- Regióny
Západné komerčné satelity môžu byť legitímnymi cieľmi odvetného útoku, tvrdí Moskva
VOJNA NA UKRAJINE: SLEDUJEME ONLINE
Na snímke odpálenie ťažkej medzikontinentálnej balistickej strely Sarmat z vojenského kozmodrómu Pleseck v Archangeľskej oblasti na severozápade Ruska 30. marca 2018. Foto: TASR/AP Na snímke odpálenie ťažkej medzikontinentálnej balistickej strely Sarmat z vojenského kozmodrómu Pleseck v Archangeľskej oblasti na severozápade Ruska 30. marca 2018. Foto: TASR/AP14:20 Ruská okupačná správa v Chersonskej oblasti tvrdí, že už evakuovala 70-tisíc ľudí
Ruská okupačná správa v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny tvrdí, že evakuovala už vyše 70-tisíc ľudí. Povedal to vo štvrtok šéf tamojšej Rusmi dosadenej oblastnej administratívy Vladimir Saľdo s tým, že týchto ľudí z mesta Cherson a jeho okolia presťahovali na ľavý breh rieky Dneper, informuje agentúra AP. Miestne proruské úrady zároveň civilistov stále vyzývajú, aby z oblasti odišli. Obávajú sa pritom protiofenzívy Kyjeva zameranej na opätovné získanie mesta Cherson, ktorého sa ruské ozbrojené sily zmocnili už v prvých dňoch po začatí invázie.
Proruské úrady zároveň z mesta Cherson odniesli pamätníky ruských vojvodcov Fiodora Ušakova a Alexandra Suvorova. Saľdo priblížil, že do bezpečia boli z Chrámu sv. Kataríny v Chersone presunuté aj telesné pozostatky kniežaťa Grigorija Poťomkina, ruského generála, ktorý v 18. storočí toto mesto založil. Námestník šéfa proruskej okupačnej správy v Chersonskej oblasti Kirill Stremousov priblížil, že z Chersonu bola evakuovaná aj oblastná proruská samospráva. Napriek tomu však povedal, že ukrajinské pokusy o získanie mesta ruské sily zmarili, a trval tiež na tom, že mesto udržia pod svojou kontrolou.
13:57 Putin: Ukrajina odmietla rokovať s Ruskom na príkaz Washingtonu
Ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil, že Ukrajina sa odmietla zúčastniť na mierových rokovaniach s Ruskom na príkaz Washingtonu. Vo štvrtok to uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Informuje o tom agentúra AFP.
„Dokumenty boli pripravené… A zrazu sa ukrajinská strana stiahla a vyhlásila, že nie je ochotná v rokovaniach pokračovať,“ povedal Peskov a dodal, že podľa Putina je „zjavné, že príkaz na zastavenie vyjednávaní prišiel z Washingtonu“.
„My (s rokovaním) súhlasíme, ale v tomto prípade ide o absolútnu neochotu z ukrajinskej strany,“ vyhlásil Peskov. Podľa jeho slov je Rusko pripravené zaistiť, že sa „jeho záujmy ocitnú na rokovacom stole“.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu zavrhol akúkoľvek možnosť rokovaní s Moskvou a odsúdil Putinovu „plánovanú rétoriku“. Zelenskyj na konci septembra tiež vyhlásil, že s Ruskom vyjednávať nebude, pokiaľ bude Putin zastávať funkciu prezidenta Ruskej federácie.
13:23 Moskvou dosadení predstavitelia budú v Záporoží odpočúvať mobily obyvateľov
Ruskom dosadení predstavitelia okupovanej Záporožskej oblasti na juhu Ukrajiny vo štvrtok nariadili, aby sa miestnym obyvateľom odpočúvali telefóny. Údajne tak dodržiavajú vojenskú cenzúru, ktorú nariadil ruský prezident Vladimir Putin vyhlásením stanného práva, uviedla agentúra AFP.
„Od dnešného dňa budú v Záporožskej oblasti orgány presadzovania práva vykonávať náhodné kontroly mobilných telefónov obyvateľov,“ uviedol Moskvou dosadený predstaviteľ Vladimir Rogov. Dodal, že tí, ktorí získavajú informácie „z propagandistických zdrojov teroristického režimu Kyjeva“, budú najskôr upozornení a neskôr dostanú pokutu. Rogov tiež upozornil, že za „zákerné porušovanie zákona o zahraničných agentoch“ budú obyvatelia niesť trestnú zodpovednosť.
12:51 IEA: Rusko rýchlo stráca podiely na trhoch s energiami, ktoré už nikdy nezíska
Rusko už nikdy nebude ropnou veľmocou, tvrdí vo svojej správe Medzinárodná energetická agentúra (IEA). Narušenie odvetvia v krajine sa deje „s rýchlosťou, ktorú si málokto dokázal predstaviť“. Informuje o tom Fortune. Aj keď ruské rakety naďalej ničia Ukrajinu a jej infraštruktúru a nechávajú za sebou len ruiny, ruský prezident Vladimir Putin už prehral vojnu v jednej veľmi dôležitej oblasti. Ruský podiel na globálnych dodávkach energií, ktorý sa desaťročia postupne zvyšoval, drasticky klesá a zrejme už navždy, tvrdí IEA vo svojej pravidelnej výročnej analýze globálneho trhu s energiami World Energy Outlook.
IEA predkladá tri rôzne scenáre vývoja v najbližších desaťročiach v závislosti od toho, ako budú veľké krajiny dodržovať svoje záväzky v oblasti zelenej energetiky. „Ruský export fosílnych palív sa v žiadnom z týchto scenárov nevráti na úrovne z roku 2021.“ IEA prognózuje, že príjmy Ruska z predaja ropy a plynu do roku 2030 padnú o viac než polovicu zo 75 miliárd dolárov (74,83 miliardy eur) v roku 2021 na menej než 30 miliárd dolárov. Keďže Európa rýchlo prechádza na dodávky z USA a Blízkeho východu, podiel Ruska na globálnych dodávkach sa bude ďalej znižovať. Ešte v minulom roku pripadalo na Rusko 20 percent globálnych dodávok fosílnych palív.
12:05 Západné komerčné satelity môžu byť legitímnymi cieľmi odvetného útoku, tvrdí Moskva
Západné komerčné satelity sa môžu stať legitímnym terčom ruského útoku v prípade, že sa zapoja do vojny na Ukrajine. Na pôde OSN to vyhlásil námestník riaditeľa ruského ministerstva zahraničných vecí pre nešírenie zbraní Konstantin Voroncov, ktorého citovala ruská agentúra TASS a následne aj britská televízia Sky News a denník Guardian.
„Reč je o využívaní komponentov civilnej infraštruktúry vo vesmíre, vrátane tých komerčných, Spojenými štátmi a ich spojencami. Kvázi civilná infraštruktúra sa môže ukázať ako legitímny cieľ pri odvetnom údere,“ vyhlásil Voroncov na zasadnutí Prvého výboru Valného zhromaždenia OSN.
VIDEO Mobilizovaní ruskí rezervisti cvičia na tankoch T-62M
11:35 Rusko: Štátna duma schválila zákaz propagácie netradičných sexuálnych vzťahov
Poslanci ruskej Štátnej dumy vo štvrtok v prvom čítaní jednomyseľne prijali novelu zákona z roku 2013 zakazujúceho propagáciu „netradičných sexuálnych vzťahov“ medzi občanmi Ruska – dospelými aj deťmi – v médiách, na internete, v literatúre a kinách. Informuje o tom agentúra AFP, ktorá sa odvoláva na oznámenie zverejnené internetovej stránke dolnej komory ruského parlamentu.
Návrh zákona dopĺňa Kódex správnych deliktov Ruskej federácie o dva články. Prvý stanovuje pokutu od 200- do 800-tisíc rubľov (približne 1 706 – 6 826 eur) za „propagáciu pedofílie“ medzi ľuďmi akéhokoľvek veku, v prípade „propagácie netradičných vzťahov“ sa pokuta pohybuje od 50- do 400-tisíc rubľov (približne 427 – 3 415 eur). Okrem toho sa hrozí pokuta od 50- do 200-tisíc rubľov (približne 427 – 1 706 eur) aj za šírenie informácií o homosexualite alebo transrodovosti medzi maloletými.
Výška spomínaných pokút platí pre fyzické osoby. Pre úradníkov a právnické osoby sú sadzby vyššie. Právnickým osobám navyše hrozí pozastavenie činnosti až na 90 dní. Štátna duma vo svojom vyhlásení poznamenala, že ak takéto trestné činy spáchajú cudzinci alebo osoby bez štátnej príslušnosti, hrozí im deportácia z územia Ruskej federácie. Ako sa uvádza na stránke Štátnej dumy, autormi návrhov sú jej predseda Viačeslav Volodin, šéfovia všetkých poslaneckých klubov, ako aj viac ako 300 poslancov. „Musíme urobiť všetko pre to, aby sme ochránili naše deti a tých, ktorí chcú žiť normálny život. Všetko ostatné je hriech, sodomia, temnota a naša krajina s tým bojuje,“ cituje Volodina stránka Dumy.
10:57 Proruská administratíva na Kryme tvrdí, že dron zasiahol tepelnú elektráreň
Moskvou dosadení predstavitelia na anektovanom polostrove Krym vo štvrtok informovali, že v noci sa jedna tepelná elektráreň stala terčom útoku dronom. Podľa ich slov však k jej vážnemu poškodeniu nedošlo. Informuje o tom agentúra AFP. „Dnes v noci došlo k útoku bezpilotného lietadla na tepelnú elektráreň Balaklava,“ informoval Moskvou dosadený gubernátor Michail Razvožajev na platforme Telegram. Transformátor bol podľa jeho slov poškodený len minimálne a k nijakým obetiam na životoch nedošlo.
Razvožajev dodal, že incident nijako neohrozil dodávky energie v Sevastopole ani na zvyšku polostrova. Zasiahnutý transformátor, ktorý po útoku začal horieť, bol podľa jeho slov v tom čase mimo prevádzky; prebiehali na ňom údržbové práce. „Zamestnanci elektrárne si s požiarom rýchlo poradili,“ dodal.
VIDEO Ukrajinské bombardéry SU-25 letia nad ukrajinskými jednotkami
10:25 ISW: Putin sa nezaujíma o rokovania a naďalej má územné ambície
Ruského vodcu Vladimira Putina nezaujímajú žiadne rokovania a na Ukrajine naďalej chce dosahovať územné zisky mimo nelegálne anektovaných oblastí. V najnovšej správe to tvrdí americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW).
Putinove nedávne vyhlásenia podľa inštitútu naznačujú, že Rusko stále hľadá spôsoby, ako zvíťaziť na Ukrajine vojenskou cestou a postarať sa o zmenu politického režimu v Kyjeve. Putinovu rétoriku, že Ukrajina „stratila suverenitu“, podporil i predseda Štátnej dumy Viačeslav Volodin, keď vyhlásil, že „Ukrajina stratila schopnosť existovať ako štát“ a „Ukrajinu okupuje NATO“. „Tento jazyk je nezlučiteľný s rokovaniami na rovnoprávnom základe o prímerí, nehovoriac o riešení konfliktu, ktorý začalo Rusko,“ uvádza ISW.
10:19 Koordinátor bezpečnostných opatrení má odvrátiť kritiku od Putina, tvrdia Briti
Vymenovaním moskovského starostu Sergeja Sobianina za koordinátora bezpečnostných opatrení v regiónoch Ruska počas „špeciálnej operácie“ na Ukrajine chce Kremeľ odvrátiť verejnú kritiku od rozhodnutí prezidenta Vladimira Putina. Vo svojej najnovšej analýze zverejnenej vo štvrtok na Twitteri to podľa agentúry DPA konštatuje britské ministerstvo obrany.
„Toto opatrenie pravdepodobne povedie k užšiemu zapojeniu regionálnych gubernátorov do systému národnej bezpečnosti Ruska,“ uviedol rezort obrany v Londýne s odvolaním sa na zistenia tajných služieb. Väčšie zapojenie regionálnych predstaviteľov do celoštátnej politiky má podľa Londýna pomôcť odvrátiť verejnú kritiku od vedenia krajiny. Počas ukrajinskej protiofenzívy na severovýchode a juhu Ukrajiny takáto kritika zaznievala len zriedka, konštatuje DPA.
10:07 OSN je relatívne optimistická pri obnovení dohody o vývoze obilia z Ukrajiny
Šéf Úradu Organizácie Spojených národov pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA) Martin Griffiths je „relatívne optimistický“, že dohodu o vrátení ukrajinského obilia a ruského obilia a hnojív na svetové trhy predĺžia aj po polovici novembra. Dohoda o otvorení čiernomorských prístavov uzavretá v júli má 120-dňový limit. Griffiths, ktorý sa sústreďuje na ukrajinskú časť dohody, zatiaľ čo predstaviteľka OSN pre obchod Rebeca Grynspan na ruskú stranu, uviedol, že by radi videli rýchle obnovenie dohody. „Je dôležitá pre trh. Je dôležitá pre kontinuitu a som stále relatívne optimistický, že to dosiahneme. Ťažko na tom pracujeme,“ povedal.
Ruský veľvyslanec pri OSN Vasilij Nebenzia sa, naopak, na margo dohody nevyjadril optimisticky. Podľa neho Moskva musí najprv vidieť pohyb jej exportu. „Rusko potrebuje vidieť vývoz obilia a hnojív na svetový trh, čo sa od začiatku dohody ešte nikdy nestalo,“ povedal novinárom. Nebenzia uviedol že prekážky, ktoré je potrebné prekonať, aby sa ruské obilie a hnojivá dostali na svetové trhy, zostávajú rovnaké ako v júli a sú nimi získanie poistenia pre plavidlá, vykonávanie finančných transakcií, hľadanie prístavov pre ruské lode a uvoľňovanie hnojív na lodiach zadržaných v európskych prístavoch. „Uznávame, že generálny tajomník (OSN) a jeho tím sa snažia urobiť maximum pre vyriešenie týchto problémov. Ale žiaľ, nezávisí to len od nich,“ dodal.
08:31 UNESCO analyzuje družicové zábery poškodených kultúrnych pamiatok na Ukrajine
Organizácia Spojených národov (OSN) začala na Ukrajine používať satelitné zobrazovanie „pred a po“, aby monitorovala stav tamojších súčasnou vojnou poškodených či zničených kultúrnych pamiatok. V noci na štvrtok oznámila, že svoju monitorovaciu platformu v priebehu niekoľkých dní sprístupní aj pre verejnosť. Uviedla to agentúra AFP. Organizácia OSN pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) uviedla, že sa jej podarilo overiť poškodenie 207 kultúrnych pamiatok na Ukrajine vrátane 88 cirkevných objektov, 15 múzeí, 76 budov historického či umeleckého významu, 18 pomníkov a desať knižníc.
„Je to zlé a môže to byť ešte horšie,“ zhodnotila situáciu riaditeľka UNESCO pre kultúru a mimoriadne situácie Krista Pikkatová. AFP dodáva, že na Ukrajine sa nachádza sedem lokalít, ktoré sú zapísané do svetového dedičstva UNESCO, zatiaľ však nebola poškodená ani jedna z nich. UNESCO na monitorovanie stavu kultúrnych pamiatok spojilo sily so Satelitným centrom OSN (UNOSAT), ktoré na základe zoznamu pamiatok pošle žiadosť o družicové zábery komerčným subjektom. Tím odborníkov následne zábery porovnáva a zaraďuje ich do časového rámca, neposudzuje však, kto nesie za poškodenie kultúrnych pamiatok zodpovednosť.
06:24 Zelenskyj: Kruté boje sú pri Bachmute, tam vidieť šialenú taktiku ruského velenia
Ukrajinskí vojaci úspešne odrážajú opakované útoky ruských síl blízko dvoch kľúčových miest Avdijivka a Bachmut vo východnom regióne Donbas, povedal v stredu večer v pravidelnom videopríhovore prezident Volodymyr Zelenskyj. Ruskú taktiku boja pritom označil za šialenú.
Zelenskyj tiež povedal, že z frontu prídu dobré správy, ale podrobnosti neuviedol.
Najkrutejšie boje prebiehajú blízko Avdijivky (pri meste Doneck) a Bachmutu, ktorý je ďalej na severovýchode, dodal ukrajinský prezident.
„Tam je najviac vidieť šialenstvo ruského velenia. Deň za dňom, celé mesiace tam ženú ľudí na smrť – práve tam v maximálnej miere sústreďujú svoje delostrelecké útoky,“ opísal situáciu Zelenskyj.
Ruské sily sa opakovane pokúšajú dobyť Bachmut, ktorý sa nachádza na hlavnej ceste vedúcej do miest Sloviansk a Kramatorsk, ovládaných Ukrajincami.
Zelenského poradca Oleksij Arestovyč v utorok povedal, že v jeden deň zaútočili Rusi na Bachmut pred poludním až osemkrát a zakaždým ich ukrajinskí vojaci zatlačili späť.
00:39 Zelenskyj: Vzťahy s Izraelom sa vyvíjajú pozitívne
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu uviedol, že vidí „pozitívny trend“ vo vzťahoch s Izraelom.
Zelenskyj takto reagoval na skutočnosť, že si Ukrajina a Izrael vymenili informácie spravodajských služieb o tom, že Rusko používa iránske drony vo vojne na Ukrajine.
„Sme na začiatku spolupráce, je to pozitívny trend vo vzťahoch s Izraelom… Konečne sme sa po dlhom čase pohli vpred,“ uviedol Zelenskyj.
Ukrajinský prezident sa takto vyjadril dva dni po tom, čo kritizoval neutralitu Izraela vo vojne na Ukrajine. Uviedol pritom, že rozhodnutie Izraela nepodporiť Kyjev uľahčilo vznik vojenského partnerstva Ruska a Iránu.
Volodymyr Zelenskyj. Foto: TASR/AP STREDA
20:55 Zelenskyj: Rusko použilo pri útokoch na Ukrajine asi 400 iránskych dronov
Rusko dosiaľ použilo pri útokoch na ukrajinských civilistov a infraštruktúru približne 400 iránskych dronov, uviedol v stredu ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
Ukrajinská armáda zostrelila asi 60 – 70 percent týchto bezpilotných lietadiel, uviedol Zelenskyj na tlačovej konferencii s prezidentom Guiney-Bissau Umarom Sissocom Embalóom.
Zelenskyj tiež privítal „pozitívny trend“ vo vzťahoch Kyjeva s Izraelom po vzájomnej výmene spravodajských informácií o iránskych dronoch používaných Ruskom, uviedla agentúra AFP. Ukrajinský líder pred dvoma dňami kritizoval neutralitu Izraela v rusko-ukrajinskej vojne. Rozhodnutie izraelských lídrov nepodporiť Kyjev považoval za podnet pre vojenské partnerstvo Ruska s Iránom.
19:10 Švédsko: Premiér Kristersson hovoril s Erdoganom o vstupe svojej krajiny do NATO
Nový švédsky premiér Ulf Kristersson v stredu absolvoval „konštruktívny“ telefonický rozhovor s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdganom.
„Moja krajina dodrží trojstranné memorandum medzi Tureckom, Fínskom a Švédskom pre vstup do NATO,“ napísal premiér Kristersson na sociálnej sieti. Pripomenul, že v blízkej budúcnosti Erdogana navštívi v Ankare.
Švédsko a Fínsko sa po invázii Ruska na Ukrajinu vzdali dlhoročnej politiky neutrality a podali žiadosti o vstup do NATO. Turecko sa však vyhráža, že ich vstup zmarí, ak mu nevydajú desiatky osôb, ktoré obviňuje z terorizmu.
18:30 Poľsko: Senát schválil rezolúciu, v ktorej označil Rusko za teroristický režim
Senát, horná komora poľského parlamentu, schválil v stredu jednohlasne rezolúciu, v ktorej označil Ruskú federáciu za teroristický režim a vyzval medzinárodnú komunitu, aby podporila Medzinárodný trestný súd (ICC) vo vyšetrovaní ľudí zodpovedných za vojnové zločiny na Ukrajine.
