Matovič sa ponára. Liberáli z OĽaNO sa snažia zachrániť, hádajte, kto sa ponára s ním

Je to železná logika, Matovič najviac poškodzuje tých, ktorí sú mu najbližší. Pri prvom konflikte, keď skončil ako premiér, to zničilo kariéru Mareka Krajčího. Najbližšieho a najlojálnejšieho ministra, akého mal vo vláde. Krajčí pritom neurobil chybu, tú vtedy urobil Matovič a zvyšok vlády, platil za to však Krajčí. Nahradil ho Naďov nominant Lengvarský, za konzervatívca prišiel liberál. Krajčí sa mal stať aspoň šéfom zdravotníckeho výboru, vinou Matovičovho konfliktu nebolo ani to.

Keď tento rok vyvolal Matovič konflikt so SaS-kou a tá stanovila prázdninové ultimátum, zničilo to kariéru Eduarda Hegera. Už je z neho iba hovoriaca hlava bez autority. Čelil starej známej dileme integrita alebo bavorák. Vybral si BMW.

Keď sa začali formovať kontúry menšinovej vlády, zdalo sa, že môže vzniknúť niečo ako pokus o konzervatívnejšiu vládu. Matovič za oponou sľuboval prorodinný štát, prorodinnú agendu so vztýčenou hlavou. Poslanci Taraba a kuffovci tomu mali pomôcť vytvorením väčšiny 76 hlasov.

A zase bolo všetko inak. Do vlády prišli dvaja ešte progresívnejší ministri, ako boli ich predchodcovia zo SaS, a v koalícii došlo k zmene rovnováhy vo vláde. Neozvali sa však kresťania, aby konečne prešli ich návrhy zákonov (Anne Andrejuvovej naposledy na pochovávanie potratených plodov zase chýbal jeden hlas), podmienky si nekladie Anna Záborská či Richard Vašečka, ani konzervatívne krídlo Sme rodina. Podmienky si kladie Jaroslav Naď a Ján Budaj.

A Matovič opäť vypustil paru.

Naď s Budajom presadili Káčera do vlády, prijali a legitimizovali nezmyselnú rétoriku o fašistoch, plus sa sami ostro vymedzili voči Tarabovi. Menšinovú vládu urobili závislou od liberálov a Heger sa tejto slamky ochotne chytil.

Gyimesiho to vytláča z vládnej koalície, maďarský poslanec tuší, že s Káčerom (bývalým veľvyslancom v Maďarsku a najväčším orbánobijcom v komunite Globsecu) neprežije prvý konflikt. Buď ho musí vystaviť sporu sám (a hrdo odíde), alebo sa bude porúčať pokorený. Gyimesi bol pritom v poslednom roku jedným z najbližších poslancov Igora Matoviča. Teraz ho čaká osud Mareka Krajčího.

Najnovší príklad, jeden liberálny poslanec z OĽaNO (Andrej Stančík) bol povýšený za štátneho tajomníka na Ministerstve zahraničných vecí, deviati ďalší v klube ožili. Nazvali sa Občianska a demokratická platforma a sebavedomo formulujú svoje požiadavky, dnes napríklad počas hlasovania nebudú hlasovať a stáť za Matovičom. Emancipovali sa, už sú od neho nezávislí. A vytvárajú na neho nátlak.

Potom sú tu kresťania. Ich zúfalstvo vidieť v Kresťanskej únii aj v KDH.

Kresťania nedokázali vetovať nomináciu ministra Rastislava Káčera, dokonca ani návrh na Daniela Bútoru, museli to za nich robiť iní politici aj z iných strán. Teoreticky by ich víťazstvom mal byť nový minister školstva Ján Horecký. K nemu sa však nikto veľmi nehlási, nikto mu nevytvára politickú podporu na hlbšie zmeny v rezorte, nikto také témy ani neformuluje a neboxuje za potrebné peniaze. Ján Horecký sa bude musieť spoliehať hlavne sám na seba.

Pritom konzervatívnejší poslanci mali sto dôvodov zvoniť na poplach. A nielen si klásť podmienky, ale súčasne udrieť na slabých liberálov vo vláde.

Minister Mikulec nedokáže chrániť hranice a ešte blamuje seba a náš štát, že v nelegálnej migrácii nevidí bezpečnostné riziko. Celá opozícia aj SaS ho právom kritizujú, len v OĽaNO sa nemá kto ozvať. Minister zdravotníctva Lengvarský ohrozuje Plán obnovy a zľahčuje, prípadne nerieši masové výpovede lekárov. A nedeje sa nič, nemá sa kto ozvať. Vojna na Ukrajine eskaluje do čoraz vyššej fázy, a na Slovensku niet kresťanského politika, ktorý by hovoril to, čo pápež František.

Ešte pred rokom Františkovi všetci kývali a ukláňali sa, obdivovali jeho morálnu autoritu – a teraz sú ticho. Vlastne nie celkom. Prezidentka Čaputová spolu s ďalšími hlavami štátov vyzýva na prijatie Ukrajiny za člena NATO. Teda tlačí na to, čo viedlo k vojne, aby to viedlo k ešte väčšej eskalácii. Minister Naď s ňou súzvučí tak, že viac sa nedá.  A opäť: nedeje sa nič, v OĽaNO ani vo vláde sa nemá kto ozvať.  

Kresťania sú v politike, ale nerobia politiku.

V podstate si môžu podať ruku s KDH. To síce v celoštátnej politike nie je, ale výsledok je rovnaký. Keď sympatizanti KDH dostali otázku, čo si myslia o predčasných voľbách, 40 percent ich chce a 57 percent nie (34 percent preto, že chce pokračovanie vlády, 23 percent by dokonca chcelo vládu pani prezidentky, podobné percento nájdete iba medzi voličmi PS). Z KDH nepočuť slovo kritiky k rekonštrukcii vlády (minister Káčer je tabu), ani ďalším témam. Keby som to mal povedať príkro, KDH a KÚ sa v podstate práve spojili.

Kresťania, skrátka, stavili na lojalitu voči Matovičovi s Hegerom a nedokážu sa ozvať. Matovič pritom všetkých ponára a oni nerobia nič. Budaj s Naďom sa vedia ozvať, ostatní sa naučili ticho počúvať. A teraz ich čaká kurz potápania.