa jeho slov zasadne poslanecký klub OĽaNO, koaličná rada a po nej oznámia výsledok.
Líder OĽaNO a minister financií Igor Matovič doplnil, že o možnej nominácii Tomáša Tarabu (nezaradený) na uvoľnený post podpredsedu parlamentu sa dozvedel z médií. Uviedol tiež, že do konca týždňa by chceli uzavrieť dohodu na mene nového ministra školstva. Vo výbere sú podľa jeho slov dvaja muži a jedna žena.
13:52 Pellegrini verí v úspech novely ústavy v prvom čítaní, návrh SaS nepodporí
Poslanci Národnej rady SR okolo Petra Pellegriniho (Hlas-SD) podporia zmenu Ústavy SR v súvislosti so skrátením volebného obdobia. Veria, že s podporou SaS v prvom čítaní uspeje. Pellegrini to povedal na utorkovej tlačovej konferencii. Zároveň však odmietol avizovaný pozmeňujúci návrh SaS. Trvá na tom, aby bolo možné skrátiť volebné obdobie NR SR aj referendom.
Pellegrini deklaroval, že jeho poslanci urobia všetko preto, aby zmena ústavy prešla aj v druhom čítaní aj s možnosťou referenda o skrátení volebného obdobia. "Tú moc ľuďom musíme nechať," podčiarkol. Namietal pritom úroveň diskusie k návrhu v pléne NRSR. Podčiarkol, že ide o závažnú vec.
SaS podľa Pellegriniho zatiaľ neukázala, ako sa zachová v opozícii a či nebude len akýmsi "mačkopsom". Poukázal pritom na hlasovanie o vyslovení nedôvery ministrovi vnútra Romanovi Mikulcovi (OĽaNO). Vyčíta strane, že nehlasovala za jeho odvolanie, ale sa zdržala. Prebrala tak podľa neho zodpovednosť sa prácu ministra a prikryla jeho prešľapy.
V súvislosti s aktuálnou schôdzou poznamenal, že pri zákonoch sa budú jeho poslanci riadiť rozumom aj vzhľadom na aktuálnu krízu a potrebu pomoci ľuďom. Poukázal aj na návrhy z dielne jeho poslancov, pre ktoré sa budú snažiť nájsť podporu. "Pri bežných zákonoch to máme jednoduché: zdržať sa, alebo byť proti. Nech vládne Eduard Heger (OĽaNO)," dodal Pellegrini.
13:13 Smer-SD podporí novelu ústavy, no nemyslí si, že zákon prejde
Poslanci Národnej rady SR za Smer-SD podporia návrh novelizácie Ústavy SR z dielne Sme rodina, ktorým by sa zakotvila možnosť skrátiť volebné obdobie. O návrhu sa má hlasovať v utorok po 17.00 h. Šéf Smeru Robert Fico je však presvedčený, že v definitívnom hlasovaní zákon neprejde. Poslanci koalície sa podľa Fica boja a preto za zákon nezahlasujú. "Po prvé, vedia, že prakticky nikto z nich sa už do parlamentu nedostane, po druhé, držia sa starej zásady, že kapor si nikdy vlastný rybník nevypúšťa," povedal na utorkovej tlačovej konferencii.
Novela ústavy podľa Fica vytvára podmienky na vyriešenie politickej krízy. Umožnila by predčasné voľby na základe referenda alebo ústavného zákona. Šéf Smeru-SD je presvedčený, že zákon neprejde. Kritizuje, že vláda je nefunkčná a parlament funguje, len keď si opozícia povie, čo chce. Takto podľa neho nemôže fungovať demokratický systém.
Fico zároveň upozornil na výsledky hlasovania o návrhu na vyslovenie nedôvery ministrovi vnútra Romanovi Mikulcovi (OĽaNO). Vo funkcii ho podržal menší počet poslancov ako tí, ktorí boli proti. Poukázal na to, že je to asi najnižší počet hlasov, ktoré dostal minister na svoju podporu. "Ak by mal štipku politickej kultúry, z funkcie odstúpi," povedal Fico. Opozícia podľa neho ukázala, že na čele rezortu je človek napojený na zlodejstvo, korupciu a rodinkárstvo.