Členovia poľského Senátu uviedli, že činy štátneho terorizmu sú z dejín známe, Európania si však nikdy nemysleli, že budú ohrození genocídou a vojnovými zločinmi.
„No (ruský prezident) Vladimir Putin a jeho aparát násilia sa vrátili ku krutým praktikám Stalinovho a Hitlerovho režimu. Rusko preto musí byť porazené a zbavené možnosti ohrozovať svojich susedov,“ uvádza Senát v rezolúcii. Za cieľ vojny, ktorú Rusko rozpútalo na Ukrajine, označil snahu vymazať z mapy nezávislú krajinu a ukrajinský ľud, pričom ruskí vojaci terorizujú obyvateľov Ukrajiny.
Senátori zároveň vyzdvihli snahy všetkých inštitúcií a organizácií dokumentujúcich vojnové zločiny na Ukrajine a vyzval medzinárodné spoločenstvo, aby pri ich vyšetrovaní podporilo ICC.
Námestník poľského ministra obrany Marcin Ociepa v stredu tiež uviedol, že poľská vláda pozorne monitoruje aktivity Ruska na Ukrajine, aby sa pripravila na potencionálny útok jadrovými alebo chemickými zbraňami. Poľská vláda si totiž podľa Ociepu myslí, že ruský prezident by mohol siahnuť bo týchto zbraniach, pretože jeho armáda má na Ukrajine problémy. Poľsko sa preto „musí pripraviť na všetko“, cituje Ociepu agentúra AP.
17:50 Ruský veľvyslanec v Británii: Rusko nepoužije na Ukrajine jadrové zbrane
Rusko nepoužije jadrové zbrane vo svojej vojne proti Ukrajine. Pre televíziu CNN to v stredu povedal ruský veľvyslanec v Spojenom kráľovstve Andrej Kelin.
„Rusko sa nechystá použiť jadrové zbrane. Je to vylúčené,“ uviedol Kelin v rozhovore v Londýne. Ruský minister obrany Sergej Šojgu podľa neho o tom uistil rezortných partnerov po celom svete. „Takto sa vyjadrili minister obrany a náš prezident,“ doplnil diplomat.
Vyjadrenie prišlo po tom, ako ruský prezident Vladimir Putin sledoval vojenské cvičenie strategických jadrových síl. Jeho cieľom bol nácvik masívneho jadrového úderu ako reakcia na jadrový útok nepriateľa.
17:20 Stoltenberg: NATO sa nenechá zastrašiť vyhrážkami Ruska
Vyhrážky Ruska jadrovými zbraňami nezastrašia Severoatlantickú alianciu a neodradia ju od toho, aby podporovala právo Ukrajiny na sebaobranu, kým to bude potrebné. Uviedol to v stredu generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.
Ukrajinské ozbrojené sily sú podľa Stoltenberga každý týždeň silnejšie a lepšie vybavené. Jedným z cieľov tejto podpory je čo najlepšie pripraviť Ukrajinu na neskoršie rokovania s Ruskom, priblížil šéf NATO na tlačovej konferencii s rumunským premiérom Nicolaeom Ciucom.
„Väčšina vojen sa končí pri rokovacom stole a zároveň vieme, že to, čo Ukrajina bude môcť dosiahnuť za rokovacím stolom, plne závisí od sily na bojisku,“ povedal Stoltenberg. Čím silnejšia je Ukrajina na bojisku, tým pravdepodobnejšie je politické riešenie, ktoré zabezpečí, že prežije ako nezávislý štát.
16:55 V Chersonskej oblasti opustilo domovy vyše 70.000 ľudí, tvrdí proruské vedenie
Najmenej 70.000 ľudí odišlo za týždeň zo svojich domovov v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny, oznámil v stredu šéf Rusmi dosadenej oblastnej samosprávy Vladimir Saldo.
„Som si istý, že za týždeň odišlo vyše 70.000 ľudí, keďže sme organizovali prechody (cez rieku Dneper),“ uviedol Saldo pre regionálnu televíziu. Hovoril pritom o úsilí chersonskej proruskej samosprávy presunúť obyvateľov na územie kontrolované ruskou armádou – teda na ľavý breh Dnepra.
Podľa Salda však môže byť tento počet vyšší, keďže niektorí ľudia použili aj vlastné lode.
15:45 Austrálski vojaci pomôžu v Británii pri výcviku príslušníkov ukrajinskej armády
Asi 70 príslušníkov Austrálskych obranných síl (ADF) bude v Británii pomáhať pri výcviku ukrajinských vojakov v rámci navýšenia pomoci Ukrajine. Informuje o tom denník Guardian. Vláda austrálskeho premiéra Anthonyho Albaneseho oznámila toto rozhodnutie v stredu, pričom zdôraznila, že príslušníci ADF nevstúpia na ukrajinské územie. Austrálska vláda okrem toho oznámila, že Kyjevu poskytne ďalších 30 obrnených vozidiel Bushmaster, čím celkový počet takýchto vozidiel prisľúbených Ukrajine od začiatku invázie stúpne na 90.
Príslušníci ADF odletia do Británie v januári, aby sa pripojili k Operácii Interflex. Ide o výcvik ukrajinských vojakov vrátane nováčikov na britskom území. Do medzinárodného programu sú okrem Británie a Austrálie zapojené aj Kanada, Fínsko, Švédsko či Nový Zéland.
15:29 Scholz a Macron sa v Paríži pokúsili zmierniť nemecko-francúzske napätie
Nemecký spolkový kancelár Olaf Scholz sa v stredu v Paríži stretol s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom s cieľom zmierniť napätie medzi oboma krajinami. Správu publikovali agentúra AP a webová stránka denníka Die Welt. Štátnici mali počas pracovného obeda v Elyzejskom paláci rokovať o situácii na Ukrajine, píše AP. Nemecké média informovali, že spoločná tlačová konferencia, ktorú vopred avizovala nemecká strana, sa po stretnutí neuskutočnila.
Hovorca francúzskej vlády Olivier Véran povedal, že Scholzova návšteva potvrdzuje schopnosť oboch krajín „prekonať ťažkosti, keď priority jednej z krajín nie sú v zhode s prioritami tej druhej“. „Sila dvojice Francúzsko-Nemecko je v tom, že sú vždy schopné navzájom vychádzať a posúvať Európu vpred,“ povedal Verán.
Obe najsilnejšie ekonomiky EÚ majú zvyčajne rozdielne názory na obranu, energetiku a ďalšie záležitosti, pripomína AP.
14:44 Putin sledoval cvičenie síl strategického odstrašovania zo situačného centra
Ruský prezident Vladimir Putin v stredu sledoval vojenské cvičenie strategických jadrových síl, ktorého cieľom bol nácvik masívneho jadrového úderu ako reakcia na jadrový útok nepriateľa. Do cvičenia sa zapojili pozemné, námorné i vzdušné sily strategického odstrašovania. Podľa agentúry AFP o tom informovala tlačová služba Kremľa.
V rámci cvičenia bola z polygónu Pleseck v Archangeľskej oblasti na severe európskej časti Ruska na polygón Kura na Kamčatke odpálená medzikontinentálna balistická strela Jars. Z ponorky Tula v Barentsovom mori bola odpálená balistická raketa Sineva. Nasadené boli aj dve lietadlá s dlhým doletom Tu-95MS, ktoré odpaľovali zo vzduchu riadené strely, napísali podľa britskej stanice BBC ruský denník Kommersant a agentúra Interfax. „Všetky rakety dosiahli svoje ciele,“ uvádza sa na webovej stránke Kremľa. Štátna televízia Rossija-24 odvysielala zábery, ako Putin sleduje priebeh cvičenia prostredníctvom videokonferencie z takzvaného situačného centra.
Ruský prezident Vladimir Putin sleduje prostredníctvom videokonferencie vojenské cvičenie strategických jadrových síl. Foto: TASR/AP BBC pripomenula, že brigádny generál amerického letectva a hovorca Pentagónu Patrick Ryder v utorok novinárom povedal, že Rusko je podľa Zmluvy o obmedzení strategických zbraní povinné vopred oznámiť odpálenie rakiet s jadrovým potenciálom. „Spojené štáty boli informované a ako sme už predtým zdôraznili, ide o rutinné každoročné ruské cvičenie,“ povedal Ryder. Oznámenie začiatku cvičenia podľa neho znižuje riziko chyby. Cvičenia ruských síl strategického odstrašovania s odpaľovaním balistických a riadených striel prebiehajú pod krycím názvom Grom.
13:21 Šojgu zopakoval tvrdenia, že Ukrajina chystá „špinavú bombu“, Západ to odmieta
Ruský minister obrany Sergej Šojgu zopakoval v stredu nepodložené tvrdenia, že Ukrajina pripravuje použitie tzv. „špinavej bomby“. Šojgu to povedal počas videohovoru s čínskym rezortným partnerom Wej Feng-chem. Agentúra AFP sa odvolala na ruské ministerstvo obrany. Ministerstvo v separátnom vyhlásení uviedlo, že Šojgu v stredu vyjadril tie isté „obavy“ aj v telefonickom rozhovore s ministrom obrany Indie Rádžnátom Singhom.
Rusko tento týždeň vyhlásilo, že Ukrajina zrejme použije takzvanú špinavú bombu na svojom vlastnom území. Špinavá bomba je konvenčná bomba s prímesou rádioaktívneho, biologického alebo chemického materiálu, ktorý sa rozptýli pri výbuchu do veľkej oblasti. Pri jej použití nedochádza k jadrovému výbuchu, približuje agentúra AFP.
Spojené štáty a ich spojenci majú podozrenie, že v skutočnosti by mohlo špinavú bombu použiť Rusko pri takzvaného útoku pod falošnou vlajkou, za ktorý pripíše zodpovednosť Ukrajine. Takto by Moskva mohla „ospravedlniť použitie tradičných jadrových zbraní, keďže sa cíti byť ohrozená postupujúcou ukrajinskou protiofenzívou na východe a juhu Ukrajiny.
12:46 Putin negratuloval Sunakovi, lebo Británia je nepriateľskou krajinou
Ruský prezident Vladimir Putin nezablahoželal novému britskému premiérovi Rishimu Sunakovi k vymenovaniu, pretože Moskva považuje Spojené kráľovstvo v súčasnosti za „nepriateľskú“ krajinu. V stredu to uviedol Kremeľ, informuje agentúra AFP.
„Británia momentálne patrí do kategórie nepriateľských krajín. Čiže, nie, (gratulačný) telegram (Sunakovi) poslaný nebol,“ povedal novinárom hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. V utorok Peskov vyhlásil, že Kremeľ nevidí „nádej“ na zlepšenie vzťahov s Londýnom pod vedením nového predsedu vlády Sunaka.
12:12 Reznikov: Postup ukrajinskej armády na juhu spomalilo daždivé počasie
Postup ukrajinskej armády v rámci protiofenzívy na juhu Ukrajiny sa spomalil pre daždivé počasie, priznal ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov v rozhovore pre americkú televíziu Fox News. Zdôraznil však, že ukrajinská armáda pokračuje vo svojej taktike, vďaka ktorej získa späť ďalšie obce a mestá a územia a „metre a kilometre“ svojho územia.
Ako uviedla britská stanica BBC, Reznikov zároveň povedal, že neverí, že sa ruské jednotky pustia do uličných bojov v Chersone, pretože to pre nich nie je výhodné. Vysvetlil, že všetky mosty cez rieku Dneper ukrajinská armáda chráni vďaka moderným systémom, ako je napríklad HIMARS. Pre ruské jednotky je preto ich zotrvávanie v Chersone „skutočným rizikom, pretože nebudú mať možnosť ujsť – ako to urobili napríklad v (meste) Iziume a ďalších mestách.“
Oleksij Reznikov. Foto: TASR/AP Poradca vedúceho kancelárie ukrajinského prezidenta Olexij Arestovyč v utorok uviedol, že oslobodzovanie Chersonu by mohlo byť jednou z najťažších bitiek počas tejto vojny.
11:23: ISW: Putin vzdoruje kritike svojich blízkych spolupracovníkov
Ruský prezident Vladimir Putin je v súvislosti s nedostatočným postupom vojenskej invázie na Ukrajine vystavený narastajúcemu tlaku zo strany svojich najbližších spolupracovníkov. S odvolaním sa na vojenských analytikov o tom v stredu informovala stanica Sky News.
Inštitút pre štúdium vojny (ISW) vo svojej najnovšej správe uvádza, že niektorí členovia Putinovho najužšieho okruhu šéfa Kremľa „priamo konfrontovali“.
Americké noviny The Washington Post citovali spravodajské služby USA, podľa ktorých miliardár Jevgenij Prigožin, financujúci Vagnerovu skupinu, v súkromnej konverzácii ostro kritizoval ruské ministerstvo obrany. Samotný Prigožin popiera, že by niekedy kritizoval ruské ozbrojené sily, avšak na verejnosti opakovane slovne útočil na rezort obrany.
10:52 Ruská protivojnová skupina podnikla už šiesty útok na ruské železnice
Ruská protivojnová skupina s názvom Zastav vagóny v uplynulých mesiacoch opakovane podnikla sabotážne útoky na železničné trate v Rusku s cieľom zabrániť transportu vojakov a techniky do bojov na Ukrajine. V stredu o tom na Twitteri informovalo britské ministerstvo obrany.
Gubernátor ruskej Belgorodskej oblasti v pondelok oznámil, že výbušné zariadenie poškodilo trať neďaleko obce Novozybkovo ležiacej zhruba 15 kilometrov od rusko-bieloruskej hranice. Ide o hlavné železničné spojenie medzi Ruskom a južným Bieloruskom. Ten čin bol od júna už najmenej šiestym sabotážnym aktom voči ruskej železničnej infraštruktúre, ku ktorému sa prihlásila skupina Zastav vagóny (Ostanovi vagony).
VIDEO Nízko letiace ukrajinské vrtuľníky
10:41 Vagnerovci verbujú do vojny na Ukrajine aj Afgancov s výcvikom západných armád
Rusko sa do vojny na Ukrajine snaží naverbovať bývalých veliteľov elitných afganských kománd. Píše o tom americký magazín Foreign Policy s odvolaním sa na vlastné zdroje. Bývalí velitelia a príslušníci elitnej afganskej jednotky Commando Corps nachádzajúci sa v Afganistane podľa zistení tohto periodika dostávajú správy od ruských verbovačov, ktorí im za účasť vo vojne na Ukrajine sľubujú štedrý žold, uvádza stanica Rádio Sloboda (RFE/RL). Commando Corps bola svojho času najbojaschopnejšou jednotkou afganskej armády, ktorú vycvičili americkí a britskí inštruktori.
09:18 Investigatívni novinári odhalili navádzačov rakiet, ktoré útočia na Ukrajinu
Novinári z troch investigatívnych webov odhalili tajnú jednotku, ktorá pôsobí v rámci hlavného výpočtového strediska ruských ozbrojených síl a určuje parametre pre navádzanie vysoko presných rakiet používaných Ruskom vo vojne proti Ukrajine. Informáciu o tom na svojom webe zverejnila rozhlasová stanica Radio France Internationale (RFI). Tímy investigatívnych novinárov z periodík Insider, Bellingcat a Der Spiegel zistili, že operátori spomínanej jednotky navádzali riadené strely počas masívneho ostreľovania ukrajinských miest, ktoré sa začalo 10. októbra.
Ruské ministerstvo obrany vtedy uviedlo, že útočí na vojenskú a energetickú infraštruktúru Ukrajiny, ale rakety zasiahli aj civilné ciele. Kyjev následne informoval o úmrtiach desiatok civilistov. Kremeľ označil tieto raketové údery za reakciu na výbuch na Krymskom moste v čiernomorskom Kerčskom prielive, ktorý podľa ruských úradov zosnovali ukrajinské tajné služby. Na to, aby novinári odhalili navádzačov rakiet, analyzovali údaje o tisíckach absolventov popredných ruských vojenských inštitútov, špecializujúcich sa na raketovú vedu a vytyčovanie cieľov raketových útokov. Zistili, že tí absolventi, ktorí po ukončení štúdia nastúpili do služby v hlavnom výpočtovom stredisku (GVC) ruských ozbrojených síl, mali totožné bydlisko i miesto výkonu práce. Ide o adresu, na ktorej v Moskve sídli generálny štáb ruskej armády.
08:56 Cichanovská vyzvala bieloruských vojakov, aby odmietli bojovať na strane Ruska
Líderka bieloruskej opozície Sviatlana Cichanovská vyhlásila, že bieloruskí vojaci by mali zložiť zbrane, ak ich pod tlakom Ruska nasadia do bojov na Ukrajine, uviedla agentúra AP. Cichanovská, ktorá žije od roku 2020 v exile v Litve, uviedla, že bieloruský režim sa stal rukojemníkom Moskvy, ktorá Minsku poskytuje politickú a ekonomickú podporu.
„Ak sa stane, že v dôsledku tlaku a hrozieb budú (na Ukrajine) nasadené bieloruské jednotky, vyzývame našich vojakov, aby zložili zbrane, pridali sa k partizánskym (skupinám), prešli na druhú stranu a pridali sa k ukrajinskej armáde,“ povedala Cichanovská počas utorkovej návštevy Estónska.
Sviatlana Cichanovská. Foto: TASR/AP Bieloruský líder Alexandr Lukašenko vyhlasuje, že jeho krajina sa neplánuje zapojiť do konfliktu na Ukrajine. Lukašenko však vo februári umožnil, aby sa Bielorusko stalo jedným z východiskových bodov masívnej ruskej invázie na Ukrajinu. V Bielorusku sa v poslednej dobe začali opäť sústreďovať veľké počty ruských vojakov a techniky, čo vyvolalo obavy z možného otvorenia nového frontu voči Ukrajine.
08:07 Stoltenberg: Rusko nesmie využiť falošné zámienky na eskaláciu na Ukrajine
Rusko „nesmie používať falošné zámienky na ďalšiu eskaláciu“ situácie v ukrajinskom konflikte, uviedol generálny tajomník Severoatlantickej aliancie (NATO) Jens Stoltenberg, informovala DPA. „Rusko teraz nepravdivo tvrdí, že Ukrajina sa pripravuje na použitie rádioaktívnej ‚špinavej bomby‘ na svojom vlastnom území,“ podotkol šéf NATO na palube americkej lietadlovej lode USS George HW Bush, na ktorej bol hosťom.
Ako dodal, spojenci NATO odmietajú toto transparentne falošné tvrdenie. „Rusko často obviňuje ostatných z toho, čo sa samo chystá urobiť. Už sme tento model videli. Od Sýrie po Ukrajinu,“ podotkol Stoltenberg. „Svet sa pozorne pozerá,“ poznamenal. Moskva nedávno vyhlásila, že Ukrajina v rámci úsilia diskreditovať Rusko plánuje odpáliť rádioaktívnu „špinavú bombu“.
07:17 Pentagón zopakoval, že Rusko by za použitie špinavej bomby nieslo následky
Pentagón v utorok zopakoval, že Moskva by za použitie takzvanej špinavej bomby alebo jadrových zbraní niesla následky. Na tlačovom brífingu to uviedol hovorca ministerstva obrany Pat Ryder, informovala agentúra DPA. Hovorca povedal, že nebude zachádzať do podrobností o tom, aké by to malo následky, ale boli by Rusku „komunikované na rôznych úrovniach“. Ryder taktiež odmietol falošné tvrdenia Ruska, že Kyjev použije „špinavú bombu“. Dodal, že USA situáciu „neustále sledujú“. Bližšie podrobnosti odmietol poskytnúť. Americký prezident Joe Biden v utorok varoval Rusko pred použitím jadrovej zbrane vo vojne na Ukrajine a povedal, že takéto vystupňovanie konfliktu by bolo ťažkou chybou.
