EÚ a Izrael rokovali na vysokej úrovni prvýkrát po desiatich rokoch

Šéf európskej diplomacie Josep Borrell na rokovaní v Bruseli, ktoré sa konalo v hybridnom režime, uvítal nedávne vyjadrenie izraelského premiéra Jaira Lapida týkajúce sa ukončenia konfliktu  Izraela s Palestínčanmi.

,,To je to, čo chceme presadzovať aj my: chceme obnovenie politického procesu, ktorý môže viesť k riešeniu (koexistencii) dvoch štátov (izraelského a palestínskeho) a k mieru v regióne,“ povedal Borrell.

,,Musíme preskúmať, ako to môžeme uviesť do praxe,“ apeloval a dodal, že „je lepšie si sadnúť a úprimne diskutovať, ako sa vyhýbať akýmkoľvek kontaktom“.

Na úvod rokovania však Borrell zdôraznil znepokojenie EÚ z násilností, ktoré daná oblasť Blízkeho východu momentálne zažíva. Poukázal aj to, že Izrael pokračuje v jednostranných krokoch, ako je rozširovanie osád či rozhodnutia v bezpečnostných otázkach.

Agentúra AP pripomenula, že pondelkové rokovanie ,,asociačnej rady“ bolo prvým od júla roku 2012.

Izrael a EÚ podpísali dohodu o pridružení upravujúcu ich vzťahy v roku 1995 a pakt nadobudol platnosť v roku 2000. Rozhovory sa mali konať každoročne, ale Izrael zrušil stretnutie plánované v roku 2013, a to pre politiku EÚ proti židovským osadám. Niektoré krajiny EÚ sa odvtedy zdráhajú stretnúť s predstaviteľmi Izraela.

Lapid, ktorý schôdzku sledoval v režime videokonferencie, rokovanie s EÚ privítal a označil ho za dôležitý míľnik v zlepšujúcich sa vzťahoch medzi Izraelom a EÚ. Vyzdvihol pokrok, ktorý vo svojich vzťahoch obe strany dosiahli za uplynulý rok, a zdôraznil, že stále je možné urobiť ,,oveľa viac“.

AP poznamenala, že Lapid vykonáva funkciu dočasného premiéra až do volieb, ktoré sa v Izraeli uskutočnia 1. novembra. Podľa AP Lapida v týchto voľbách čaká tvrdý súboj s bývalým predsedom vlády Benjaminom Netanjahuom.

Prieskumy verejnej mienky naznačujú, že aj keď sa Lapidovi podarí zostaviť novú vládu, v budúcom parlamente – podobne ako v tom súčasnom – budú dominovať strany tvrdej línie, ktoré sú proti palestínskej štátnosti.

Palestínsky prezident Mahmúd Abbás vo svojom prejave na Valnom zhromaždení OSN v New Yorku v septembri povedal, že ,,naša dôvera v dosiahnutie mieru založeného na spravodlivosti a medzinárodnom práve klesá v dôsledku izraelskej okupačnej politiky“.

Posledné skutočné mierové rozhovory sa skončili v roku 2009 a kritici tvrdia, že rozrastajúce sa židovské osady na Západnom brehu a v iných lokalitách maria akékoľvek nádeje na tzv. dvojštátne riešenie. Abbásom vedená palestínska samospráva dlhodobo odmieta snahy o obnovenie rokovaní s Izraelom.

Palestínčania chcú, aby sa ich budúci štát rozprestieral na celom Západnom brehu a aby zahŕňal aj Izraelom anektovaný východný Jeruzalem a pásmo Gazy, ktoré ovláda palestínska militantná skupina Hamas.

(tasr)