Smer-SD nepodporí opozičného kandidáta na podpredsedu NR SR, pokiaľ by malo ísť o biznis s koalíciou. "Počúvame všelijaké mená, zatiaľ nám nikto nič nepovedal," povedal Fico s tým, že budú mať kritérium pri voľbe kohokoľvek mimo predstaviteľov vládnej koalície. "Ak budeme vidieť, že niekto si chce kúpiť funkciu podpredsedu NR SR tým, že bude podporovať vládnu koalíciu z opozičných lavíc, takého kandidáta nepodporíme," povedal Fico.
11:44 Matovič v debate o návrhu Sme rodina kritizoval SaS, že chce predčasné voľby
Predčasné voľby by boli červeným kobercom mafii a extrémistom na návrat k moci. V diskusii k zmene Ústavy SR, ktorou by sa zakotvila možnosť skrátenia volebného obdobia, to povedal šéf OĽaNO a minister financií Igor Matovič. Návrh z dielne Sme rodina považuje za splnenie sľubu predsedu Borisa Kollára, zároveň kritizuje SaS za podporu predčasných volieb.
"Chcem vás vyzvať, páni z SaS, dúfam, že nebudete chcieť až takto ublížiť tejto krajine," povedal Matovič. Ak by návrh prešiel, verí, že SaS bude "držať" menšinovú vládu a bude jej držať palce. SaS kritizoval za to, že podporuje predčasné voľby, keď v koalícii mala tvrdiť, že ich nepodporí a nebude tomu vytvárať priestor. "Tento návrh, ktorý predkladá Sme rodina, považujem za návrh, ktorý plní sľub Borisa Kollára, ktorý verejne dal niekde v televízii," povedal.
Matovič nepovažuje za škodlivé, že by sa takáto zmena ukotvila do ústavy. Poukázal na to, že uznesenie o predčasných voľbách potrebuje 90 hlasov, a pýtal sa, kedy by sa našlo 90 poslancov na podporu. "Keď by sme všetci abdikovali, keď by krehká koalícia v menšinovom postavení zrazu nebola schopná vládnuť, vtedy by sa tých 90 ľudí našlo, ktorí by povedali, ideme od toho bez ohľadu na to, čo to prinesie. Možno niektorí len s pohľadom na to, ako dopadnú oni sami a že budú mať dobré preferencie," poznamenal.
Minister financií vníma predčasné voľby ako riziko. Zdôraznil, že pre ochranu verejných financií je dobré, aby predčasné voľby neboli, pretože ak by sa "zlodeji" vrátili k moci, peniaze by sa "rozkotúľali".
Poslanec Peter Cmorej (SaS) vo faktickej poznámke kritizoval, že návrh novely ústavy zaradili na úvod rokovania, považuje to za obchod Sme rodina a opozície. Šéf Richard Sulík na tlačovej konferencii poznamenal, že takúto zmenu programu požadoval Smer-SD.
10:45 SaS podporí v prvom čítaní novelu ústavy o možnosti skrátiť volebné obdobie
Poslanci Národnej rady SR za SaS podporia v prvom čítaní návrh novelizácie Ústavy SR z dielne Sme rodina, ktorým by sa zakotvila možnosť skrátiť volebné obdobie. V diskusii k návrhu to oznámil šéf SaS Richard Sulík. V druhom čítaní chce jeho strana pripraviť pozmeňujúci návrh. Sulík si myslí, že referendom by malo byť možné skrátiť volebné obdobie.
"Občania majú mať možnosť, keď boli evidentne oklamaní volebnými sľubmi, povedať, že toto sme si nezvolili a chceme to zmeniť," vyhlásil Sulík. Poukázal tiež na to, že referendum má vysoké bariéry, keďže z množstva ľudových hlasovaní sa prekročilo kvórum 50 percent len raz. Pozmeňujúcim návrhom by chceli poslanci SaS dosiahnuť právne čistejší spôsob na rozpustenie parlamentu a následné predčasné voľby. "Ako budeme hlasovať v druhom čítaní, neviem povedať, pretože jedna vec je osobný názor a druhá jednota klubu," dodal.