Patrick Ryder. Foto: TASR/AP Rusko tento týždeň vyhlásilo, že Ukrajina zrejme použije špinavú bombu na svojom vlastnom území. Špinavá bomba je konvenčná bomba s prímesou rádioaktívneho, biologického alebo chemického materiálu, ktorý sa rozptýli pri výbuchu do veľkej oblasti. Pri jej použití nedochádza k jadrovému výbuchu, približuje agentúra AFP. Spojené štáty a ich spojenci majú podozrenie, že Rusko môže použiť špinavú bombu pri útoku, z ktorého obviní niekoho iného (útok pod falošnou vlajkou). Takto bude môcť Moskva ospravedlniť použitie tradičných jadrových zbraní, keďže sa cíti ohrozená postupujúcou ukrajinskou armádou na východe a juhu Ukrajiny.
05:22 Sunak v telefonáte so Zelenským vyjadril neochvejnú podporu Ukrajine
Nový britský premiér Rishi Sunak v utorkovom telefonáte ubezpečil ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského o „neochvejnej podpore“ Spojeného kráľovstva.
Ako pripomenula agentúra DPA, obaja Sunakovi predchodcovia – Boris Johnson a Liz Trussová – prisľúbili plnú podporu vojnou zničenej krajine. Aj nový premiér uistil Zelenského, že jeho vláda bude neochvejne pomáhať Ukrajine, ktorá čelí ruskej agresii.
„Premiér tiež poznamenal, že je dôležité, aby Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) zabezpečila na Ukrajine jadrovú bezpečnosť a zaistila transparentnosť v prípade akýchkoľvek dezinformácií,“ dodala hovorkyňa Downing Street.
„Verím, že partnerstvo medzi našimi štátmi… sa bude naďalej posilňovať,“ povedal Zelenskyj po prvom telefonickom hovore s novým britským premiérom vo svojom každodennom prejave k národu. Sunaka zároveň pozval na návštevu Ukrajiny.
Rishi Sunak. Foto: TASR/AP 02:18 Rusko upovedomilo USA o plánovanom cvičení jadrových síl
Rusko informovalo Spojené štáty o svojom pláne usporiadať cvičenie svojich jadrových síl. V utorok to oznámil hovorca amerického letectva Patrick Ryder.
Spojené štáty uviedli, že očakávajú, že súčasťou cvičenia ruských jadrových síl bude aj odpaľovanie striel, pričom poznamenali, že Rusko už v minulosti v rámci cvičných odpalov testovalo medzikontinentálne balistické rakety.
„Spojené štáty boli upovedomené a ako sme už predtým zdôraznili, ide o rutinné každoročné cvičenie Ruska,“ uviedol Ryder. Ďalšie podrobnosti odmietol poskytnúť.
Podľa zmluvy New START je Rusko povinné vopred informovať o o takýchto cvičeniach, tvrdia predstavitelia USA. Zmluva New Start zaväzuje Rusko a Spojené štáty, aby obmedzili svoje arzenály jadrových hlavíc.
UTOROK
23:16 Ukrajina: Steinmeier sa stretol so Zelenským, prisľúbil včasné dodanie zbraní
Nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier sa v utorok počas návštevy Kyjeva stretol s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Po schôdzke odsúdil nedávne eskalačné kroky Ruska a prisľúbil včasné dodanie zbraní na Ukrajinu. Správu priniesla spravodajská stanica CNN. Steinmeier na tlačovej konferencii po boku Zelenského kritizoval „nezodpovednú jadrovú rétoriku ruského vodcu Vladimira Putina“ i čiastočnú mobilizáciu vojsk.
Obaja lídri diskutovali o ekonomických, finančných a obranných potrebách Ukrajiny, najmä o delostreleckých systémoch, obrnených vozidlách a iných zbraniach, vyplýva zo záznamu stretnutia zverejneného na účte Zelenského na sociálnej sieti Telegram. Steinmeier prisľúbil, že Ukrajina v najbližších dňoch dostane salvové raketomety typu Mars II, ako aj ďalšie dve samohybné húfnice, uvádza CNN.
22:04 Rusko aj v BR OSN obvinilo Ukrajinu z plánov použiť špinavú bombu
Rusko v utorok prednieslo obvinenie, že Ukrajina pripravuje použitie tzv. špinavej bomby, v Bezpečnostnej rade OSN. Kyjevom i západnými krajinami odmietané tvrdenie zopakovalo na zasadnutí za zatvorenými dverami, informovala agentúra Reuters, z ktorej TASR čerpala. Podľa Ruska Kyjev nariadil dvom organizáciám vytvoriť špinavú bombu, dôkazy však neposkytlo. Špinavá bomba je zbraň určená na kontamináciu veľkej oblasti rádioaktívnym materiálom. Pri jej použití nedochádza k jadrovému výbuchu, vysvetlila agentúra AFP.
„Sme celkom spokojní, pretože sme zvýšili povedomie,“ povedal novinárom zástupca ruského veľvyslanca pri OSN Dmitrij Poľanskij. „Nevadí mi, že ľudia hovoria, že Rusko plače, ak sa to nestane, pretože je to strašná, hrozná katastrofa, ktorá potenciálne ohrozuje celú Zem,“ vyhlásil. „Nevideli a nepočuli sme žiadne nové dôkazy,“ povedal zástupca britského veľvyslanca James Kariuki. „Je to čistá ruská dezinformácia, aké sme videli už mnohokrát. Mali by s tým prestať.“ Po otázke, aké má Rusko dôkazy na podporu svojich tvrdení, Poľanskij povedal, že ide o spravodajské informácie posunuté západným kolegom s „potrebnou úrovňou previerky“.
21:51 Baryšnikov pochválil Putinovho odporcu Navaľného ako šialene odvážneho
Svetoznámy rusko-americký baletný majster, choreograf a herec Michail Baryšnikov označil Alexeja Navaľného za „šialene odvážneho“. Väzneného ruského opozičného lídra ocenila v pondelok organizácia na ochranu ľudských práv Train Foundation svojou výročnou cenou. Informácie priniesla tlačová agentúra AP. Organizácia Train Foundation so sídlom v New Yorku udelila „Cenu za občiansku odvahu“ za rok 2022 Navaľnému v neprítomnosti. Slávnosť sa konala v pondelok večer na pôde Newyorskej univerzity.
Baryšnikov (74), ktorý sa angažuje v oblasti ľudských práv, povedal, že poslaním Navaľného je „presadzovať demokratickejšiu víziu pre Rusko“. Navaľnyj je v boji proti „ďalšiemu brutálnemu autoritárskemu Rusku šialene odvážny“. Baryšnikov v roku 1974 počas turné so sovietskym štátnym baletom ušiel do Kanady a o rok sa presťahoval do USA.
Train Foundation pri odovzdávaní ceny vyzdvihla Navaľného „priekopnícku prácu pri presadzovaní slobody a transparentnosti v Rusku“. Ocenenie prevzali v jeho mene dvaja kolegovia. Šéf Navaľného štábu Leonid Volkov povedal, že Navaľnyj v ruskej väznici „dokazuje odvahu každý deň“ v cele s rozmermi 2 metre krát 3 a pol metra. „Každý deň je previerkou občianskej odvahy,“ dodal.
21:40 Biden varoval Rusko: Akýkoľvek jadrový útok by bol „neuveriteľne vážnou chybou“
Americký prezident Joe Biden v utorok varoval Rusko pred použitím jadrovej zbrane vo vojne na Ukrajine a povedal, že takéto vystupňovanie konfliktu by bolo ťažkou chybou. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry AFP. Biden dostal od novinárov otázku, či podľa jeho mienky Rusko pripravuje útok špinavou bombou, z ktorého potom obviní Ukrajinu. Prezident odpovedal: „Rusko by urobilo neuveriteľne vážnu chybu, keby použilo taktickú jadrovú zbraň.“
Rusko tento týždeň vyhlásilo, že Ukrajina zrejme použije takzvanú špinavú bombu na svojom vlastnom území. Špinavá bomba je konvenčná bomba s prímesou rádioaktívneho, biologického alebo chemického materiálu, ktorý sa do rozptýli pri výbuchu do veľkej oblasti. Pri jej použití nedochádza k jadrovému výbuchu, uviedla AFP.
Spojené štáty a ich spojenci majú podozrenie, že Rusko môže použiť špinavú bombu pri útoku, z ktorého obviní niekoho iného (útok pod falošnou vlajkou). Takto bude môcť Moskva ospravedlniť použitie tradičných jadrových zbraní, keďže sa cíti ohrozená postupujúcou ukrajinskou armádou na východe a juhu Ukrajiny. Biden v utorok dodal: „Nezaručujem, že toto je už operácia pod falošnou vlajkou. Nevieme to.“
20:01 Polícia zachránila 8-ročného chlapca, ktorého rodičov zabil ruský útok
Ukrajinská polícia zachránila osemročného chlapca, ktorého rodičov zabilo ruské ostreľovanie v meste Bachmut v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. V utorok o tom informoval portál britského denníka Guardian, ktorý sa odvolal na bývalú hovorkyňu ukrajinského prezidenta Juliju Mendeľovú.
Niekdajšia hovorkyňa Volodymyra Zelenského uviedla, že matka osemročného Bohdana bola v siedmom mesiaci tehotenstva, keď zomrela „na ulici“ spolu s jeho otcom. V tvíte Mendeľová napísala: „Chlapec bol sám v oblasti, kam je takmer nemožné sa dostať.“ Dodala hashtag „Stojte pri Ukrajine.“
19:40 MMF: Ukrajina bude možno potrebovať zo zahraničia až 5 miliárd dolárov mesačne
Ukrajina bude v budúcom roku potrebovať z externých zdrojov v prípade optimistického scenára približne 3 miliardy USD (3,04 miliardy eur) mesačne. Nie je však vylúčené, že suma môže vzrásť až na 5 mld. USD na mesiac, ak by sa útoky Ruska zintenzívnili. Povedala to v utorok šéfka Medzinárodného menového fondu (MMF) Kristalina Georgievová. Informovala o tom agentúra Reuters.
Šéfka MMF na konferencii v Berlíne uviedla, že fond spolupracuje s Ukrajinou na implementácii makroekonomickej politiky a zástupcovia MMF sa minulý týždeň stretli vo Viedni z predstaviteľmi Ukrajiny, aby prerokovali finančné potreby štátu. „Boli sme súčasťou riešenia vo fáze núdze a budeme súčasťou riešenia aj vo fáze zotavovania,“ povedala.
19:09 Rusku sa nedarí udržať si vzdušnú prevahu na Ukrajine, tvrdia Briti
Ruské sily nemôžu poskytovať primeranú vzdušnú podporu v blízkosti frontovej línie, pretože ich útočné helikoptéry sú opotrebované po zásahoch ukrajinských systémov protivzdušnej obrany a ich delostrelecká munícia sa míňa. Na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter to uviedlo ministerstvo obrany Spojeného kráľovstva.
Briti tvrdia, že ruskí velitelia sa pravdepodobne čoraz viac uchyľujú k vykonávaniu vysokorizikových misií útočných helikoptér ako jednej z mála dostupných možností na poskytnutie podpory vojakom v boji. Rusko od 24. februára stratilo najmenej 23 útočných vrtuľníkov Ka-52 HOKUM, čo predstavuje viac ako 25 % ich flotily, ktorá je v prevádzke.
18:45 Šéf ukrajinskej rozviedky tvrdí, že Putina by rád nahradil expremiér Kirijenko
Šéf ukrajinskej vojenskej rozviedky Kyrylo Budanov naznačil, že ruského prezidenta Vladimira Putina by v úrade rád časom nahradil bývalý ruský premiér Sergej Kirijenko. Budanov sa takto vyjadril v rozhovore pre server Ukrainska pravda, z ktorého v utorok cituje spravodajská stanica Sky News. Budanova sa v rozhovore pýtali na mocenský boj, ktorý údajne v súčasnosti prebieha v Kremli. Ako možného nástupcu Putina vylúčil bývalého prezidenta Dmitrija Medvedeva. „Nemá šancu,“ vyjadril sa na jeho adresu. „Hypotetickú“ šancu nahradiť Putina má Dmitrij Patrušev, syn niekdajšieho šéfa Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) a súčasného tajomníka Bezpečnostnej rady Ruskej federácie Nikolaja Patruševa.
Budanov však v rozhovore, ktorý Sky News označila za fascinujúci, naznačil, že Putina by rád nahradil Kirijenko. Ten je všeobecne považovaný za tvorcu anekčnej politiky na Ukrajine, približuje Sky News. „Kirijenko sa vidí v tomto kresle,“ povedal. Dodal, však, že bývalý ruský premiér a v súčasnosti prvý námestník riaditeľa prezidentskej kancelárie sa pravdepodobne nebude snažiť Putina zosadiť s použitím sily. Kirijenko podľa Budanova „sám seba vníma ako nástupcu“ Putina, ktorým by sa stal „pri viac-menej pokojnom odovzdaní moci“.
18:10 Putin: Na zabezpečenie vojenského úspechu na Ukrajine je potrebné aktualizovať postupy a rámce
Ruský vodca Vladimir Putin v utorok povedal, že na zabezpečenie úspechu „špeciálnej vojenskej operácie“, ako Moskva nazýva vojnu na Ukrajine, je potrebné aktualizovať postupy a regulačné rámce. Referuje o tom spravodajský web CNN.
„Je potrebné aktualizovať postupy a regulačné rámce, ekonomiku ako celok, jednotlivé odvetvia a zabezpečiť špeciálnu operáciu,“ povedal Putin na prvom zasadnutí novovytvorenej koordinačnej rady. „O otázkach aktualizácie a zlepšovania administratívnych postupov sa diskutovalo veľakrát, ale situácia je taká, že sa treba na celú túto prácu znova pozrieť,“ dodal Putin.
Podľa šéfa Kremľa je potrebná široká koordinácia medzi všetkými štruktúrami, hospodárskymi a mocenskými blokmi a regiónmi. Putinove komentáre prišli v čase, keď Rusko zažíva na Ukrajine sériu neúspechov, a to dokonca aj v protizákonne anektovaných oblastiach.
17:59 Steinmeier sa počas návštevy Ukrajiny musel pre letecký poplach ukryť v bunkri
Nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier sa počas utorkovej návštevy na severe Ukrajiny počas leteckého poplachu musel ukryť v bunkri, píše webová stránka denníka Tagesschau. Niekoľko hodín po Steinmeierovom príchode na Ukrajinu sa v Kyjeve a v ďalších častiach krajiny rozozvučal poplach upozorňujúci na hrozbu raketových útokov.
Steinmeier bol v tom čase v meste Korjukivka, asi 200 kilometrov severovýchodne od Kyjeva v Černihivskej oblasti. Prezident i novinári, ktorí ho sprevádzali, sa museli uchýliť do podzemného krytu, píše Tagesschau. Približne jeden a polhodinový pobyt v bunkri prezidentovi a jeho sprievodu umožnil zažiť, v akých podmienkach ľudia v meste žijú. „Mali sme možnosť hovoriť s 10 až 15 mužmi a ženami z Korjukivky o posledných ôsmich mesiacoch ruskej útočnej vojny,“ povedal Steinmeier a dodal, že ruská vojna na Ukrajine spôsobila veľa obetí i škôd.
16:59 Kyjev vyzýva utečencov, aby strávili zimu v zahraničí
Ukrajinská vláda žiada utečencov, aby sa počas zimy nevracali do vlasti. Uviedla to v utorok vicepremiérka Iryna Vereščuková, ktorá poukázala na vojnové škody na zásobovaní elektrinou a teplom. Informujú o tom agentúry DPA a AP. „Ak sa naskytne príležitosť, zostaňte a strávte zimu v zahraničí,“ povedala Vereščuková v ukrajinskej televízii. Priblížila, že energetické systémy sú v dôsledku ruských útokov nestabilné a v prípade návratu ľudí by boli viac zaťažené.
„Musíme prežiť zimu, ale (elektrické) siete to neprežijú,“ uviedla. „Situácia sa bude len zhoršovať a túto zimu musíme prežiť,“ zdôraznila. Dodala, že sa teší, ako sa na budúcu jar mnohí ľudia vrátia na Ukrajinu, rozbehne sa obnova krajiny a deti sa budú vracať do škôl.
16:55 Poľsko zvažuje stavbu plota na hraniciach s Kaliningradom pre obavy z migrácie
Poľsko možno bude musieť postaviť plot na svojej hranici s ruskou exklávou Kaliningrad, aby zastavilo hroziaci prílev afrických a ázijských migrantov. Povedal to v utorok generálny tajomník poľskej vládnej strany Právo a spravodlivosť (PiS) Krzysztof Sobolewski, informuje agentúra Reuters. Poľsko obviňuje Rusko a jeho spojenca Bielorusko zo zneužívania migrantov v rámci takzvanej hybridnej vojny zameranej na destabilizáciu Európy. Pri vyostrenom napätí v dôsledku vojny na Ukrajine sa Varšava obáva zopakovania migračnej krízy, akú vlani zažila na hraniciach s Bieloruskom. Do Poľska vtedy tadiaľto masovo prúdili migranti z afrických a blízkovýchodných krajín.
Minsk popieral, že by k hraniciam privážal migrantov alebo ich podnecoval k nelegálnemu prechodu do krajín Európskej únie. Varšavu i Brusel naopak obviňoval z humanitárnej krízy, ktorá viedla v pohraničných lesoch k úmrtiam migrantov. Sobolewski v rozhovore pre verejnoprávne Polskie Radio 1 povedal: „Budeme musieť posilniť naše sily na hranici na tomto úseku hranice a tiež… postaviť opevnenia podobné tým, aké v súčasnosti máme na poľsko-bieloruskom úseku (spoločných hraníc),“ povedal.
15:50 Kremeľ opäť upozornil, že Ukrajina chce použiť špinavú bombu
Kremeľ trvá na tom, že jeho varovanie pred údajným ukrajinským plánom použiť takzvanú špinavú bombu je potrebné brať vážne. Vyplýva to z utorkového vyjadrenia hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova.
„Znovu zdôrazňujeme vážne nebezpečenstvo, ktoré predstavujú plány Ukrajincov,“ uviedol Peskov. Dodal, že odmietanie tohto varovania Západom je neprijateľné vzhľadom na závažnosť možného nebezpečenstva.
Ruský minister obrany Sergej Šojgu v nedeľu v telefonátoch s rezortnými partnermi z Británie, Francúzska a Turecka vyjadril znepokojenie nad možnými provokáciami Ukrajiny s použitím takzvanej špinavej bomby, ktorú podľa neho Kyjev vyvíja.
USA a ďalšie západné krajiny ruské tvrdenia odmietli a Moskvu obviňujú, že chce obvinenia využiť na eskaláciu konfliktu na Ukrajine.
15:40 Nemecký prezident Steinmeier prisľúbil v Kyjeve ďalšiu vojenskú a finančnú pomoc
Nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier sa v utorok počas neočakávanej návštevy Kyjeva zaviazal k ďalšej podpore Ukrajiny, predovšetkým v oblasti protivzdušnej obrany. Ide o jeho prvú cestu na Ukrajinu od vpádu Ruska 24. februára.
Steinmeier pôvodne plánoval navštíviť Ukrajinu už v apríli, ale Kyjev ho odmietol prijať, pretože ho znepokojovalo prezidentovo dovtedajšie zbližovanie sa s Ruskom. Kyjev a Berlín neskôr tieto nezhody vyriešili.
„Môj odkaz Ukrajincom je: Nielenže stojíme na vašej strane, ale budeme ďalej Ukrajinu podporovať ekonomicky, politicky a aj vojensky,“ povedal Steinmeier novinárom pri príchode vlakom do Kyjeva.
„To, na čom teraz záleží, je, že pomáhame čo najviac chrániť Ukrajincov pred leteckými útokmi,“ dodal. Podľa neho sa Nemecko v posledných mesiacoch stalo jedným z najväčších dodávateľov protivzdušnej obrany na Ukrajinu.
15:05 Danilov odkázal Kadyrovovi, aby sa viac zaujímal o Ičkériu
Tajomník ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany Oleksij Danilov odkázal Kremľom podporovanému čečenskému vodcovi Ramzanovi Kadyrovovi, aby odišiel z Ukrajiny a bránil nezávislosť svojho územia, kým sa ruský agresor nezačne zaujímať o jeho zničenie. „Skôr, ako bude neskoro, opustite Ukrajinu a bojujte za nezávislosť Ičkérie. To je najlepšia záruka, že Rusko po druhý raz nevymaže mesto Džochar (Groznyj) zo zemského povrchu. Ak Ruská federácia nebude zničená, vráti sa, aby znova zabíjala čečenské ženy a deti. Nezabudli ste,“ napísal Danilov na sociálnej sieti Twitter.
