Budaj by sa mal ospravedlniť a vrátiť späť na Zem

Národná rada minulý týždeň vo štvrtok odmietla návrh zákona, ktorý by zakazoval zobrazovanie dúhových vlajok a im podobných symbolov na štátnych a verejných budovách.

Pri hlasovaní motivovanom skôr zákulisnými hrami ako ideovými preferenciami bolo 44 poslancov za, 28 proti a 57 zákonodarcov nehlasovalo alebo sa zdržalo.

V krátkosti pripomeňme, že plán dvojice poslancov Györgyho Gyimesiho a Tomáša Tarabu mal minimálne dvojaké opodstatnenie.

V prvom rade napĺňal odkaz právneho poriadku, presnejšie najsilnejšieho právneho predpisu – Ústavy SR. V jej zmysle sa Slovensko neviaže na žiadnu ideológiu vrátane LGBT ideológie, ktorá je ideológiou par excellence.

V druhom rade by upokojil vášne a posunul vysoko kontroverzný dúhový symbol do súkromnej sféry, tam, kam patrí. Kontroverzný preto, lebo dnes nezastrešuje len pochopiteľné požiadavky sexuálnych menšín, ale čoraz viac aj znásilňovanie športu, mrzačenie detí či pavedecké nezmysly o menštruujúcich mužoch.

Navyše nejde o bezprecedentný jav, keďže podobný princíp platí už v španielskej Kastílii, kde dúhové vlajky na štátnych budovách zakázali. „Vyvesením dúhovej vlajky dochádza k porušeniu princípu ideologickej alebo politickej neutrality,“ písalo sa vtedy okrem iného v uznesení miestneho súdu.

Už len tieto riadky by mohli stačiť na to, aby sme snahu Gyimesiho a Tarabu vnímali ako maximálne legitímnu politickú agendu, ktorá navyše odráža nálady obrovskej časti obyvateľstva.

Diametrálne odlišný názor v nedeľnom rozhovore na margo výsledkov štvrtkového hlasovania vyslovil minister životného prostredia Ján Budaj. Politik pre Denník N rovno hovoril o snahe zmeniť charakter štátu, „náloži neznášanlivosti“, prenasledovaní menšín a „spolupráci na fašizácii štátu“.

To, čo z jeho úst zaznelo, je komické a tragické.

Komické preto, lebo hysterická reakcia tohto druhu prináleží skôr 19-ročnej ukričanej woke aktivistke z Kalifornie ako slovenskému vládnemu predstaviteľovi v rokoch, ktorý by mal pri verejnom vystupovaní vážiť každé jedno slovo.

Tragické zas z toho dôvodu, lebo sme svedkami ďalšieho nárazu na dno politickej kultúry, keď je legitímna poslanecká iniciatíva považovaná za snahu o obnovu najtvrdšej totality, akú ľudstvo pozná.

Pokiaľ sa chce Budaj čoraz viac vymedziť a v rámci svojej novovzniknutej liberálnej Občianskej a demokratickej platformy OĽaNO konkurovať progresívcom, má na to plné právo. To, na čo však právo určite nemá, je podpásová kriminalizácia ešte aj vlastného spolustraníka Gyimesiho a polovice Slovákov, ktorí si myslia to isté ako on.

Za zvesovaním dúhových vlajok určite netreba hľadať fašizmus a koncentráky, tak ako za ich vyvesovaním boľševizmus a gulagy. Takto civilizovaná debata vyzerať nemá.

Budaj tentokrát veľmi prestrelil a je namieste, aby sa ospravedlnil a vrátil späť na Zem.