Poslankyňa Mária Kolíková (SaS) nepovažuje referendum za dobrý nástroj na skracovanie volebného obdobia. Pri patovej situácii je však podľa nej dobré mať riešenie. Chce ísť po vzore Českej republiky, čiže využiť možnosť tzv. samorozpustenia, keď o tom ústavodarcovia rozhodnú a následne to potvrdí hlava štátu. Budú o tom ešte diskutovať v rámci klubu. Jeden z predkladateľov Miloš Svrček (Sme rodina) povedal, že diskutovať sa môže napríklad aj o tom, že by sa možnosť skrátiť volebné obdobie, teda vyhlásiť o tom referendum, netýkala prvého ani posledného roka volebného obdobia.
Poslanec Milan Vetrák (OĽaNO) ešte nevie, aký bude postoj poslancov OĽaNO, bude to podľa neho výsledkom politických rokovaní. Ústavný súd (ÚS) SR podľa neho povedal, že ak chceme mať takúto úpravu, musíme to do Ústavy SR dať, no nepovedal, že máme zlú ústavu. Volebný program OĽaNO podľa neho hovorí, že predmetom referendovej otázky nemá byť skrátenie volebného obdobia.
Zaradenie tohto bodu v úvode schôdze bolo podľa Erika Tomáša (Hlas) spoločnou podmienkou podstatnej časti opozície, aby pomohla otvoriť schôdzu. Návrh je podľa neho veľmi dôležitý aj vzhľadom na nález ÚS z roku 2021. Ľudia podľa neho majú mať právo odňať moc a skrátiť volebné obdobie. Boris Susko (Smer) poukázal na to, že ÚS nespochybnil právo občanov v referende alebo poslancov skrátiť si volebné obdobie. Myslí si, že poslanci majú povinnosť zakotviť to do ústavy.
10:25 SaS v piatok rokovala s koalíciou o predsunutí niektorých návrhov
Predseda strany Sloboda a Solidarita (SaS) Richard Sulík oznámil, že v piatok 16. septembra mala strana s bývalými koaličnými partnermi rokovanie, na ktorom predniesli požiadavku, aby niektoré návrhy zákonov boli predsunuté na začiatok parlamentnej schôdze. Šéf liberálov zároveň tvrdí, že strana vyzvala koalíciu, aby SaS predložili body, na ktorých im záleží. Sulík dnes na tlačovej konferencii dodal, že je to pre to, aby vedeli nájsť dohodu. Predseda SaS taktiež oznámil, že bývalí koaliční partneri nemali body pripravené, a preto schôdzu ukončili.
„V žiadnom prípade nie je pravda, že sme im povedali ‚schváľte naše body a my sa potom rozhodneme.’ Takto to nemôže fungovať. My sme chceli mať naše body návrhov vpredu, ale boli sme pripravení vyjadriť sa k všetkým ostatným," vyhlásil. Sulík taktiež povedal, že podali procedurálny návrh a ak neprejde, vezmú to na vedomie.
„Tak sa aj stalo a musím konštatovať, že naši bývalí koaliční partneri nemali až taký veľký záujem o dohodu s nami," tvrdí predseda strany. Sulík skonštatoval, že poslanci zo strany Smer-SD alebo Hlas-SD sú koalícii prednejší ako Sloboda a Solidarita. „Berieme na vedomie, že napríklad Borisovi Kollárovi je strana Smer-SD bližšia ako SaS, lebo ich bod bol predradený a súhlasilo s tým aj hnutie OĽaNO, čím popreli všetko, čo doteraz voličom sľúbili," dodal Sulík.
Predseda liberálov doplnil, že na základe týchto skutočností sa rozhodli nehlasovať za program a pri každom jednom bode bude SaS posudzovať, či je prospešný, alebo nie. „Necítime sa byť viazaní žiadnymi dohodami, mali sme snahu sa dohodnúť, bohužiaľ, naša snaha bola opäť prekrútená zrovna lídrom OĽaNO Igorom Matovičom, ktorý na tom rokovaní ani len nebol," tvrdí Sulík.