Kadyrov v utorok vyzval na zničenie celých miest na Ukrajine, čo má byť podľa neho odplata za údajné ukrajinské bombardovanie ruského územia. Opakovane zdieľa agresívne vyjadrenia vyzývajúce Kremeľ, aby zintenzívnil vojnu na Ukrajine.
V rokoch 1994 – 1996 trvala tzv. prvá čečenská vojna medzi Ičkériou a Ruskom. Skončila sa víťazstvom Ičkérie a uznaním jej nezávislosti. Ruské jednotky zabili v Čečenskej republike Ičkéria státisíce ľudí. Rusko prišlo podľa čečenských údajov o 80-tisíc zabitých vojakov, aj keď Kremeľ informuje len o 5 500 mŕtvych. Napriek pokojnému koncu ruské špeciálne sily následne zabili prvého prezidenta Ičkérie Džochara Dudajeva. V roku 1999 začalo Rusko pod zámienkou údajnej „ochrany mierumilovných občanov“ druhú vojnu s Ičkériou a okupovalo krajinu. Partizánska vojna v krajine trvala do roku 2009. Moskva označila Ičkériu za súčasť Ruska a na jej čelo dosadila Achmata Kadyrova, otca Ramzana Kadyrova.
14:44 Fínski seizmológovia zaznamenali v ruských vodách päť podmorských výbuchov
Fínski seizmológovia zaznamenali minulý týždeň v ruských teritoriálnych vodách v Baltskom mori päť podmorských výbuchov. Oznámili to v utorok vedci z Inštitútu seizmológie na Helsinskej univerzite (ISUH), informuje agentúra Reuters. „Zaznamenali sme päť explózií, z ktorých najsilnejšia mala magnitúdu 1,8 a najslabšia 1,3,“ povedal v utorok riaditeľ ISUH Timo Tiira. Na opísanie výbuchov využil Richterovu stupnicu používanú na určenie intenzity seizmickej aktivity.
Štyri explózie v ruských teritoriálnych vodách vo Fínskom zálive boli podľa jeho slov zaznamenané minulý štvrtok a jedna v piatok. Tiira v tejto súvislosti dodal, že išlo zjavne o výbuchy a nie dôsledok seizmickej aktivity. Príčina výbuchov nie je známa. Podobné úkazy však ISUH už podľa Tiiru v minulosti zaznamenal pri námorných vojenských cvičeniach či odstraňovaní starých mín z morského dna. „V rovnakej oblasti sme už predtým zaznamenali výbuchy, avšak nie príliš často, dokonca ani nie každoročne,“ dodal.
14:28 Šmyhaľ na konferencii v Berlíne žiadal viac zbraní a munície
Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ v utorok požiadal spojencov o viac zbraní a munície, aby Ukrajina zvíťazila vo vojne proti Rusku. Šmyhaľ to uviedol v Berlíne na medzinárodnej konferencii o povojnovej obnove Ukrajiny, informuje AP. Šmyhaľ povedal, že Kyjev má zatiaľ dobrú podporu v oblasti dodávok zbraní a výcviku vojakov, avšak potrebuje ešte viac zbraní a munície. Spresnil, že od spojencov potrebujú tanky, ťažké obrnené vozidlá a húfnice.
13:46 Vagnerovci verbujú i nakazených s HIV a hepatitídou typu C
Hlavná správa vojenskej rozviedky ukrajinského ministerstva obrany na svojom webe v utorok informovala, že súkromná polovojenská spoločnosť spájaná s Kremľom v ruských väzniciach verbuje aj väzňov trpiacich závažnými infekčnými chorobami vrátane tých, ktorí sú nakazení vírusom HIV a hepatitídou C. Podľa informácií ukrajinskej vojenskej rozviedky ide už o pomerne rozšírený jav.
Len z jednej trestaneckej kolónie v Leningradskej oblasti na severe európskej časti Ruska najala ruská polovojenská spoločnosť, známa aj ako Vagnerova skupina, viac ako sto väzňov s potvrdenou diagnózou HIV alebo hepatitídou C. Velenie vagnerovcov núti infikovaných militantov, aby nosili farebné náramky: červené, ak majú vírus HIV, a biele, ak majú hepatitídu. Medzi ruskými vojakmi, ktorí sú nútení slúžiť spolu s nakazenými, podľa ukrajinskej rozviedky narastá rozhorčenie v súvislosti s touto situáciou.
Rozviedka vo svojom vyhlásení pripomína, že ruskí lekári systematicky odmietajú poskytnúť pomoc raneným s hepatitídou alebo HIV. Vo vyhlásení ukrajinskej vojenskej rozviedky sa tiež píše, že nakazených HIV a hepatitídou už identifikovali aj medzi ruskými zajatcami na Ukrajine.
13:38 Morawiecki: Tí, čo nepodporujú Ukrajinu, sú zradcami západnej civilizácie
Poľský premiér Mateusz Morawiecki v utorok na konferencii o povojnovej obnove Ukrajiny v Berlíne vyhlásil, že tí, čo nepodporujú Ukrajinu v boji proti ruským silám, buď zradili hodnoty západnej civilizácie, alebo im Rusko vymylo mozgy. Správu priniesla agentúra PAP. Morawiecki apeloval na to, že Kyjev by mal dostávať vojenskú a finančnú podporu nielen niekoľko nasledujúcich mesiacov, ale po celý budúci rok.
„Na víťazstvo vo vojne s Ruskom musíme vybudovať úplne novú bezpečnostnú architektúru v ekonomických a politických rozmeroch,“ uviedol šéf poľskej vlády. „Ekonomická rekonštrukcia Ukrajiny je mimoriadne dôležitou podmienkou pre bezpečnosť Európy,“ zdôraznil. Rusko by malo podľa slov Morawieckeho zaplatiť Ukrajine vojnové reparácie a ruské aktíva na Západe by mali byť skonfiškované a použité na obnovu Ukrajiny. „Ak sa nám nepodarí vyhrať vojnu voči Rusku, riskujeme omnoho viac, než stratu bezpečnosti Ukrajiny. Čo je podstatnejšie, riskujeme marginalizáciu celého kontinentu,“ povedal Morawiecki.
11:02 Scholz: Obnova Ukrajiny je generačnou úlohou, ktorá sa začína teraz
Nemecký kancelár Olaf Scholz v utorok vyhlásil, že obnova Ukrajiny brániacej sa proti ruskej vojenskej ofenzíve je „generačnou úlohou“, ktorej plnenie sa musí začať okamžite, uviedla agentúra AFP. Scholz na úvod medzinárodnej konferencie o povojnovej obnove Ukrajiny v Berlíne poznamenal, že ide o vytvorenie nového Marshallovho plánu pre 21. storočie. Obnova Ukrajiny predstavuje podľa jeho slov „výzvu pre generácie“, avšak zároveň príležitosť na modernizáciu jej infraštruktúry.
Olaf Scholz. Foto: TASR/AP Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová povedala, že rozmery deštrukcie na Ukrajine spôsobené útokmi ruských inváznych síl sú „obrovské“. Spomenula okrem iného ničenie kritickej infraštruktúry ako napríklad elektrární, čo má dosah na civilistov. „Toto sú jasné teroristické činy Ruska s cieľom paralyzovať Ukrajinu,“ vyhlásila podľa denníka Guardian. Svetová banka odhaduje rozsah škôd na 350 miliárd eur. „To je dozaista viac, než dokáže zaplatiť nejaká krajina alebo Únia,“ uviedla šéfka EK s tým, že je potrebná pomoc aj ďalších štátov.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý sa k jednodňovej konferencii pripojil cez videospojenie, apeloval na medzinárodné spoločenstvo, aby pomohlo Ukrajine pokryť očakávaný rozpočtový deficit na budúci rok vo výške 38 miliárd dolárov. Takáto pomoc je podľa neho nevyhnutná, aby sa Ukrajina dokázala znova postaviť na nohy.
10:30 V Bachmute, na ktorý útočia Rusi, zahynulo sedem civilistov
Sedem civilistov zahynulo a ďalší traja utrpeli zranenia v pondelok v meste Bachmut vo východoukrajinskej Doneckej oblasti, uviedol v utorok tamojší gubernátor Pavlo Kyrylenko. Správu publikovala agentúra AFP. Na dvoch miestach boli v spomínanej oblasti nájdené aj telá ďalších troch civilistov. Oblasť pri Bachmute je už niekoľko mesiacov dejiskom intenzívnych bojov.
Ukrajinské ozbrojené sily uviedli, že ruské jednotky v oblasti vykonávajú ofenzívu smerom na mestá Bachmut a Advijivka. V pondelok jednotky Kyjeva informovali, že odrazili ruské útoky v okolí desiatich obcí v Doneckej i Luhanskej oblasti vrátane okolia Bachmutu, kde podľa analytikov na ruskej strane bojujú najmä žoldnierske oddiely tzv. vagnerovcov.
10:17 Pri výbuchu nálože v okupovanom Melitopole sa zranilo päť ľudí
Pri výbuchu, ktorý v utorok otriasol Ruskom okupovaným mestom Melitopol na juhu Ukrajiny, utrpelo zranenia päť ľudí. Podľa agentúry AFP o tom informovala promoskovská správa mesta. V jej vyhlásení sa uvádza, že nálož nastražená v aute explodovala v blízkosti sídla televíznej spoločnosti ZaMedia, ktorá vysiela na okupovaných územiach Záporožskej oblasti.
Zranenia pri výbuchu utrpelo päť ľudí vrátane zamestnancov TV spoločnosti. Zranenia väčšiny z nich sú ľahké. Hospitalizovať museli jednu osobu. Výbuch potvrdil aj proukrajinský primátor Melitopolu Ivan Fedorov. Britská stanica BBC poznamenala, že miesto výbuchu sa podľa Fedorova nachádza v blízkosti kancelárie FSB, ktorá sídli v budove obchodného centra patriaceho šéfovi okupačnej správy Záporožskej oblasti Jevhenovi Balyckému.
10:01 Rusko stratilo takmer polovicu vrtuľníkov, tvrdia Briti
Rusko prišlo vo vojne na Ukrajine už o viac ako 25 percent svojich útočných vrtuľníkov Ka-52. Podľa britskej stanice BBC sa to uvádza v najnovšej zvodke britského ministerstva obrany. Straty v segmente vrtuľníkov Ka-52 tvoria takmer polovicu celkových strát ruských vrtuľníkov na Ukrajine.
Ruské útočné vrtuľníky pravdepodobne utrpeli vážne škody v dôsledku toho, že ukrajinská armáda používa prenosné systémy protivzdušnej obrany. Britské ministerstvo – s odvolaním sa na zistenie svojej vojenskej rozviedky – tiež uviedlo, že vrtuľníky na dôvažok často operujú nedostatočne kryté bojovými lietadlami, čo nie je úplne v súlade s ruskou vojenskou doktrínou.
Podľa Londýna si Rusko naďalej nedokáže udržať vzdušnú prevahu, aby svojim jednotkám poskytovalo účinnú a trvalú podporu zo vzduchu. Okrem toho Rusku dochádza aj delostrelecká munícia.
09:50 USA možno pošlú Ukrajine odpaľovacie zariadenia Hawk
Spojené štáty zvažujú, že Ukrajine pošlú svoj starší systém protivzdušnej obrany Hawk, aby sa mohla lepšie brániť pred útokmi ruských dronov a striel s plochou dráhou letu. Systém Hawk bude vylepšením menšieho systému protivzdušnej obrany Stinger kratšieho dosahu, ktorý Spojené štáty už Ukrajine pred časom poslali.
Administratíva amerického prezidenta Joea Bidena využije na dodanie systému Hawk oprávnenie Presidential Drawdown Authority (PDA), ktoré v krízových situáciách umožňuje urýchlene poskytnúť vojenskú pomoc bez odobrenia americkým Kongresom.
09:20 Kadyrov: Západ vyčerpal možnosti pomoci Ukrajine
Čečenský vodca Ramzan Kadyrov opäť kritizoval spôsob vedenia bojových operácií na Ukrajine. Vyzval tiež zrovnať so zemou celé mestá Ukrajiny, pretože je to podľa neho primeraná reakcia na ukrajinské ostreľovanie území, ktoré Rusko považuje za svoje „nové“ územné celky. Vo zvukovom príspevku zverejnenom na platforme Telegram, citovanom britskou stanicou BBC, Kadyrov zdôraznil, že Ukrajinci musia pochopiť, že nesmú „ani pomyslieť na streľbu naším smerom“.
Kadyrov sa domnieva, že Západ vyčerpal možnosti odvetných opatrení a vojenskej pomoci Kyjevu. „Čo na nás pošlú svojich LGBT+ ľudí?“ položil Kadyrov otázku. „Dávam vám slovo, … zničíme ich, bez ohľadu na to, koľko ich bude, bez ohľadu na to, koľko ich tam pošlú,“ dodal. Kadyrov ďalej uviedol, že z 1,6 milióna Čečencov by malo ísť na front 300- až 400-tisíc ľudí.
VIDEO Dmitrij Medvedev navštívil továreň na výrobu tankov Uralvagonzavod
07:40 Zelenskyj: V Rusku silnie pocit porážky
Rusko vo svojej invázii na Ukrajine zlyháva, a to vo veľkom rozsahu, uviedol v noci na utorok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. „Ukrajina rozbíja takzvanú druhú najsilnejšiu armádu na svete,“ podotkol Zelenskyj v pravidelnom videopríhovore na margo ruskej armády. „Pocit porážky v Rusku silnie,“ dodal.
Ako ďalej poznamenal, Rusko bolo kedysi významným politickým hráčom, kým dnes sa dostáva do čoraz väčšej medzinárodnej izolácie.
Ukrajinský prezident zároveň naznačil, že Ukrajinci každodenne pokračujú v oslobodzovaní ruskom okupovaného územia. Celá Ukrajina bude oslobodená, a to vrátane Krymského polostrova, ktorý si Rusko anektovalo v roku 2014, citovala Zelenského agentúra DPA.
Zároveň upozornil obyvateľov Ukrajiny, že nadchádzajúca zima bude „najťažšou v našej histórii“ v dôsledku škôd na energetickej infraštruktúre, ktoré spôsobili ničivé ruské útoky.
VIDEO Ruské tanky T-62 ukoristené Ukrajincami
07:17 Nemecký prezident pricestoval na neohlásenú návštevu Ukrajiny
Nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier pricestoval v utorok na vopred neohlásenú návštevu Ukrajiny. Ide o jeho prvú cestu na Ukrajinu od začiatku ruskej invázie z 24. februára.
Podľa n-tv sa nemecký prezident plánuje počas návštevy Kyjeva stretnúť so svojim ukrajinským náprotivkom Volodymyrom Zelenským.
Steinmeier mal pôvodne navštíviť Ukrajinu už minulý týždeň vo štvrtok, avšak svoju cestu odložil z bližšie nešpecifikovaných bezpečnostných dôvodov.
Nemecký prezident chcel absolvovať cestu do Kyjeva už v apríli spoločne s prezidentmi Poľska a pobaltských štátov. Kyjev však vtedy Steinmeierovu návštevu odmietol s odôvodnením, že má úzke väzby na Rusko.
Nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier. Foto: TASR/AP 06:28 Zelenskyj žiada Izrael, aby sa pripojil k boju proti Rusku
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval v pondelok Izrael, aby sa pripojil k boju proti Rusku a znovu požiadal o izraelský protivzdušný obranný systém.
„Nie je načase, aby si váš štát vybral na koho strane ste? Na strane demokratického sveta, ktorý bok po boku bojuje proti existenčnej hrozbe? Alebo na strane tých, ktorí sa tvária, že ruský teror nevidia, a to napriek tomu, že výsledkom tohto pokračujúceho teroru je úplné zničenie svetovej bezpečnosti?“ spýtal sa Zelenskyj vo videopríhovore na konferencii izraelského denníka Ha’arec.
Izrael odsúdil inváziu Ruska na Ukrajinu. Obáva sa však zhoršenia vzťahov s Moskvou, jednou zo síl konfliktu v susednej Sýrii, kde izraelská armáda často útočí na proiránsku milíciu, a chce zaistiť blaho aj ruským židom.
Pre svoj postoj k ukrajinskému konfliktu čelil Izrael v pondelok kritike aj vo Washingtone, keď člen Snemovne reprezentantov amerického Kongresu, republikán Mike Turner, uviedol, že po návšteve Ukrajiny bol Izraelom „osobne sklamaný“.
Izrael, ktorý si 1. novembra vo voľbách vyberie novú vládu, obmedzil svoju pomoc pre Ukrajinu na dodávky humanitárnej pomoci a obranného vybavenia. Naposledy napríklad ponúkol Ukrajine, že jej pomôže s vývojom poplachov varujúcich civilistov pred vzdušnými útokmi.
03:22 Washington: Moskva by za použitie špinavej bomby niesla následky
Rusko by za použitie takzvanej špinavej bomby nieslo následky. V pondelok to uviedol hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí Ned Price.
Ruský minister obrany Sergej Šojgu v nedeľu v telefonátoch s rezortnými partnermi z Británie, Francúzska a Turecka vyjadril znepokojenie nad možnými provokáciami Ukrajiny s použitím takzvanej špinavej bomby, ktorú podľa neho Kyjev vyvíja.
Spojené štáty a ďalšie západné krajiny ruské tvrdenia, odmietli a Moskvu obviňujú, že chce tieto obvinenia využiť na eskaláciu konfliktu na Ukrajine.
Price na otázku, či by Washington na použitie takzvanej špinavej bomby reagoval rovnako, ako pri použití atómovej bomby odpovedal, že v oboch prípadoch by to pre Rusko malo následky.
„Či už (Rusko) použije špinavú bombu alebo atómovú bombu, vyjadrili sme sa veľmi jasne,“ povedal Price novinárom.
01:23 Pelosiová: USA budú podporovať Kyjev bez ohľadu na výsledok volieb do Kongresu
Spojené štáty budú aj naďalej podporovať Ukrajinu, bez ohľadu na výsledky novembrových doplňujúcich volieb. Uviedla to v pondelok v Záhrebe predsedníčka Snemovne reprezentantov amerického Kongresu Nancy Pelosiová.
Američania si budú v utorok 8. novembra voliť všetkých 435 členov Snemovne reprezentantov amerického Kongresu a 35 senátorov. V niektorých štátoch sa konajú aj regionálne voľby či voľby guvernérov.
Analytici sú presvedčení, že Washington by mohol znížiť objem pomoci pre Ukrajinu, ak väčšinu v Kongres i Senáte získajú republikáni, píše Hina. „Naša podpora sa neskončí,“ povedala Pelosiová na tlačovej konferencii po stretnutí s chorvátskym premiérom Andrejom Plenkovičom.
PONDELOK
20:40 NATO odmieta ruské obvinenia, že Ukrajina sa chystá použiť špinavú bombu
Rusko nesmie použiť falošné tvrdenia o „špinavej bombe“ na eskaláciu konfliktu na Ukrajine. V pondelok to uviedol generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.
„Spojenci NATO odmietajú toto obvinenie. Rusko to nesmie použiť ako zámienku na eskaláciu. Naďalej pevne podporujeme Ukrajinu,“ napísal Stoltenberg na sociálnej sieti Twitter po rozhovore s ministrami obrany USA Lloydom Austinom a Británie Benom Wallaceom.
Ruský minister obrany Sergej Šojgu v nedeľu v telefonátoch s rezortnými partnermi z Británie, Francúzska a Turecka vyjadril znepokojenie nad možnými provokáciami Ukrajiny s použitím takzvanej špinavej bomby.
Takzvaná špinavá bomba je zbraň určená na kontamináciu veľkej oblasti rádioaktívnym materiálom. Pri jej použití nedochádza k jadrovému výbuchu, vysvetľuje AFP.
