V Španielsku zakázali vyvesenie dúhových vlajok na štátnych budovách

Aj Španieli riešia Gyimesiho tému. Dúhová vlajka na verejné budovy nepatrí, potvrdil to súd v Kastílii. Zo Španielska píše Dana Ljubimovová Miháliková.

Na Slovensku je téma zákazu vyvesiť dúhové vlajky na štátne budovy, keďže ide o manifestáciu ideológie, predmetom politického zápasu. Zákon, ktorý predložili poslanci Gyimesi a Taraba bol presunutý na jeseň, ako to s ním dopadne, je dnes otázne. Najmä ak to môže po prvom septembri ovplyvniť rozpad súčasnej vládnej koalície, pričom z vlády by odišli najväčší kritici Gyimesiho návrhu a jej súčasťou by sa mohol stať spomínaný opozičný poslanec Taraba. Do prvého septembra je však ešte ďaleko, situácia sa môže vyvinúť aj inak.

A pre slovenskú diskusiu môže byť podnetné, že téma dúhových vlajok na štátnych budovách sa rieši aj v Španielsku, presnejšie v centrálnej časti štátu, v Kastílii. A to spôsobom, akým o nej uvažuje György Gyimesi.

Najvyšší súd v španielskom autonómnom kraji Castilla y León (TSJCyL) vo Valladolide zakázal používanie dúhového symbolu na fasádach a v priestoroch budov štátnych inštitúcií. „Vyvesením dúhovej vlajky dochádza k porušeniu princípu ideologickej alebo politickej neutrality,“ píše sa v súdnom uznesení. Denníku Štandard ho poskytol k nahliadnutiu Norberto Domínguez zo Španielskeho združenia kresťanských právnikov, ktoré podalo sťažnosť v súvislosti s umiestnením dúhovej vlajky na fasáde hlavnej budovy Okresného úradu vo Valladolide.

V rozhodnutí súdu sa uvádza, že „dúhová vlajka je symbolom s dostatočnou ideologickou váhou alebo významom, ktorý presahuje výlučne sociálnu sféru a preniká do sféry politickej“. V rozhodnutí zo dňa 1. júla 2022 sa krajský súd odvoláva na uznesenie Najvyššieho španielskeho súdu spred dvoch rokov, ktoré hovorí, že „so súčasným ústavným a právnym rámcom, ako aj záväzkom objektívnosti a neutrality verejnej správy, nie je v súlade ani príležitostné umiestňovanie neoficiálnych vlajok na budovách a v budovách štátnych orgánov“.

Na matérii nezáleží

Predsedníčka Španielskeho združenia kresťanských právnikov Polonia Castellanos sa pre tlač vyjadrila, že Najvyšší španielsky súd jasne definuje, a Krajský súd v Castilla y León to v rozhodnutí iba zdôrazňuje, že štátne orgány majú podľa Ústavy za povinnosť zachovávať neutrálny postoj. V prípade politických strán, ktoré chcú umiestňovať podobné ideologické symboly, môžu tak učiniť vo svojich sídlach, ale nie v priestoroch štátnych orgánov a inštitúcií, ktoré reprezentujú a slúžia všetkým občanom. Predsedníčka Združenia tiež upresnila, že „ak primátor alebo iný verejný činiteľ nechá  umiestniť dúhovú zástavu na úradných budovách alebo v ich interiéri, môže sa dopustiť trestného činu vydierania“.

Kastílsky krajský súd zareagoval aj na argument, že v prípade dúhového symbolu v podstate nejde o vlajku v pravom slova zmysle, ale o „kus farebnej látky“, ktorý možno príležitostne vyvesiť na balkóne alebo z okna. Podobné tvrdenia totiž boli použité pri umiestnení LGBTI zástavy na sídle španielskej vlády v Madride. Pre právnu diskusiu v súvislosti so záväzkom neutrality štátnych orgánov súd vyhlásil za „irelevantné analyzovať, či daný materiál možno kvalifikovať ako vlajku alebo nie“ a za rovnako bezpredmetné pokladá aj miesto vyvesenia inej ako neštátnej vlajky alebo symbolu za predpokladu, že ide o oficiálnu budovu.

O potýčky je postarané

Koniec júna sa v Španielsku tradične nesie v znamení práv sexuálnych menšín, o polemiky, menšie či väčšie škandály v súvislosti s dúhovými symbolmi teda nie je núdza. Dúhový pochod sa aj v Kastílii, Španielmi považovanej za najkonzervatívnejší spomedzi regiónov v krajine, stal spúšťačom ďalšej epizódy v slovných potýčkach medzi opozičnými stranami a pravicovou Vox, ktorá je menšinovým partnerom regionálnej vlády na čele s Ľudovou stranou (PP). Predseda kastílskeho regionálneho parlamentu Carlos Pollán z Vox-u pri príležitosti Medzinárodného dňa gay hrdosti odmietol vysvietiť budovu „na dúhovo“, aby „nedošlo k politickému ani straníckemu zneužívaniu osvetlenia parlamentu“. Takto svoje rozhodnutie zdôvodnil v liste adresovanom združeniu Triángulo, ktoré sa od roku 1996 venuje zrovnoprávňovaniu členov sexuálnych menšín v spoločnosti. O vysvietenie štátnej budovy požiadalo v súvislosti s vyjadrením podpory členom komunity LGBTI. Predseda parlamentu C. Pollán však argumentoval tým, že v súčasnosti nemožno ľudí LGBTI v Španielsku považovať za „zraniteľnú skupinu občanov“, pretože dosiahli úplné spoločenské zrovnoprávnenie. Na odmietavý postoj okamžite zareagovali poslanci Španielskej socialistickej robotníckej strany (PSOE), najsilnejšej opozičnej strany v kastílskom parlamente. Z okien svojich kancelárií vyvesili takmer 50-metrov dlhú dúhovú vlajku a ďalšie dúhové symboly umiestnili aj pred vchodmi do svojich kancelárií.

Činu sa chopilo aj združenie Triángulo. Na znak protestu proti Pollánovmu rozhodnutiu v predvečer Medzinárodného dňa gay hrdosti okolo 200 osôb osvetľovalo budovu regionálneho parlamentu farebnými baterkami. Práve zamietnutie vysvietenia budovy „na dúhovo“ označilo za prejav „LGBTI-fóbie“ a zároveň jasný dôkaz toho, že „extrémna pravica v jednotlivých parlamentoch znamená reálnu hrozbu pre osoby kolektívu LGBTI“. Na protestnej svetelnej akcii sa zúčastnili aj poslanci regionálneho parlamentu v silnom zastúpení opozičnej strany PSOE.

KomentárDúhové vlajky nie sú o rovnosti. Návrh na ich zákaz v štátnych budovách treba podporiť

Na Slovenku je situácia o poznanie pokojnejšia. Do akej miery sa niečo mení, ukáže homosexuálny pochod, ktorý sa bude konať túto sobotu v Bratislave. Keďže jeho podporovateľmi a donormi sú aj mesto Bratislava či Ministerstvo spravodlivosti, téma dúhových vlajok na štátnych budovách môže byť podobne aktuálna ako v Kastílii.

Na rozdiel od mnohých iných krajín sa však súčasne s tým koná aj pochod, ktorého témou je hrdosť na rodinu a pripomínanie významu otca a matky pre výchovu dieťaťa.