09:24 Plénum odmietlo návrh SaS, aby sa viaceré jej body prerokovali v úvode
Poslanci Národnej rady SR neschválili procedurálny návrh predsedníčky klubu SaS Anny Zemanovej, aby sa niektoré body z dielne SaS prerokovali v úvode schôdze. Za návrh hlasovalo 25 poslancov, proti bolo 48 a 57 sa zdržalo.
Plénum odmietlo aj procedurálny návrh Richarda Takáča (Smer-SD), neuspel s návrhom, aby sa na schôdzi hovorilo aj o návrhu opatrení v súvislosti s nárastom cien potravín.
Naopak, s procedurálnym návrhom uspel nezaradený poslanec Štefan Kuffa. Navrhol do programu doplniť bod, ktorým by parlament zaviazal vládu, aby do konca septembra preložila strategický plán na tlmenie dôsledkov nárastu cien energií pre domácnosti, zraniteľné skupiny a tiež podnikateľskú sféru a sociálne služby.
09:15 Poslanci otvorili riadnu schôdzu, program má aktuálne takmer 140 bodov
Poslanci Národnej rady SR otvorili riadnu schôdzu, ktorá sa mala začať už minulý týždeň. Plénum však vtedy nebolo uznášaniaschopné, neprezentovali sa poslanci SaS ani opozícia. V utorok už sa prezentovalo 117 poslancov.
Na programe schôdze je takmer 140 bodov. Poslanci by mali prerokovať napríklad prístup Švédska a Fínska do NATO i zmluvu o pridružení SR k Európskej vesmírnej agentúre.
Poslanci zo Sme rodina predložili návrh na zmenu Ústavy SR, aby sa mohlo skrátiť volebné obdobie NR SR ústavným zákonom alebo referendom. Opozičný Smer-SD chce, aby sa o novele rokovalo ako o prvom bode programu. Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) už avizoval, že bod zaradí do úvodu schôdze.
SaS mala požadovať, aby sa na začiatok zaradili aj niektoré jej body. Ide o návrh týkajúci sa postavenia právneho štátu a transparentnosti prokuratúry, ako aj legislatívu týkajúcu sa humanizácie väzenstva, ale aj jej balík zákonov reagujúcich na infláciu a energetickú krízu. Líder OĽaNO a minister financií Igor Matovič naznačil, že časť SaS by takto chcela vydierať koalíciu.
Na aktuálnej schôdzi by mali poslanci rozhodnúť napríklad aj o novele zákona o verejnom obstarávaní z dielne Jozefa Šimka (Sme rodina), ktorú vetovala prezidentka SR Zuzana Čaputová. Súčasťou programu je aj novela zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorú už viackrát presúvali. Návrh, ktorým by sa okrem iného zaviedli záväzné limity verejných výdavkov, schválila vláda ešte v septembri 2020.
Predložených je aj niekoľko návrhov na zmenu paragrafu 363 Trestného poriadku, predložili ich poslanci OĽaNO, ale aj SaS či Tomáš Valášek (nezaradený).
SaS a OĽaNO predložili aj viacero ekonomických zákonov. SaS chce napríklad zmeniť spôsob výpočtu registračného poplatku za motorové vozidlá, znížiť daň z pridanej hodnoty (DPH) na motorové palivá, pre gastroprevádzky, ale tiež zvýšiť odvod z výťažku niektorých internetových hazardných hier či zaviesť daň z plynovodov.
OĽaNO rovnako navrhuje nové zdanenie plynovodov. S cieľom zabezpečiť dodatočné zdroje na financovanie základných verejných funkcií štátu predložilo napríklad zvýšenie spotrebnej dane z liehu či rozšírenie rozsahu regulovaných subjektov, ktorých sa dotýka osobitný odvod z podnikania.
Poslanci Smeru-SD navrhujú, aby mali zákonný nárok na odstupné okrem vysokoškolských pedagógov aj výskumní pracovníci či umeleckí pracovníci. Nezaradení poslanci okolo Petra Pellegriniho zasa navrhujú, aby štát prispieval Slovenskému zväzu protifašistických bojovníkov ročne 500-tisíc eur.
(tasr, sita)