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Foto: TASR/AP 19:43 Ruskí inšpektori zdržiavajú vyše 165 lodí určených na vývoz obilnín
Kyjev v pondelok obvinil Rusko zo zámerného zdržiavania vyše 165 nákladných lodí v Turecku, ktoré smerujú do ukrajinských prístavov po náklad obilnín.
Ruskí inšpektori „výrazne predlžujú kontrolu plavidiel…, čoho výsledkom je vyše 165 lodí uviaznutých v rade neďaleko Bosporského prielivu a tento počet každý deň rastie“, uviedlo ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí.
„Máme dôvod myslieť si, že toto predlžovanie ruských kontrol plavidiel určených na prevoz obilnín je politicky motivované,“ dodalo.
18:57 Medvedev podnikol kroky na zvýšenie produkcie zbrojárskeho priemyslu
Bývalý ruský prezident a podpredseda Rady bezpečnosti Dmitrij Medvedev v pondelok oznámil, že podnikol kroky na zvýšenie výroby ruského zbrojárskeho priemyslu pre vojnu na Ukrajine.
Medvedev povedal, že navštívil špičkovú ruskú továreň na výrobu tankov v meste Nižnij Tagil na Urale. S predstaviteľmi tohto závodu diskutoval o spôsoboch zvýšenia produkcie.
Ruský exprezident dodal, že prognózy zahraničných pozorovateľov o tom, že Rusku čoskoro dôjdu zásoby zbraní, zlyhajú.
„Výroba zbraní a vybavenia – od tankov a kanónov až po presné strely a drony – sa mnohonásobne zvyšuje. Vy (Západ) len počkajte,“ uviedol.
Riaditeľka amerických tajných služieb Avril Hainesová minulý týždeň povedala, že ruské ozbrojené sily začínajú mať veľký nedostatok zásob munície. Najviac im podľa nej chýbajú presné zbrane, ako sú riadené strely.
18:21 Zelenskyj: Rusko si od Iránu objednalo 2000 bezpilotných lietadiel
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok vyhlásil, že Rusko si od Iránu objednalo približne 2000 bezpilotných lietadiel. Ide o rovnaký druh dronov, aký Moskva podľa Kyjeva použila pri nedávnych útokoch proti energetickej infraštruktúre na Ukrajine.
„Ohavný zvuk iránskych bezpilotných lietadiel je počuť na našej oblohe každú noc. Podľa našej spravodajskej služby si Rusko od Iránu objednalo zhruba 2000 šáhidov,“ povedal Zelenskyj v prejave na konferencii organizovanej izraelským denníkom Haarec.
Bezprostredne nebolo jasné, či mal Zelenskyj na mysli najnovšie nákupy Ruska alebo tie predošlé, píše AFP.
Ukrajinský prezident zároveň kritizoval neutralitu Izraela vo vojne na Ukrajine. Uviedol, že rozhodnutie izraelských lídrov nepodporiť Kyjev pomohlo partnerstvu ruskej armády s Iránom.
„Toto ich spojenectvo by jednoducho nevzniklo, keby vaši politici vtedy urobili len jedno rozhodnutie… zdá sa, že bolo prijaté už dávno – v roku 2014, keď Rusko začalo svoju agresiu proti Ukrajine. Rozhodnutie ‚nedráždiť‘ Kremeľ, skutočne neponúknuť pomoc Ukrajine,“ dodal Zelenskyj.
Vzlet dronu počas iránskeho vojenského cvičenia, ilustračná snímka. Foto: TASR/AP 16:15 Ukrajinská bezpečnostná služba zverejnila nahrávky, podľa ktorých šéf firmy vyrábajúcej letecké motory spolupracoval s Ruskom
Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU) zverejnila telefonické rozhovory Viačeslava Bohuslajeva, šéfa ukrajinskej spoločnosti Motor Sič, ktorá vyrába letecké motory. Ako referuje web Kyiv Independent, spomenutý Bohuslajev v telefonátoch ponúkol vrcholovému manažmentu ruských spoločností na výrobu a opravu vrtuľníkov ukrajinské motory pre útočné vrtuľníky a navrhol ich prepravu do Ruska cez Chorvátsko, Kazachstan alebo Kirgizsko.
Motor Sič je popredný svetový výrobca leteckých motorov, ktorý sídli v ukrajinskom meste Záporožie. Bohuslajev telefonických rozhovoroch schvaľoval ruské útoky a dokonca povedal, že dúfa, že ruský vodca Vladimir Putin nezastaví postup svojich jednotiek. „My (v Záporožskej oblasti) máme jadrovú elektráreň a vodnú elektráreň, (ukrajinské orgány) sa boja… Pôjdu preč. Zelenského sa zbavia a odídu, bez problémov,“ povedal Bohuslajev na jednej z nahrávok.
S ruskými vojenskými predstaviteľmi začal Bohuslajev podľa SBU spolupracovať už dávno. Niektoré telefonické rozhovory sa uskutočnili v roku 2021. Bohuslajeva a ďalšieho popredného predstaviteľa spoločnosti Motor Sič zadržali ukrajinské úrady v nedeľu. Obaja boli obvinení z vytvorenia „nadnárodných kanálov na nelegálne dodávky ukrajinských leteckých motorov“ do Ruska, uviedla SBU s tým, že Rusko použilo získané zariadenia na „výrobu a opravu“ svojich útočných vrtuľníkov. Rusko podľa SBU takéto vrtuľníky „masovo“ použilo proti Ukrajine.
14:43 Izraelský minister obrany sľúbil Ukrajine humanitárnu pomoc, nie však zbrane
Izraelský minister obrany Benny Ganc v pondelkovom telefonickom rozhovore so svojím ukrajinským partnerom Olexijom Reznikovom prisľúbil Kyjevu podporu v súvislosti s ruskou inváziou, vylúčil však dodávky zbraní. Odvolal sa pri tom na „operačné obmedzenia“, informuje izraelský spravodajský web Times of Israel. Izraelský minister podľa vyhlásenia svojho úradu sľúbil Ukrajine humanitárnu podporu. S Reznikovom sa tiež údajne dohodli na okamžitom začatí rokovaní s cieľom dodať na Ukrajinu civilné systémy včasného varovania.
Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba už minulý týždeň telefonicky žiadal svojho izraelského náprotivka Jaira Lapida o poskytnutie systémov protivzdušnej obrany vrátane výcviku ich obsluhy. Rusko však varovalo Izrael, že ak by Ukrajine dodal zbrane, výrazne by to poškodilo ich vzájomné vzťahy.
14:21 Inštruktori z iránskych revolučných gárd sú údajne aj v Bielorusku
Ukrajinské Centrum národného odporu tvrdí, že inštruktori z iránskych revolučných gárd sú aj v Bielorusku, kde ruských vojakov zaúčajú používať bezpilotné lietadlá Šáhid-136 a koordinujú ich vypúšťanie smerom na Ukrajinu. Informoval o tom v pondelok denník Jerusalem Post. Skupina iránskych inštruktorov, dôstojníkov revolučných gárd, ktorí sú údajne pod ochranou príslušníkov ruskej Národnej gardy a tajnej služby FSB, bola spozorovaná v obci Mikuličy v Homeľskej oblasti.
Podľa informácií, ktoré Centrum ukrajinského národného odporu získalo od bieloruských partizánov, títo inštruktori koordinovali útoky šáhidmi na infraštruktúrne objekty v Kyjeve, ako aj na oblasti na severe a západe Ukrajiny. Podľa bieloruskej odbojovej skupiny Rusi úplne ovládli letiská v bieloruských mestách Baranavičy a Lida. Ruská armáda tieto základne aj naďalej využíva na uskutočňovanie úderov na území Ukrajiny.
14:02 Ukrajinská ekonomika tento rok klesne o 30 percent
Očakáva sa, že ukrajinská ekonomika tento rok klesne o 30 percent, uviedla prvá vicepremiérka Ukrajiny Julia Svyrydenková. Dôvodom je ruská invázia. Informuje o tom agentúra Reuters. Ministerstvo hospodárstva v októbri odhadovalo, že hrubý domáci produkt (HDP) za prvých 9 mesiacov tohto roka padol o 30 percent.
13:50 Ukrajina pozvala inšpektorov MAAE, aby sa presvedčili, že nemá špinavú bombu
Ukrajina pozvala inšpektorov Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE), aby preskúmali jej zariadenia, v ktorých by podľa tvrdení Ruska údajne mohla vyvíjať alebo vyrábať takzvanú špinavú bombu. Na svojom účte na platforme Twitter o tom v pondelok informoval ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba, podľa ktorého šéf MAAE Rafael Grossi s takouto misiou súhlasil. „Na rozdiel od Ruska Ukrajina vždy bola a zostáva transparentná. Nemáme čo skrývať,“ napísal Kuleba podľa agentúry Anadolu.
Šéf jednotky rádiologickej, chemickej a biologickej obrany ruských ozbrojených síl Igor Kirillov sa v pondelok snažil tvrdiť, že ukrajinské snahy o výrobu tzv. špinavej bomby sú v „záverečnej fáze“. „Na základe našich informácií dostali dve organizácie na Ukrajine konkrétne pokyny vyrobiť takzvanú špinavú bombu. Tieto práce sú už v záverečnej fáze,“ uviedol vo vyhlásení Kirillov, ktorého citovala agentúra AFP. S obvineniami týkajúcimi sa údajného vývoja špinavej bomby na Ukrajine prišiel ako prvý ruský minister obrany Sergej Šojgu, keď v nedeľu hovoril o Ukrajine s rezortnými kolegami z viacerých krajín NATO.
13:24 Kremeľ: Francúzsko ani Nemecko nechcú sprostredkovávať rokovania o Ukrajine
Nemecko ani Francúzsko neprejavili „túžbu“ zúčastniť sa na sprostredkúvaní rokovaní týkajúcich sa ukrajinského konfliktu, vyhlásil v pondelok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Zároveň vyzdvihol ponuku tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana takéto rokovania organizovať. Informuje o tom agentúra AFP. „Ankara zaujala iný postoj než Paríž a Berlín… a deklarovala svoju pripravenosť zúčastňovať sa na sprostredkúvaní,“ uviedol Peskov pre novinárov. „(Francúzsky prezident) Macron a (nemecký kancelár) Scholz neprejavili túžbu vypočuť si pozíciu ruskej strany alebo ponúknuť sprostredkovávanie,“ dodal hovorca Kremľa.
Počas víkendu telefonoval ruský minister obrany Sergej Šojgu so svojimi náprotivkami zo Spojených štátov, Francúzska, Turecka a Británie. Počas telefonátov Šojgu vyjadril obavy z ďalšej provokácie zo strany Ukrajiny, ktorá by mohla súvisieť s použitím takzvanej špinavej bomby. Krátko na to Washington, Londýn a Paríž odmietli „falošné obviňovania z ruskej strany“ mierené proti Ukrajine.
12:23 Rusi podľa Ukrajincov pripravujú ulice Chersonu na obranu
Ruskí okupanti len vytvárajú ilúziu, že odchádzajú z Chersonu, no v skutočnosti tam privážajú nové vojenské jednotky a pripravujú sa na obranu v okupovanej metropole Chersonskej oblasti. Ako referuje web Ukrajinská pravda, povedal to šéf ukrajinskej vojenskej spravodajskej služby Kyrylo Budanov.
„V mnohých aspektoch ide o informačnú operáciu a manipuláciu. Sú tam isté fakty. Napríklad vyraďujú Promsviazbank a iné finančné štruktúry, ktoré tam Rusi priniesli,“ povedal Budanov a dodal: „Vyberajú hotovosť, presúvajú servery, takzvané okupačné úrady. Vedú šialenú informačnú kampaň ‚Záleží nám na ľuďoch‘, a tak presúvajú imobilných, ťažko zranených, snažia sa čo najskôr prepustiť z nemocníc tých, ktorí môžu chodiť… Vytvárajú ilúziu, že všetko je preč, a naopak tam privážajú nové vojenské jednotky a pripravujú ulice mesta na obranu.“
Podľa Budanova Rusi chápu, že ak ukrajinské sily ovládnu čo i len Kachovskú priehradu, ktorá je v súčasnosti jedinou plne funkčnou dopravnou tepnou, tak buď „budú musieť urobiť veľmi rýchle rozhodnutie“ alebo veľmi rýchlo utiecť. V opačnom prípade by sa ruská armáda mohla dostať do podobnej situácie, v akej sa na jar ocitli ukrajinské jednotky v Mariupoli.
11:49 Haváriu stíhacieho bombardéra v Jejsku zrejme zavinili vtáky v motore
Príčinou minulotýždňovej havárie ruského stíhacieho bombardéra Su-34, ktorý sa zrútil krátko po štarte v meste Jejsk na juhu Ruska, bolo zrejme nasatie vtákov do motora. Informovala o tom v pondelok britská stanica BBC s odvolaním sa na zdroj agentúry TASS v orgánoch činných v trestnom konaní. Medzi troskami lietadla sa podľa zdroja našli pozostatky dvoch čajok.
Stíhací bombardér Su-34 vzlietol z letiska v Jejsku a takmer okamžite spadol do dvora bytového domu. Zomrelo 15 ľudí vrátane troch detí; piloti sa katapultovali. Zdroje zo záchranných zložiek sa vyjadrili aj k incidentu z 23. októbra, keď sa v sibírskom meste Irkutsk zrútilo lietadlo Su-30. Dvojici pilotov tohto lietadla sa nepodarilo katapultovať a zahynuli. Medzi miestnymi obyvateľmi neboli žiadne obete.
Rozsiahly požiar, ktorý zachvátil deväťpodlažný bytový dom po páde ruského bojového lietadla Su-34 do obytnej oblasti v prístavnom meste Jejsk. Foto: TASR/AP 10:26 Káčer: Ruská vojenská agresia hrubo šliape po princípoch Charty OSN
Ruská vojenská agresia proti Ukrajine hrubo šliape po princípoch Charty Organizácie Spojených národov (OSN) a medzinárodného práva. Pri príležitosti 77. výročia vzniku OSN to uviedol minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Rastislav Káčer. „Ruskú inváziu na Ukrajinu, ako aj okupovanie ďalších ukrajinských území po takzvaných referendách, jasne odmietla a odsúdila absolútna väčšina členských štátov OSN vrátane Slovenska. To je jasný odkaz medzinárodného spoločenstva do Moskvy, že nedopustíme rozvrat povojnového usporiadania Európy ani ohrozovanie mieru, ktorého sa režim v Rusku dopúšťa,“ skonštatoval.
Pri odstraňovaní následkov ruského útoku proti Ukrajine zohrávajú podľa Káčera kľúčovú úlohu agentúry OSN: „Či už ide o pomoc Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov a Medzinárodnej organizácie pre migráciu pri zvládaní utečeneckej krízy alebo Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu pri zmierňovaní rizík v dôsledku ruského ostreľovania Záporožskej jadrovej elektrárne.“
10:22 Izrael údajne poskytol Kyjevu spravodajské informácie na zostreľovanie dronov
Izrael poskytol Ukrajine spravodajské informácie, s pomocou ktorých zostreľuje iránske drony využívané Ruskom. Informuje o tom spravodajský portál Sky News s odvolaním sa na správu denníka New York Times. Noviny však nešpecifikovali, aké informácie ukrajinské úrady dostali. Ukrajinský minister zahraničia Dmytro Kuleba údajne po útoku dronov na Kyjev požiadal Izrael o zbrane na protivzdušnú obranu. Izraelský minister obrany Benny Ganz odmietol poskytnúť Ukrajine zbrane, vyjadril sa však, že poskytnú systémy včasného varovania.
Britská vojenská rozviedka medzičasom naznačila, že Rusko stále používa iránske drony na Ukrajine. Ruské sily podľa nej pravdepodobne používajú iránske bezpilotné lietadlá Šahíd-136 na infiltráciu ukrajinskej protivzdušnej obrany a ako náhradu za svoje presné rakety dlhého doletu. Ukrajinské úsilie zneškodniť drony je však úspešné.
09:45 Ruská okupačná správa tvrdí, že z Chersonskej oblasti už evakuovala 25-tisíc ľudí
Ruské okupačné sily v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny tvrdia, že z tohto regiónu evakuovali od minulého utorka už približne 25-tisíc ľudí. Povedal to námestník tamojšieho proruského gubernátora Kirill Stremousov. Informoval o tom v pondelok britský denník Guardian s tým, že ruské ozbrojené sily obyvateľov tohto administratívneho územia vyzývajú, aby odišli pre obavy z očakávanej ukrajinskej protiofenzívy.
Ruská okupačná mesta Cherson vyzvala obyvateľov, aby si z dôvodu „napätej situácie na fronte“ vzali „doklady, peniaze, cennosti a oblečenie“. V nedeľu pritom oznámila, že došlo k „prudkému nárastu“ počtu utekajúcich civilistov. Proruské sily v Chersone zároveň v pondelok oznámili zriadenie miestnej milície. Uviedli pritom, že môžu do nej vstúpiť všetci muži, ktorí v meste zostali. Guardian pripomína, že Moskvou dosadení predstavitelia na juhu Ukrajiny sa pokúšajú zo západného brehu rieky Dneper evakuovať do 60-tisíc ľudí.
Ľudia evakuovaní z Chersonu. Foto: TASR/AP 09:07 Londýn: Rusko naďalej využíva iránske drony na útoky proti Ukrajine
Rusko naďalej používa v útokoch na ciele na ukrajinskom území iránske bezpilotné lietadlá. Uviedlo to v pondelok na sociálnej sieti Twitter britské ministerstvo obrany s tým, že Kyjev je čoraz úspešnejší v úsilí ničiť drony Šáhid-136.
Oficiálne zdroje vrátane ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského tvrdia, že až 85 percent útokov sa podarilo zachytiť.
Rezort obrany v Londýne vo svojej pravidelnej správe o situácii na Ukrajine ďalej píše, že Rusko pravdepodobne používa iránske drony na „prelomenie ukrajinskej protivzdušnej obrany a ako náhradu za ruské vysoko presné zbrane s dlhým doletom, ktorých je čoraz väčší nedostatok“.
06:14 Ukrajina obviňuje Rusko z blokovania úplnej realizácie dohody o vývoze obilnín
Ukrajina oznámila, že z jej prístavov vyplávalo v nedeľu sedem lodí s obilninami smerujúcimi do ázijských a európskych krajín. Obvinila však Rusko, že blokuje úplnú realizáciu dohody o exporte ukrajinských obilnín cez Čierne more.
„Rusko zámerne blokuje plnú realizáciu obilninovej iniciatívy. V dôsledku toho (ukrajinské) prístavy v posledných dňoch pracujú len na 25-30 percent svojej kapacity,“ uviedlo ukrajinské ministerstvo infraštruktúry.
Dohodu v júli sprostredkovali OSN a Turecko s cieľom zmierniť potravinovú krízu vo svete. Ukrajine umožnila obnoviť export obilnín z čiernomorských prístavov uzavretých od februárového začiatku ruskej invázie. Moskva získala záruky pre vlastný vývoz obilnín a hnojív.
V rámci zmienenej dohody prepravilo od 1. augusta celkovo 380 lodí 8,5 milióna ton potravín z ukrajinských námorných prístavov do krajín Afriky, Ázie a Európy, uviedlo ukrajinské ministerstvo.
Bezpečnostný pracovník stojí pri nákladnej lodi s obilím, ktorá čaká na vyplávanie z čiernomorského prístavného mesta Odesa. Foto: TASR/AP 02:20 Ukrajina i USA odmietli tvrdenia, že Kyjev pripravuje použitie špinavej bomby
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj odmietol v nedeľu tvrdenia ruského ministra obrany Sergeja Šojgua, že Kyjev pripravuje použitie tzv. špinavej bomby. Za „priehľadne falošné“ ich medzitým označil Washington.
„Ak Rusko zavolá a povie, že Ukrajina údajne niečo pripravuje, znamená to jedno: Rusko to všetko už pripravilo,“ vyhlásil Zelenskyj vo videopríhovore na sociálnych sieťach. Svet by podľa neho mal reagovať „čo najtvrdšie“.
