Otrava hubami môže zapríčiniť aj trvalé poškodenie orgánov
Otrava hubami môže mať rôzne prejavy v rôznej časovej nadväznosti na ich konzumáciu. Za jednu z najdôležitejších zásad preto považuje konať čo najrýchlejšie a pri akýchkoľvek ťažkostiach po konzumácii húb radšej čo najskôr vyhľadať lekársku pomoc.
Otravy jedovatými hubami si vždy vyžadujú hospitalizáciu. Najväčším nedostatkom podľa jeho slov je, že na žiadnu z nich neexistuje protijed. "Máme postupy a lieky, ktorými dokážeme priebeh otravy zmierniť, nevieme mu však úplne zabrániť," povedal s tým, že otrava hubami je najnebezpečnejšia najmä pre deti, ale aj pre starších ľudí či ľudí s ochorením pečene alebo obličiek.
Jednu z najzávažnejších otráv spôsobuje smrteľne jedovatá muchotrávka zelená, ktorá svojím vzhľadom pripomína iné jedlé huby - bedľu alebo plávku. Otrava ňou sa začína prejavovať po šiestich až 24 hodinách po požití pocitom nevoľnosti, prudkým zvracaním, bolesťami brucha a vodnatými hnačkami. Dôsledkom je ťažká dehydratácia.
"Postihnutý človek prestane močiť, ťažkosti sa za jeden až dva dni môžu zmierniť, ide však len o prechodné zlepšenie a na štvrtý až piaty deň dochádza k rozvoju kómy, zlyhaniu pečene a obličiek," spresnil s tým, že môže dôjsť k ich trvalému poškodeniu. Tento typ otravy však môže byť aj smrteľný, čo sa podľa Vrška stáva priemerne v 40 až 50 percentách prípadov.
Do dvoch hodín sa objavujú príznaky po konzumácii napríklad muchotrávky červenej alebo tigrovanej. Ide hlavne o suchosť v ústach, červeň v tvári, búšenie srdca, pocit tepla, stavy dezorientácie a nepokoj. Otrava vláknicami sa prejavuje slinením, slzením a zvracaním a otrava hnojníkom zas môže pripomínať pocit opitosti.
(tasr)