Britské ministerstvo obrany vydalo vyhlásenie, podľa ktorého šéf rezortu Ben Wallace odmietol tvrdenia, že západné krajiny sa snažia pomôcť Ukrajine vystupňovať konflikt.
„Odmietame správy o priehľadne falošných tvrdeniach ministra Šojgua, že Ukrajina sa pripravuje použiť špinavú bombu na svojom vlastnom území,“ uviedla hovorkyňa Rady pre národnú bezpečnosť USA. „Svet by odhalil pokus využiť toto tvrdenie ako zámienku na eskaláciu.“
NEDEĽA
20:25 Macron: Ukrajinci sami rozhodnú, kedy bude možné dosiahnuť mier
Ukrajinci sami rozhodnú, kedy bude možné uzavrieť mier s Ruskom, vyhlásil v nedeľu francúzsky prezident Emmanuel Macron na úvod mierovej konferencie v Ríme. Informovala o tom tlačová agentúra AFP.
Od začiatku ukrajinsko-ruského konfliktu vo februári sa Macron odlišuje od ostatných západných lídrov tým, že sa usiluje ponechať otvorenú možnosť diplomatických rozhovorov so svojím ruským náprotivkom Vladimirom Putinom.
„Nedovoľme, aby sa mier stal rukojemníkom ruskej moci. Mier je možný, ale iba Ukrajinci rozhodnú, kedy k nemu bude možné pristúpiť,“ vyhlásil Macron na stretnutí zorganizovanom katolíckym spolkom Komunita Sant’Egidio so sídlom v Ríme.
„Mier sa bude budovať za jedným stolom s tým, ktorý je dnes nepriateľom,“ dodal francúzsky prezident pred stovkami politických a náboženských lídrov z celého sveta.
19:12 Británia odmietla tvrdenia Moskvy o plánovanej eskalácii vojny na Ukrajine
Britský minister obrany Ben Wallace v nedeľu v telefonáte so svojím ruským náprotivkom Sergejom Šojguom odmietol tvrdenia Moskvy, že západné krajiny napomáhajú plánovanej eskalácii vojny na Ukrajine. Informuje o tom agentúra AFP.
„Minister obrany tieto tvrdenia odmietol a varoval, že takéto obvinenia by nemali byť použité ako zámienka na väčšiu eskaláciu,“ uviedlo britské ministerstvo obrany vo vyhlásení, pričom poznamenalo, že o rozhovor požiadala Moskva.
Ruské ministerstvo obrany v nedeľu oznámilo, že Šojgu telefonoval so svojím francúzskym náprotivkom Sébastienom Lecornuom.
„Bola prediskutovaná situácia na Ukrajine, ktorá má dlhodobú tendenciu k ďalšej nekontrolovateľnej eskalácii,“ uviedol rezort obrany vo vyhlásení. Zároveň dodal, že Šojgu počas telefonátu vyjadril obavy z ďalšej možnej provokácie zo strany Ukrajiny, ktorá by podľa neho mohla použiť tzv. špinavú bombu.
Neskôr ruské ministerstvo uviedlo, že Šojgu o zmienených obavách Moskvy v nedeľu hovoril aj so svojím tureckým kolegom Hulusim Akarom, britským ministrom obrany Wallaceom.
Ako píše agentúra Reuters, Rusko nezverejnilo nijaký dôkaz na podporu tvrdenia o použití tzv. špinavej bomby.
14:59 Šojgu: Situácia na Ukrajine má tendenciu k nekontrolovateľnej eskalácii
Ruský minister obrany Sergej Šojgu telefonoval v nedeľu so svojím francúzskym náprotivkom Sébastienom Lecornuom, s ktorým hovorili aj o Ukrajine. Oznámilo v nedeľu ruské ministerstvo obrany. Informovala o tom agentúra AFP.
„Bola prediskutovaná situácia na Ukrajine, ktorá má dlhodobú tendenciu k ďalšej nekontrolovateľnej eskalácii,“ uviedol rezort obrany vo vyhlásení. Zároveň dodáva, že Šojgu počas telefonátu vyjadril obavy z ďalšej možnej provokácie zo strany Ukrajiny, ktorá by podľa neho mohla použiť tzv. špinavú bombu.
13:42 ISW: Rusko sťahuje svojich dôstojníkov z Chersonu
Ruské vojenské velenie stiahlo svojich dôstojníkov v meste Cherson na juhu Ukrajiny, ktoré okupuje ruská armáda, na východný breh rieky Dneper, keďže očakáva postup ukrajinského vojska. Uviedol to v nedeľu Inštitút pre štúdium vojny (ISW), informuje agentúra AP.
Aby Rusko zdržalo ukrajinský protiútok nechalo na západnom brehu Dnepra novomobilizovaných neskúsených záložníkov, aby armáda mohla dokončiť ústup, uvádza ISW. K presunu ruského vojska pritom prichádza v čase, keď ukrajinská armáda oznámila, že jej jednotky pokračujú v protiofenzíve v Chersone a Záporožskej oblasti.
ISW sa tiež domnieva, že najnovšia ruská vojenská stratégia, v rámci ktorej útočí jeho armáda na ukrajinské elektrárne a energetickú infraštruktúru, má zrejme za cieľ znížiť vôľu Ukrajincov bojovať a prinútiť ukrajinskú vládu, nech investuje viac prostriedkov do ochrany civilistov a energetickej infraštruktúry. Táto snaha Ruska zrejme podľa ISW neuškodí morálke Ukrajincov, no bude mať vážny ekonomický dopad.
13:26 V Kyjeve boli zavedené plánované výpadky elektriny
Ukrajinská štátna energetická spoločnosť Ukrenergo zaviedla v ukrajinskej metropole Kyjev plánované „stabilizačné“ výpadky elektriny. V nedeľu to uviedla ukrajinská spoločnosť DTEK. Deje sa tak po viacerých ruských útokoch na ukrajinskú energetickú infraštruktúru. Informujú o tom agentúra AFP.
Spoločnosť DTEK napísala, že výpadky začali od 11.13 h miestneho času (10.13 h SELČ), pričom odberatelia v Kyjeve boli rozdelení do troch skupín, ktoré budú „odpojené na určitý čas“. Výpadky by nemali trvať viac ako štyri hodiny, no môžu sa predĺžiť pre „rozsah poškodenia napájacieho systému“, dodala.
DTEK zároveň obyvateľov Kyjeva vyzvala, aby využívali elektrinu „šetrne“ a požiadala miestne podniky, aby obmedzili používanie vonkajšieho osvetlenia.
Muž sa pozerá z okna obytnej budovy zničenej počas bojov medzi ukrajinskými a ruskými silami v v Boroďanke na predmestí Kyjeva. Foto: TASR/AP 12:46 V niektorých oblastiach obnovili dodávky elektriny, ktoré narušili ruské útoky
Ukrajina v sobotu obnovila dodávky elektriny v niektorých oblastiach, ktoré od prúdu odrezali ruské útoky. Povedal to vo svojom nočnom videopríhovore ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Podľa jeho slov dodávky elektriny čiastočne obnovili v Odeskej oblasti na juhu krajiny a v Chmeľnyckej a Rivnenskej oblasti na západe krajiny. Informuje o tom web The Guardian.
„Aj z iných regiónov prišli pozitívne správy,“ povedal ukrajinský prezident. „V mnohých mestách, v mnohých okresoch, však práce na obnove ešte prebiehajú. Snažíme sa vrátiť elektrinu ľuďom tak skoro, ako je to možné,“ dodal. Zelenskyj zároveň vyzval obyvateľov, aby elektrinu využívali starostlivo a aby obmedzili používanie spotrebičov, ktoré potrebujú veľa energie. „Stabilita energetického sektora celého nášho štátu závisí od každého mesta a okresu na Ukrajine,“ vyhlásil.
08:00 Zatkli predstaviteľa firmy Motor Sič, je podozrivý z vlastizrady
V ukrajinskom meste Záporožie zadržali pre podozrenia z vlastizrady bývalého majiteľa podniku na výrobu lietadlových motorov Motor Sič Viačeslava Bohuslajeva. S odvolaním sa na bezpečnostné zložky o tom v sobotu informovali ukrajinské médiá s tým, že Bohuslajev bol eskortovaný do Kyjeva. Informuje o tom agentúra Reuters.
Dané správy citujúce bezpečnostné zdroje uvádzajú, že Bohuslajev, „čestný riaditeľ“ Motor Sič a niekdajší člen parlamentu, je podozrivý z kolaborácie s ruskými silami a napomáhania. Reuters dodáva, že mesto Záporožie je pod ukrajinskou kontrolou, napriek tomu, že rovnomenná oblasť, v ktorej sa nachádza, je jedným zo štyroch nezákonne anektovaných regiónov.
Prominentná novinárka Iryna Romalijska na sociálnej sieti Facebook napísala, že Bohuslajev bol známy svojimi proruskými postojmi. Ako uviedla, Rusom údajne dodával časti vrtuľníkov a lietadiel a mal kontakty na ruské špeciálne služby.
VIDEO Ukrajinský dron zhadzuje bombu na ruský tank
01:41 Ukrajinským silám sa darí zostreľovať väčšinu ruských dronov, tvrdí Zelenskyj
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v sobotu vyhlásil, že ukrajinským silám sa v súčasnosti darí zneškodňovať väčšinu ruských dronov. Prisľúbil, že vďaka podporovateľom Kyjeva dôjde ešte k ďalšiemu zlepšeniu situácie na bojisku. Informuje o tom agentúra Reuters.
„Samozrejme, že nemáme technické možnosti na to, aby sme zostrelili 100 percent ruských rakiet a zasiahli (všetky) drony. Som si (však) istý, že postupne, s pomocou našich partnerov, to dosiahneme,“ zdôraznil Zelenskyj. Dodal, že „už teraz zostreľujeme väčšinu riadených striel, väčšinu dronov“.
Zelenskyj zároveň priznal, že ruské sily v aktuálnej vlne útokov zasahujú rozsiahle územia Ukrajiny – na západe, v strednej časti krajiny a tiež na juhu.
SOBOTA
20:39 Španielsko vyšle do Bulharska a Rumunska dovedna 14 stíhačiek
Španielsko v sobotu oznámilo, že so zámerom posilnenia východného krídla NATO vyšle do Bulharska a Rumunska 14 stíhacích lietadiel.
Do Bulharska vyšle Madrid od polovice novembra do začiatku decembra šesť stíhačiek Eurofighter Typhoon a 130 vojakov na výcvik miestnych síl. V rámci ďalšieho nasadenia bude do Rumunska od decembra do marca 2023 vyslaných osem stíhačiek F-18M a 130 príslušníkov vzdušných síl.
Od 17. októbra je v Rumunsku v pohotovosti aj radar na sledovanie vzdušného priestoru s dlhým dosahom, ktorý by tam mohol zostať až do konca júna 2023, uviedlo španielske ministerstvo. Krajina od začiatku vojny na Ukrajine vyslala 12 stíhačiek do východných členských štátov NATO – Bulharska, Litvy a Estónska. V Bulharsku je v súčasnosti zároveň rozmiestnená bojová skupina NATO do 1000 vojakov pod talianskym vedením.
19:30 Ukrajinské ostreľovanie si malo v Belgorode vyžiadať dve obete
Predstavitelia v ruskej Belgorodskej oblasti hraničiacej s Ukrajinou tvrdia, že ostreľovanie zabilo dvoch ľudí a 12 zranilo. Minister zdravotníctva v oblasti Andrej Ikonnikov povedal, že po tom, čo delostrelecké granáty zasiahli civilnú infraštruktúru v Šebekine zomreli 14-ročný chlapec a starší muž. Regionálny gubernátor Vladislav Gladkov z útoku obvinili Ukrajinu.
Rusko už viackrát obvinilo ukrajinské sily z útokov na civilistov v Belgorodskej a Kurskej oblasti. Kyjev na tieto obvinenia formálne nereagoval.
16:30 Bez elektriny je vyše milión domácností
Rusko podniklo v noci na sobotu „rozsiahly útok“, vyhlásil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Stalo sa tak po tom, čo boli hlásené útoky na energetickú infraštruktúru, v dôsledku ktorých prišlo naprieč Ukrajinou k výpadkom dodávok elektrickej energie.
„Agresor pokračuje v terorizovaní našej krajiny. V noci nepriateľ podnikol masívny útok,“ uviedol Zelenskyj s tým že, Rusko vypálilo 36 rakiet, z ktorých väčšinu sa podarilo ukrajinskej obrane zostreliť. „Sú to odporné útoky na kritické objekty, čo je typická taktika teroristov,“ uviedol Zelenskyj na sociálnych sieťach.
V dôsledku ruských útokov zostalo bez dodávok elektrickej energie vyše milión ukrajinských domácností, uviedol v sobotu námestník šéfa úradu ukrajinského prezidenta Kyrylo Tymošenko. „Doposiaľ je odpojených 672-tisíc odberateľov v Chmeľnyckej oblasti, 188-tisíc v Mykolajivskej oblasti, 102-tisíc vo Volynskej oblasti, 242-tisíc v Čerkaskej oblasti, 174-tisíc v Rivnenskej oblasti, 61-tisíc v Kirovohradskej oblasti a 10 500 v Odeskej oblasti,“ uviedol Tymošenko na sociálnej sieti Telegram.
15:50 Bez elektriny sú početné ukrajinské mestá
Ukrajinská armáda tvrdí, že počas série ruských útokov na energetickú infraštruktúru v sobotu ráno zničila 18 striel s plochou dráhou letu. „Letectvo, protilietadlové raketové jednotky a mobilné palebné skupiny zničili 18 nepriateľských striel s plochou dráhou letu,“ uviedli ukrajinské vzdušné sily. Ako tiež uviedli, Rusi z lodí v Čiernom mori 16-krát odpálili strely Kalibr. Informuje o tom spravodajský portál CNN, ktorý upozorňuje, že tieto tvrdenia sa nedali nezávisle potvrdiť.
Sily protivzdušnej obrany v sobotu zostrelili niekoľko rakiet letiacich na Kyjiv, informoval v samostatnom vyhlásení starosta ukrajinskej metropoly Vitalij Kličko.
15:35 Rusko pokračuje v evakuácii Chersonu
Proruské úrady v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny v sobotu vyzvali obyvateľov mesta Cherson, aby sa „okamžite“ evakuovali pre postupujúcu ukrajinskú protiofenzívu. „Vzhľadom na napätú situáciu na fronte, zvýšené nebezpečenstvo hromadného ostreľovania mesta a hrozbu teroristických útokov musia všetci civilisti okamžite opustiť mesto a prejsť na ľavý breh rieky Dneper,“ napísali proruskí predstavitelia na sociálnej sieti.
Chersonská oblasť je jednou zo štyroch čiastočne okupovaných administratívnych územných celkov – oblastí – na Ukrajine, ktoré nedávno Moskva v rozpore s medzinárodným právom anektovala. Proruské úrady tam v stredu začali s evakuáciou civilistov. Podľa nich predstavujú súčasné ukrajinské útoky na civilnú infraštruktúru v Chersone „priame ohrozenie životov obyvateľov“. Ukrajinskí predstavitelia evakuáciu civilistov odsudzujú, pričom ju označujú za obdobu masových stalinských deportácií a za súčasť ruskej vojnovej propagandy.
14:23 Japonský premiér: Medzinárodné spoločenstvo nedovolí použiť jadrové zbrane
Japonský premiér Fumio Kišida v sobotu upozornil, že použitie jadrových zbraní zo strany Ruska by bolo vnímané ako „akt nepriateľstva proti ľudskosti“. „Ruské vyhrážanie sa použitím jadrových zbraní je vážnou hrozbou pre mier a bezpečnosť medzinárodného spoločenstva a je absolútne neprijateľné,“ povedal Kišida počas návštevy Austrálie.
Japonsko je jedinou krajinou, proti ktorej boli použité jadrové zbrane. Kišida by mal budúci rok v máji hostiť lídrov skupiny G7 v japonskom meste Hirošima. Práve tam Spojené štáty 6. augusta 1945 zhodili atómovú bombu v dôsledku čoho zahynulo 140-tisíc ľudí. O tri dni neskôr USA zasiahli aj japonské mesto Nagasaki.
Japonský premiér povedal, že 77-ročné obdobie bez použitia jadrových zbraní sa „nesmie skončiť“. „Ak by boli niekedy použité jadrové zbrane, bol by to akt nepriateľstva proti ľudskosti… medzinárodné spoločenstvo takýto akt nikdy nedovolí,“ dodal.
Japonský premiér Fumio Kišida na zasadnutí rozpočtového výboru dolnej komory japonského parlamentu v Tokiu. Foto: TASR/AP 14:07 Irán: podporujeme mier, zbrane Rusku nedodávame
Teherán varoval v sobotu európske štáty pred „provokatívnym prístupom“ po tom, čo vyzvali Organizáciu Spojených národov, aby prešetrila situáciu s iránskymi dronmi, o ktorých Západ tvrdí, že ich Rusko používa na Ukrajine. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
Irán popiera, že dodáva Rusku zbrane pre použitie na Ukrajine a Moskva obvinila Západ, že sa takýmito obvineniami snaží na Teherán vyvíjať tlak. „Iránska islamská republika považuje momentálne provokatívne prístupy Európskej únie a Británie za súčasť cieleného politického scenáru,“ uviedol hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí. Zároveň „tvrdo“ odsúdil „deštruktívne“ opatrenia, ktoré EÚ a Británia prijali, a dodal, že Teherán má právo reagovať na „akékoľvek nezodpovedné konanie a nebude váhať pri obraňovaní záujmov iránskeho ľudu“.
13:54 Ruské nálety môžu spustiť novú migračnú vlnu
Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ v rozhovore pre nedeľné vydanie novín Frankfurter Allgemeine Zeitung varoval v súvislosti s nedávnymi ruskými náletmi na územie jeho krajiny pred ďalším prílevom vojnových utečencov. TASR správu prevzala v sobotu od agentúry DPA.
„Ak už na Ukrajine nebude žiadna elektrina, vykurovanie a voda, môže to spustiť novú migračnú vlnu cunami,“ povedal Šmyhaľ v rozhovore, ktorý pred zverejním mala k dispozícii DPA. Šmyhaľ obvinil Rusko, že útokmi na ukrajinskú civilnú infraštruktúru chce „uvrhnúť Ukrajinu do humanitárnej katastrofy“. Počas blížiacej sa zimy by totiž mohlo na Ukrajine veľa ľudí zamrznúť.
Šmyhaľ preto požiadal o „mobilné zariadenia na výrobu elektriny a tepla“, ako aj zariadenia na úpravu vody. Dodal, že pohonné hmoty do generátorov sú aktuálne stále dostupné, ale ak dôjde k rozsiahlym výpadkom dodávok elektriny a vykurovania, Ukrajina bude podľa neho potrebovať toho viac“ vrátane „dodávok elektriny“ zo Západu.
13:43 Scholz: Obnoviť Ukrajinu dokáže len svetové spoločenstvo
Povojnová obnova Ukrajiny bude pre svetové spoločenstvo úlohou na desaťročia. V sobotu to uviedol nemecký kancelár Olaf Scholz vo videoodkaze zverejnenom pred medzinárodnou konferenciou o obnove Ukrajiny v Berlíne, ktorá sa začne v utorok (25. októbra).
Na snímke sprava nemecký kancelár Olaf Scholz a francúzsky prezident Emmanuel Macron si podávajú ruky. Foto: TASR/AP „(Povojnová) obnova bude veľká, veľká úloha… Budeme musieť veľa investovať, aby to dobre fungovalo,“ povedal Scholz. Zdôraznil, že Ukrajina a Európska únia to nedokážu sami. „Môže to dokázať len celé svetové spoločenstvo, ktoré teraz podporuje Ukrajinu,“ dodal. Podľa jeho slov je „dôležité, aby sme nielen konkrétne určili, čo je potrebné urobiť, kde je potrebné investovať a ako sa dá organizovať obnova, ale aby sme sa zamysleli aj nad tým, ako môže byť takáto obnova financovaná medzinárodným spoločenstvom, mnoho rokov, dokonca desaťročí“.
12:07 Na západe Ukrajiny sú poškodené energetické zariadenia
Spoločnosť Ukrenergo, ktorá je prevádzkovateľom ukrajinskej elektrickej siete, na platforme Telegram informovala, že rozsah škôd je porovnateľný alebo by mohol aj prevýšiť dôsledky útokov z 10. až 12. októbra. Na svojej webstránke o tom informuje denník The Guardian.
Firma Ukrenergo uviedla, že servisné tímy začínajú opravovať zariadenia po raketovom útoku, ale vzhľadom na pokus o obnovenie dodávky elektriny platia obmedzenia. Nútené obmedzenia dodávok energie sú podľa nej v súčasnosti v Kyjive a Kyjivskej, Černihivskej, Čerkaskej, Žytomyrskej, Sumskej, Charkivskej, Poltavskej, Dnipropetrovskej, Zaporižžskej a Kirovohradksej oblasti.
11:13 Ukrajina hlási viaceré útoky na kritickú infraštruktúru
Viaceré ukrajinské regióny hlásili v sobotu útoky na energetickú infraštruktúru krajiny. Podľa miestnych predstaviteľov boli zasiahnuté energetické zariadenia v Odeskej a Kirovohradskej oblasti i v meste Luck, zatiaľ čo iné regióny hlásili problémy s elektrinou.
„Ďalší raketový útok teroristov, ktorí bojujú proti civilnej infraštruktúre a obyvateľom,“ napísal šéf ukrajinskej prezidentskej kancelárie Andrij Jermak v aplikácii Telegram. Ukrajinské sily medzitým zostrelili ruskú raketu nad oblasťou Kyjeva, uviedol policajný riaditeľ Kyjevskej oblasti Andrij Njebytov, pričom zverejnil fotografiu, na ktorej vidno dym stúpajúci z lesa, kde podľa neho dopadli trosky rakety.
06:11 USA vyzvali OSN na vyšetrenie používania iránskych dronov na Ukrajine
Spojené štáty vyzvali na pôde Bezpečnostnej rady OSN na vyšetrenie obvinení Ruska z používania iránskych bezpilotných lietadiel vo vojne proti Ukrajine. „OSN musí vyšetriť akékoľvek porušenie rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN. Nesmieme dovoliť, aby Rusko alebo iné krajiny bránili alebo ohrozovali OSN pri plnení jej povinností,“ uviedol dočasný veľvyslanec Spojených štátov pri OSN pre osobitné politické záležitosti Jeffrey DeLaurentis na zasadnutí Bezpečnostnej rady.
List v podobnom duchu zaslali OSN tento týždeň aj ministerstvá zahraničných vecí Spojeného kráľovstva, Francúzska a Nemecka. Tie od organizácie chcú, aby prešetrila dodávky dronov z Iránu do Ruska. Ruský veľvyslanec pri OSN Vasilij Nebenzia označil situáciu za „poburujúcu“, pričom opätovne odmietol obvinenia, že Rusko takéto drony nasadzuje proti Ukrajine.
05:20 Blinken: Rusko neprejavuje ochotu zapojiť sa do zmysluplných rozhovorov s USA
Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken v piatok uviedol, že Spojené štáty zvážia všetky prostriedky na dosiahnutie pokroku v diplomacii s Ruskom, ak sa im naskytne príležitosť, ale Moskva v súčasnosti neprejavuje ochotu zapojiť sa do zmysluplných rozhovorov.
„Všetko nasvedčuje tomu, že prezident Putin nie je ani zďaleka ochotný zapojiť sa do zmysluplnej diplomacie. Naopak, pokračuje v ťažení opačným smerom,“ poznamenal Blinken, vysvetľujúc, že Moskva sa rozhodla zintenzívniť svoju agresiu na Ukrajine. Minister tak reagoval na polemiku o tom, či by Moskva a Washington nemali nadviazať rozhovory s cieľom zabrániť šíreniu vojny vrátane jadrovej konfrontácie.
PIATOK
21:35 Tri európske štáty žiadajú OSN, aby prešetrila dodávky iránskych dronov do Ruska
Ministerstvá zahraničných vecí Spojeného kráľovstva, Francúzska a Nemecka v spoločnom liste v piatok vyzvali Organizáciu Spojených národov, aby prešetrila dodávky bezpilotných lietadiel z Iránu do Ruska.
Podľa listu tieto dodávky dronov porušujú rezolúciu Bezpečnostnej rady (BR) OSN zakazujúcu Iránu vývoz a dovoz určitých druhov zbraní.
„Privítali by sme, keby tím sekretariátu OSN zodpovedný za monitorovanie rezolúcie BR OSN číslo 2231 nezávisle prešetril jej vykonávanie,“ uviedli zástupcovia Londýna, Paríža a Berlína v liste generálnemu tajomníkovi OSN Antóniovi Guterresovi.
Príslušná rezolúcia sa vzťahuje k iránskej jadrovej dohode z roku 2015, od ktorej Spojené štáty neskôr odstúpili a následne ju začal porušovať aj Irán. Uvedené európske krajiny tvrdia, že iránske drony dodávané Rusku boli vyrobené po tom, čo rezolúcia vstúpila do platnosti, a Bezpečnostná rada OSN ich vývoz neschválila.
Spojené kráľovstvo, Francúzsko a Nemecko žiadajú OSN, aby jej inšpekčný tím navštívil Ukrajinu a na mieste preveril, či tam Rusko neútočí aj s použitím iránskych dronov – o čom sú presvedčené západné štáty.
20:37 Rusko použije takmer 17 miliárd eur zo štátneho fondu na zmiernenie deficitu
Ruské ministerstvo financií použije v prepočte takmer 17 miliárd eur zo štátneho Fondu národného bohatstva na krytie tohtoročného rozpočtového deficitu.
Ministerstvo tento týždeň oznámilo, že z fondu odčerpá približne 1 bilión rubľov (16,7 miliardy eur). Očakáva, že rozpočtový schodok dosiahne tento rok približne 2 percentá hrubého domáceho produktu (HDP).
Dôvodom sú sankcie západných štátov v reakcii na inváziu Ruska na Ukrajinu a náklady Moskvy na „špeciálnu vojenskú operáciu“, ako Rusko inváziu nazýva, ktoré zaťažujú ekonomiku a štátne financie. V rovnakom rozsahu sa očakáva rozpočtový deficit aj v roku 2023, ako vyplynulo z informácií ruského premiéra ešte v septembri.
Premiér Michail Mišustin koncom septembra uviedol, že v roku 2023 by deficit štátneho rozpočtu mal dosiahnuť 2 percentá HDP. Postupne by sa mal znižovať, pričom v roku 2024 počíta Mišustin so schodkom 1,4 percenta HDP a v roku 2025 s deficitom na úrovni 0,7 percenta HDP.
20:12 Lukašenko tvrdí, že sa nezapojí do vojny na Ukrajine
Bieloruský líder Alexandr Lukašenko v piatok vyhlásil, že jeho krajina sa neplánuje zapojiť do konfliktu na Ukrajine. Bielorusko podľa neho žiadnu vojnu nepotrebuje.
„Nikam sa nechystáme. Žiadnu vojnu tu dnes nemáme. A žiadnu ani nepotrebujeme,“ vyhlásil Lukašenko počas inšpekcie dronov bieloruskej výroby vo vojenskom stredisku na západe krajiny.
Bielorusko je podľa neho pripravené svoje drony predávať „každému, kto ich bude chcieť kúpiť“, ale nemá v úmysle poslať ich na Ukrajinu. „Nebolo by žiaduce, aby boli použité na Ukrajine. Veď Ukrajinci sú vlastne naši,“ povedal Lukašenko, ktorého režim je závislý od politickej a finančnej podpory Kremľa.
Ukrajinská armáda v piatok varovala, že ak sa Bielorusko priamo zapojí do vojny, bude na to náležite reagovať.
Alexander Lukašenko. Foto: TASR/AP 19:41 Rusko zasiahlo najmenej polovicu výrobnej kapacity teplární
Ruské raketové útoky od 10. októbra zasiahli najmenej polovicu výrobnej kapacity ukrajinských teplární, avšak nie všetky prestali pracovať úplne, povedal v piatok ukrajinský minister pre energetiku Herman Haluščenko.
Haluščenko v rozhovore pre agentúru Reuters uviedol, že ruskými útokmi bolo zasiahnutých 30 až 40 percent celkovej energetickej infraštruktúry na Ukrajine. Tieto útoky označil za zámer zničiť ukrajinský energetický systém – čo sa však podľa neho nepodarilo Rusku dosiahnuť.
Podľa Haluščenka Rusko ostreľovalo aj zariadenia, ktoré zasiahlo už predtým, „aby ich úplne zničilo“. Ako dodal, jednou z možností, ako prekonať krízu, by mohol byť dovoz elektriny na Ukrajinu.
19:00 Premiér Ukrajiny chce medzinárodnú monitorovaciu misiu na Kachovskej priehrade
Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ vyzval v piatok na rozmiestnenie medzinárodnej monitorovacej misie pri Kachovskej priehrade ležiacej v Chersonskej oblasti. Kyjev totiž obvinil Moskvu, že sa pripravuje vyhodiť ju do vzduchu.
„Vyzývame OSN, EÚ i ďalšie organizácie, aby vyslali na Kachovskú vodnú elektráreň medzinárodnú monitorovaciu misiu,“ uviedol Šmyhaľ na zasadaní vlády v Kyjeve.
„Na miesto musia okamžite prísť zahraniční špecialisti i ukrajinský personál,“ dodal ukrajinský premiér.
Kachovská priehrada sa nachádza v Chersonskej oblasti na rieke Dneper v oblasti, ktorú okupujú ruské sily, pričom je pomerne blízko frontovej línie.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj obvinil Rusko, že priehradu plánuje vyhodiť do vzduchu. Námestník proruského gubernátora Chersonskej oblasti Kirill Stremousov v piatok toto tvrdenie poprel.
Simulácia záplav v prípade výbuchu priehrady. Foto: Telegram 18:04 Rusko tvrdí, že pri ukrajinskom útoku v Chersone zahynuli dvaja novinári
Dvaja novinári a dve ďalšie osoby zahynuli počas nočného ukrajinského raketového útoku na most v Rusmi okupovanom ukrajinskom meste Cherson, uviedol v piatok pre ruskú štátnu televíziu námestník šéfa ruskej komisie pre rozvoj informačnej spoločnosti Alexandr Maľkevič.
Ukrajinský útok podľa proruských predstaviteľov zasiahol Antonivský most. Zranenia utrpelo 13 osôb. Medzi mŕtvymi a zranenými sú podľa nich „deti a zástupcovia médií“.
Kyjev popiera, že útočil na civilné ciele.
17:19 Kremeľ neočakáva od Spojeného kráľovstva politickú rozvahu
Od Spojeného kráľovstva ani jeho západných spojencov Rusko neočakáva „politickú rozvahu“. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov to uviedol deň po tom, čo z postu premiérky a líderky britskej Konzervatívnej strany odstúpila Liz Trussová.
„Od nikoho zo Západu nemôžeme teraz očakávať porozumenie či politickú rozvahu… Najmä nie od Spojeného kráľovstva, kde si šéfa výkonnej moci nevolia sami občania,“ povedal Peskov. Reagoval tak na informáciu, že bývalý britský premiér Boris Johnson by sa po Trussovej odstúpení mohol opätovne uchádzať o post predsedu vlády.
Rusko považovalo Johnsona, ktorý mal s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským veľmi dobré vzťahy, za nadmieru nepriateľského predstaviteľa Západu, pripomína AFP. Spojené kráľovstvo tiež poskytuje Ukrajine vojenské vybavenie, finančnú pomoc a možnosti výcviku vojakov.
Po tom, čo britská premiérka Liz Trussová vo štvrtok ohlásila svoju rezignáciu, Kremeľ uviedol, že Spojené kráľovstvo nikdy nemalo takú „katastrofálnu premiérku“.
15:57 Von der Leyenová: EÚ bude dávať Ukrajine 1,5 miliardy eur mesačne
Európska únia plánuje dávať Ukrajine na budúci rok 1,5 miliardy eur mesačne. Potvrdila to v piatok na záver summitu EÚ v Bruseli predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Informujú o tom agentúra AFP a magazín Politico.
Ako pripomína Politico, Komisia sa k platbám Ukrajine zaviazala už predtým. Avšak kľúčové detaily – ako napríklad celková suma pomoci alebo koľko z nej bude musieť Kyjev vrátiť – zatiaľ neboli dohodnuté.
Von der Leyenová však zdôraznila, že Ukrajina bude môcť rátať na budúci rok s touto mesačnou pomocou ako „spoľahlivým zdrojom príjmu“. Podrobnosti budú musieť ešte doriešiť ministri financií členských krajín EÚ. „Dôležité bolo dať signál Ukrajine, že si veľmi dobre uvedomujeme dôležitosť tohto spoľahlivého toku príjmov,“ povedala šéfka eurokomisie.
14:53 Rusko nezamínovalo Kachovskú priehradu, tvrdí proruský predstaviteľ
Námestník proruského gubernátora Chersonskej oblasti Kirill Stremousov v piatok poprel tvrdenie, že Rusko zamínovalo Kachovskú priehradu na rieke Dneper na juhu Ukrajiny. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
Ruská agentúra RIA Novosti citovala Stremousova, ktorý poprel tvrdenie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Ten predtým uviedol, že Rusko plánuje priehradu vyhodiť do vzduchu. Stremousov toto tvrdenie označil za „nepravdivé“.
Priehrada Kachovskej vodnej elektrárne je na rieke Dneper, a síce v oblasti, ktorú ovládajú ruskí vojaci, pričom je pomerne blízko ku kontaktnej línii s ukrajinskými silami.
VIDEO Preprave vedľa poničeného Antonivského mosta v Chersone
14:21 Švédske kamery na meranie rýchlosti miznú, objavujú sa na ruských dronoch
Švédske kamery na meranie rýchlosti miznú a objavujú sa na Ukrajine na dronoch ruskej výroby. Informovali o tom v piatok miestne švédske médiá, na ktoré sa odvolal portál britskej televízie Sky News.
Švédsky denník Aftonbladet napísal, že od konca augusta bolo po celej krajine poškodených alebo ukradnutých vyše 100 kamier z radarov na meranie rýchlosti.
Úrady majú podozrenie, že Rusko používa tieto zariadenia v dronoch, vysielaných potom na Ukrajinu.
Švédska polícia pre denník uviedla: „Dostali sa k nám fámy, že tieto kamery sa používajú na dronoch domácej ruskej výroby, ale nemôžeme ísť do detailov o zisteniach našej špionážnej práce.“
12:56 Kremeľ odsúdil zatknutie dvoch ruských občanov na žiadosť Spojených štátov
Kremeľ v piatok odsúdil zatknutie dvoch ruských občanov na žiadosť Spojených štátov za údajné obchádzanie sankcií a nezákonný predaj americkej vojenskej technológií ruským zbrojárskym spoločnostiam. Vyplýva to z vyjadrenia kremeľského hovorcu Dmitrija Peskova, informuje TASR podľa správ agentúry AFP.
„Sme kategoricky proti a odsudzujeme praktiky tohto druhu zatýkania ruských občanov,“ povedal Peskov. Dodal, že Moskva urobí všetko, čo je v jej silách, aby zadržaných občanov bránila.
Moskva vo štvrtok potvrdila, že Arťom Uss, syn gubernátora ruského Krasnojarského kraja Alexandra Ussa, bol tento týždeň zadržaný na letisku v talianskom meste Miláno na žiadosť Washingtonu.
12:29 Erdogan: Putin je čoraz otvorenejší rokovaniam o ukončení konfliktu na Ukrajine
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v piatok naznačil, že jeho ruský kolega Vladimir Putin je v súčasnosti ochotnejší rokovať o ukončení vojny na Ukrajine než v minulosti. Informuje o tom stanica Sky News.
„Videl som, že Putin je oveľa ochotnejší a otvorenejší rokovaniam o tejto otázke než v minulosti,“ povedal Erdogan po príchode z návštevy Azerbajdžanu.
Turecký prezident tiež uviedol, že nevidí nijaké prekážky v predĺžení dohody o vývoze obilnín z ukrajinských čiernomorských prístavov, píše britský denník The Guardian. „Videl som to pri rozhovoroch, ktoré som mal včera (vo štvrtok) večer s (ukrajinským prezidentom) Volodymyrom Zelenským, a tiež pri rozhovoroch s Vladimirom Putinom,“ dodal.
11:44 Do Chersonskej oblasti dorazilo 2000 mobilizovaných Rusov, tvrdí Ukrajina
Do Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny už dorazilo okolo 2000 mobilizovaných ruských vojakov, aby „doplnili straty a posilnili jednoty“, uvádza generálny štáb ukrajinskej armády.
„Podľa dostupných informácií dorazilo do dočasne okupovanej Chersonskej až 2000 ľudí z ruskej mobilizácie, aby nahradili straty a posilnili jednotky v línii zrážok,“ uvádza generálny štáb.
„Zároveň okupačné úrady vydali príkaz na prípravu evakuácie ‚tzv. bankových inštitúcií‘ a na príparavu evakuačných listov dovezených z ruských zdravotníckych pracovníkov a učiteľov,“ dodáva generálny štáb. Zároveň uviedol, že v Chersone prestali fungovať humanitárne zariadenia.
11:15 Putin mal počas návštevy cvičiska pri sebe zrejme jadrový kufrík
Ruský prezident Vladimir Putin mal pri sebe počas štvrtkovej návštevy cvičiska pre mobilizovaných záložníkov v Riazanskej oblasti možno tzv. jadrový kufrík. Domnieva sa televízia Sky News v piatkovej správe.
Šéfa Kremľa počas návštevy cvičiska sprevádzal ruský minister obrany Sergej Šojgu. Putin na zverejnených záberoch objíma vojakov a neskôr strieľa z pušky.
Na jednom z videí však v pozadí vidieť muža s kufríkom, o ktorom sa niektorí pozorovatelia domnievajú, že môže ísť o ruský jadrový kufrík známy ako čeget. Obsah kufríka však nie je možné nezávisle overiť.
09:40 Irán rešpektuje územnú celistvosť Ukrajiny
Irán rešpektuje územnú celistvosť Ukrajiny a neposiela zbrane Moskve ani Kyjevu. V piatok to uviedol iránsky rezort diplomacie po telefonickom rozhovore iránskeho ministra zahraničných vecí Hosejna Amíra Abdollahjána so šéfom diplomacie EÚ Josepom Borrellom.
Členské štáty EÚ sa vo štvrtok dohodli na nových sankciách voči Iránu pre dodávky bezpilotných lietadiel, ktoré Rusko využíva na útoky na Ukrajine. „Politikou Teheránu v súvislosti s vojnou na Ukrajine je rešpektovať územnú celistvosť Ukrajiny,“ napísalo iránske ministerstvo zahraničných vecí na sociálnej sieti Twitter. Dodalo, že Teherán neposiela zbrane Moskve ani Kyjevu a „žiada koniec vojny a vysídľovania ľudí“.
Šéf iránskej diplomacie v rozhovore s Borrellom zdôraznil, že Irán sa snaží zastaviť vojnu na Ukrajine prostredníctvom diplomacie a odporučil Európanom, aby sa na túto záležitosť pozerali realisticky.
09:30 V Poľsku sa bude konať stretnutie predstaviteľov ruskej opozície
V Poľsku sa bude začiatkom novembra konať stretnutie predstaviteľov ruskej opozície. Stretnutie sa uskutoční 4. až 7. novembra v obci Jablonna, pri metropole Varšava. Zúčastní sa na ňom vyše päťdesiat bývalých ruských poslancov a predstaviteľov miestnych úradov.
Cieľom je pripraviť stratégiu pre „postputinovské Rusko“ a vytvoriť plán odporu proti režimu ruského prezidenta Vladimira Putina. Podľa denníka Rzeczpospolita má na stretnutie prísť aj Iľja Ponomariov, ktorý v roku 2014 ako jediný v ruskom parlamente hlasoval proti anexii ukrajinského Krymského polostrova Ruskom a následne bol pre svoje protikremeľské aktivity vykázaný z vlasti.
Ďalšími účastníkmi majú byť ruský advokát Mark Fejgin, známy vďaka tomu, že obhajoval mnoho opozičných osobností, a tiež niekdajší opozičný politik Gennadij Gudkov, bývalý plukovník KGB, ktorý si pohneval Kremeľ ostrou kritikou na prezidenta Putina a svojou účasťou na pouličných protestoch voči jeho vláde.
09:13 VIDEO Nízko letiaci ukrajinský vrtuľník
08:21 Ukrajinský útok na Chersonskú oblasť si vyžiadal 4 obete, tvrdia proruské úrady
Americký prezident Joe Biden kritizoval vo štvrtok Republikánsku stranu, ktorá naznačila, že ak zvíťazí v novembrových voľbách do Kongresu, mohla by znížiť finančnú podporu pre Ukrajinu. Informovala o tom agentúra AFP.
„Povedali, že ak vyhrajú, zrejme nebudú financovať, (či) pokračovať vo financovaní Ukrajiny,“ povedal Biden na zhromaždení v rámci predvolebnej kampane Demokratickej strany v štáte Pensylvánia.
„Títo ľudia to nechápu. Je to oveľa väčšie než Ukrajina. Ide o východnú Európu… ide o NATO. Dôsledky sú tu naozaj naozaj vážne,“ povedal. „Oni nemajú zmysel pre americkú zahraničnú politiku,“ dodal na margo republikánov americký prezident.
06:33 Ruský súd nariadil väzbu pre novinárku Ovsiannikovovú, ktorá ušla z krajiny
Ruský súd nariadil vo štvrtok zatknutie bývalej novinárky ruskej štátnej televízie Mariny Ovsiannikovovej, ktorá pred vyše polrokom protestovala v živom vysielaní proti vojne na Ukrajine. Informovala o tom agentúra Reuters odvolávajúca sa na správy ruskej tlačovej agentúry Interfax.
Ovsiannikovová sa pritom v Rusku už nenachádza, ako v pondelok potvrdil aj jej právny zástupca. Novinárka podľa jeho slov utiekla z domáceho väzenia aj z krajiny, a to aj so svojou dcérou.
„V prípade Ovsiannikovovej nariadil súd jej vzatie do väzby na mesiac a 29 dní, a to od okamihu vydania tejto obvinenej do Ruskej federácie či od momentu jej zatknutia v Ruskej federácii,“ uviedli vo štvrtok predstavitelia ruskej justície. Ruský súd pritom podľa tamojších médií zamietol začiatkom októbra žiadosť vyšetrovateľov o vydanie zatykača voči Ovsiannikovovej.
Marina Ovsiannikovová. Foto: TASR/AP 02:25 Zelenskyj tvrdí, že Rusi zamínovali Kachovskú priehradu
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj obvinil vo štvrtok Rusko zo zamínovania Kachovskej priehrady v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny, ktorú majú pod kontrolou ruské okupačné sily.
„Podľa našich informácií zamínovali ruskí teroristi priehradu Kachovskej vodnej elektrárne,“ povedal Zelenskyj vo svojom pravidelnom videoprejave, ktorý vo štvrtok neskoro večer zverejnil na sociálnych sieťach. „Ak sa priehrada zničí… severokrymský kanál proste zmizne,“ dodal s tým, že by to bola „obrovská katastrofa“.
Priehrada Kachovskej vodnej elektrárne je na rieke Dneper, a síce v oblasti, ktorú ovládajú ruskí vojaci, pričom je pomerne blízko ku kontaktnej línii s ukrajinskými silami, pripomína AFP.
Americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW) vo štvrtok tiež varoval, že Rusko zrejme pripravuje útok na Kachovskú vodnú elektráreň. Experti z ISW uviedli, že Moskva je pravdepodobne presvedčená, že „narušenie Kachovskej priehrady môže prekryť jej stiahnutie sa z pravého brehu rieky Dneper“.
Ruské ozbrojené sily totiž utekajú pred postupujúcou ukrajinskou armádou. Ruský útok na vodnú elektráreň pri meste Kachovka by mohol podľa ISW „zabrániť ukrajinskému postupu cez rieku alebo ho oneskoriť.“
Samotné Rusko pritom v utorok oznámilo, že „dostalo informácie, že Kyjev má v úmysle zaútočiť“ na túto priehradu, čo podľa Moskvy „spôsobí ničivé záplavy“ v meste Cherson.
Podľa ISW však vydali ruské úrady takéto varovanie pre to, že sa ruské sily „chystajú poškodiť priehradu a obviniť Ukrajinu z následných škôd a strát na životoch“. Rusi tiež podľa ISW využijú následné záplavy za zakrytie svojho ústupu ďalej na juh.
ŠTVRTOK
21:50 Zelenskyj varuje pred ďalšou vlnou utečencov do EÚ po útokoch na elektrárne
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok vyhlásil, že ruské útoky namierené na energetické zariadenia urobili z elektrickej siete Ukrajiny „bojisko“, čo vyvolalo novú utečeneckú vlnu z Ukrajiny. Informuje o tom agentúra AFP.
„Ruské vedenie vydalo rozkaz premeniť samotný energetický systém (Ukrajiny) na bojisko. Dôsledky tohto sú veľmi nebezpečné, a to opäť raz pre nás všetkých v Európe,“ povedal Zelenskyj v prejave k Európskej rade. „Rusko vyvoláva novú vlnu migrácie Ukrajincov do krajín Európskej únie,“ dodal.
21:14 Putin navštívil výcvikové stredisko pre mobilizovaných vojakov
Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok navštívil výcvikové centrum pre mobilizovaných ruských vojakov. Šéf Kremľa si vyskúšal streľbu na strelnici a stretol sa s veliteľmi, ktorým zaželal „veľa šťastia“. Informuje o tom agentúra AFP.
Putin navštívil výcvikové centrum v Riazanskej oblasti ležiacej juhovýchodne od Moskvy. Ruská štátna televízia odvysielala zábery, ktoré zachytávajú ruského prezidenta, ako oblečený v čiernom a s bezpečnostnými okuliarmi na očiach niekoľkokrát vystrelil z novej ruskej pušky pre ostreľovačov Dragunov SVD a objímal vojakov.
Putin podľa ruských médií „sledoval praktické cvičenia“ vrátane nácviku paľby a zdravotníckeho či ženistického výcviku. Šéfa Kremľa na návšteve sprevádzal aj ruský minister obrany Sergej Šojgu.
Vladimir Putin navštívil stredisko, kde cvičia zmobilizovaných vojakov pred vyslaním na Ukrajinu. Foto: TASR/AP 20:58 Hrozba ruského útoku z územia Bieloruska narastá
Ukrajina vo štvrtok vyhlásila, že čoraz nepriateľskejšie vyjadrenia zo strany Minsku a Moskvy a vytvorenie takzvanej spoločnej bojovej skupiny zameranej na ochranu bieloruských hraníc naznačuje, že by sa ruské jednotky mohli pokúsiť zaútočiť na Ukrajinu aj z Bieloruska. Informuje o tom agentúra AFP.
„Agresívna rétorika vojenských a politických predstaviteľov Ruska a Bieloruska sa stupňuje,“ uviedol zástupca náčelníka ukrajinského generálneho štábu Olexij Hromov. Dodal, že „hrozba opätovného útoku ruských jednotiek zo severu narastá“.
16:49 Zelenskyj na knižnom veľtrhu v Nemecku: Autori musia dokumentovať ruský teror
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtkovom príhovore k účastníkom knižného veľtrhu v nemeckom Frankfurte na Mohanom apeloval na spisovateľov, aby písali o „terore“, ktorý páchajú ruské sily na Ukrajine. Autorov tiež pozval, aby jeho krajinu navštívili. Informujú o tom agentúry AFP a DPA.
„Namiesto kultúry dováža Rusko smrť,“ vyhlásil Zelenskyj prostredníctvom videospojenia. „Preto vás vyzývam, prosím, robte všetko pre to, aby sa ľudia dozvedeli o terore, ktorý Rusko prinieslo Ukrajine,“ povedal. „Pozrite sa na to, čím si musia naši ľudia prechádzať, čo sa nám podarilo dosiahnuť a na hrozby, ktorým neustále čelíme. Buďte toho svedkami a hovorte o tom,“ povedal. „Knihy, dokumenty, scenáre, články, správy – toto nech sú odpovede,“ dodal.
Zelenskyj upozornil, že ľudia zanedbávajúci poznanie sú ľahšie manipulovateľní a tolerujú politiku krajín, akými sú Rusko či Irán. Na adresu týchto krajín konštatoval, že sú „menej prítomné v kultúrnej sfére, no o to prítomnejšie tam, kde sa všetko ničí“.
16:15 Kremeľ: Západ sa obvineniami o dodávkach dronov snaží vyvinúť tlak na Irán
Ruské ministerstvo zahraničných vecí vo štvrtok uviedlo, že Západ sa obvineniami o iránskych dronoch využívaných na útoky na Ukrajine snaží vyvinúť „tlak“ na Teherán, uvádza AFP. „Všetko, čo sa teraz deje v súvislosti s Iránom, je podriadené jedinému cieľu – vyvinúť tlak (na Irán). A Washington na to mobilizuje NATO a krajiny Európskej únie, aby si tak upevnil svoju pozíciu,“ vyhlásila hovorkyňa ruského rezortu diplomacie Marija Zacharovová.
Dodávky iránskych dronov pre Rusko Moskva aj Teherán opakovane odmietajú. Európska únia vo štvrtok napriek tomu schválila sankcie voči Iránu. Sankcie po potvrdení vládami členských štátov nadobudnú účinnosť v stredu popoludní. Sankcie sú namierené voči trom iránskym generálom a zbrojárskej firme. EÚ je pripravená rozšíriť sankcie na ďalšie štyri iránske subjekty, ktoré už boli zaradené na iný sankčný zoznam.
Na archívnej snímke z 24. augusta 2022 drony sú pripravené na štart počas vojenského cvičenia s dronmi v Iráne. Foto: TASR/AP 15:20 Berlusconi tvrdí, že jeho výroky o Putinovi boli vytrhnuté z kontextu
Bývalý taliansky premiér Silvio Berlusconi sa cíti nepochopený. Povedal to vo štvrtok, deň po zverejnení svojich výrokov o ruskej agresii na Ukrajine a ruskom prezidentovi Vladimirovi Putinovi, ktoré vyvolali pobúrenie. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.
„Všetko to bolo vytrhnuté z kontextu. Šírilo sa to bez toho, aby ľudia poznali celkový význam mojich slov. Jediným cieľom bolo šírenie urážok a dezinformácií,“ povedal Berlusconi, ktorý vedie konzervatívnu stranu Vpred Taliansko (FI).
V interview pre noviny Corriere della Sera vysvetľoval, že nemal v úmysle ospravedlňovať ruskú inváziu na Ukrajinu. Naopak, túto vojnu odsudzuje a má rovnaká postoj ako talianska vláda, Európska únia a Severoatlantická aliancia (NATO).
14:13 Ukrajina čelí výpadkom v dodávkach elektriny, vláda vyzvala na zníženie spotreby
Ukrajinci čelia prvým rozsiahlym výpadkom v dodávkach elektrickej energie. Dôvodom sú opravy zariadení potom, ako ruské útoky zasiahli veľkú časť energetickej infraštruktúry. Vláda vyzvala obyvateľov, aby elektrinou šetrili a spotrebu znížili aspoň o pätinu. Ako uviedla agentúra Reuters, úrad ukrajinského prezidenta v stredu večer (19. 10.) oznámil, že obyvatelia by mali spotrebu elektrickej energie znížiť od 7.00 do 23.00 h na minimum a v prípade, že tak neurobia, musia počítať s odstávkami.
Minister energetiky Herman Haluščenko vo štvrtok vyhlásil, že od 10. októbra uskutočnilo Rusko viac než 300 leteckých útokov voči ukrajinskej infraštruktúre. Zároveň ocenil, že obyvatelia výzvy vlády na zníženie spotreby o 20 percent vypočuli. „Vidíme, že spotreba (elektriny) klesá,“ povedal Haluščenko s tým, že obyvatelia tak robia dobrovoľne. Ak by to však nestačilo, vláda bude musieť pristúpiť k nútenému obmedzeniu dodávok.
14:00 Wallace: Ruská stíhačka neúmyselne ohrozila britské lietadlo nad Čiernym morom
Ruské bojové lietadlo Su-27 na konci septembra omylom vystrelilo raketu pri stretnutí sa s prieskumným lietadlom britského letectva nad Čiernym morom. Vo štvrtok to oznámil britský minister obrany Ben Wallace, informuje stanica Sky News. K incidentu došlo 29. septembra, keď sa lietadlo britského letectva, ktoré hliadkovalo v medzinárodnom vzdušnom priestore nad Čiernym morom, stretlo s dvoma ruskými stíhačkami, povedal Wallace poslancom dolnej komory britského parlamentu. Dodal, že krátko po tejto udalosti pozastavil hliadkovanie letectva v tejto oblasti, píše agentúra Reuters.
Rusko uviedlo, že tento incident spôsobila technická porucha, uviedol šéf britského rezortu obrany. Dodal, že svojmu ruskému kolegovi Sergejovi Šojguovi adresoval svoje obavy v súvislosti s touto potenciálne nebezpečnou udalosťou. „Vo svojom liste som objasnil, že (britské) lietadlo sa nachádzalo v medzinárodnom vzdušnom priestore, nebolo ozbrojené a dodržiavalo vopred oznámenú dráhu letu,“ povedal. „V odpovedi ruského ministra obrany z 10. októbra sa uvádza, že okolnosti incidentu preverili a že išlo o technickú poruchu stíhačky Su-27,“ priblížil britský minister obrany. Moskva podľa jeho slov priznala, že k interakcii došlo v medzinárodnom vzdušnom priestore.
12:18 ISW: Rusko zrejme pripravuje útok pod falošnou vlajkou na elektráreň Kachovka
Rusko zrejme pripravuje útok „pod falošnou vlajkou“ na vodnú elektráreň Kachovka neďaleko juhoukrajinského mesta Cherson, uviedol americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW). Správu priniesol vo štvrtok portál britskej televízie Sky News. Expertná skupina ISW vo svojej najnovšej správe uviedla, že Moskva je pravdepodobne presvedčená, že „narušenie Kachovskej priehrady môže prekryť jej stiahnutie sa z pravého brehu rieky Dneper“. Ruské ozbrojené sily totiž utekajú pred postupujúcou ukrajinskou armádou.
ISW dodal, že ruský útok na vodnú elektráreň pri meste Kachovka môže „zabrániť ukrajinskému postupu cez rieku alebo ho oneskoriť „. Rusko v utorok oznámilo, že „dostalo informácie, že Kyjev má v úmysle zaútočiť na priehradu“ pri vodnej elektrárni. To „spôsobí ničivé záplavy“ v meste Cherson, zdôraznila Moskva v oznámení.
„Ruské úrady zrejme vydali tieto varovanie o údajnom ukrajinskom útoku na hydroelektráreň Kachovka preto, aby vytvorili informačné podmienky pre ruské vojská, ktoré sa chystajú poškodiť priehradu a obviniť Ukrajinu z následných škôd a strát na životoch. Pri tom všetkom ruské ozbrojené sily využijú následné záplavy za zakrytie svojho ústupu ďalej na juh,“ vysvetlil ISW.
11:52 Stoltenberg: Spojenci NATO budú konať, ak sa Švédsko a Fínsko dostanú pod tlak
Spojenci z organizácie NATO budú konať, ak sa Švédsko alebo Fínsko dostanú pod tlak Ruska alebo iného protivníka, skôr ako sa stanú plnými členmi Severoatlantickej aliancie. Uviedol to vo štvrtok generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. TASR informácie prevzala z agentúry Reuters a webu NATO. „Je nepredstaviteľné, že by spojenci nekonali, keby sa Švédsko a Fínsko dostali pod akýkoľvek tlak,“ priblížil Stoltenberg na tlačovej konferencii s novým švédskym premiérom Ulfom Kristerssonom. Pripomenul, že Švédsko a Fínsko sa ako krajiny pozvané do NATO integrujú s politickými a vojenskými štruktúrami tejto organizácie.
„Musíme držať spolu, keď čelíme najväčšej bezpečnostnej kríze za celú jednu generáciu. (Ruský) prezident (Vladimir) Putin na Ukrajine zlyháva. Svojej brutálnej útočnej vojny sa však nevzdal,“ povedal Stolgenberg. V tejto súvislosti privítal silnú podporu Švédska pre Ukrajinu, v podobe zbraní a munície i humanitárnej pomoci. „Spojenci NATO budú naďalej podporovať právo Ukrajiny na sebaobranu. Tak dlho, ako to bude potrebné,“ doplnil šéf Aliancie.
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Foto: TASR/AP 11:15 Rusi zasiahli školu v Záporožskej oblasti
Školu v Záporožskej oblasti na juhu Ukrajiny zasiahla vo štvrtok ráno ruská raketa. Informovali o tom médiá, na ktoré sa odvolal portál britskej televízie Sky News. Zástupca vedúceho kancelárie ukrajinského prezidenta Kyrylo Tymošenko uviedol, že raketa zasiahla „odbornú školu“ v dedine Komyšuvacha okolo 07.20 h. Podrobnosti o obetiach nie sú zatiaľ známe. „Títo ‚neľudia‘ budú určite potrestaní,“ dodal Tymošenko.
Rusko v októbri vystupňovalo útoky na veľké ukrajinské mestá, zrejme v odplate za zbombardovanie Kerčského mosta spájajúceho ruskú pevninu s Krymským polostrovom, ktorý Moskva protiprávne anektovala v roku 2014, približuje Sky News. Moskva tvrdí, že útoky cieli na energetickú infraštruktúru Ukrajiny a vojenské zariadenia, ale ruské útoky zasiahli aj obytné oblasti a školy.
10:36 Scholz: Rusko svojou taktikou spálenej zeme na Ukrajine neuspeje
Ako vojnový zločin, ktorý nebude mať úspech, odsúdil vo štvrtok nemecký kancelár Olaf Scholz najnovšie útoky Ruska na civilné ciele na Ukrajine. Informuje o tom agentúra DPA. „Ani takáto taktika spálenej zeme nepomôže Rusku zvíťaziť vo vojne. Len posilní odhodlanie a vytrvalosť Ukrajiny a jej partnerov,“ povedal Scholz poslancom nemeckého parlamentu v Berlíne.
„Bombový a raketový teror Ruska je v konečnom dôsledku činom zo zúfalstva – rovnako ako mobilizácia ruských mužov do tejto vojny,“ pokračoval spolkový kancelár. Ukrajina sa podľa neho bude úspešne brániť a spojenci ju budú podporovať, kým to bude potrebné. Ruský prezident Vladimir Putin podľa nemeckého kancelára terorizuje Ukrajinu a nezodpovedne sa vyhráža svetu jadrovými zbraňami. „Chce zasiať strach, rozdeliť a vystrašiť. Počíta s našou slabosťou. Ale mýli sa. Nie sme slabí,“ vyhlásil Scholz. „Naše globálne spojenectvá sú silné a živé ako nikdy predtým. Putin svoje vojnové ciele nedosiahne.“
Scholz tiež v tzv. vládnom vyhlásení pred samitom Európskej únie poslancov informoval, že Nemecko chce do jari poskytnúť výcvik jednej celej ukrajinskej brigáde s 5-tisíc vojakmi. Poukázal na pondelkovú dohodu členov eurobloku na výcvikovej misii pre približne 15-tisíc ukrajinských vojakov. Informoval tiež, že jedno z dvoch ústredí tejto misie bude v Nemecku.
09:11 Viacerých cudzincov obvinili v USA pre posielanie vojenskej techniky Rusku
Americké ministerstvo spravodlivosti v stredu oznámilo obvinenia voči takmer desiatke ľudí a dvom spoločnostiam v súvislosti s nelegálnymi projektmi zameranými na posielanie vojenskej technológie do Ruska, pričom niektorá pochádzala z bojísk na Ukrajine. Niektorí z obžalovaných sa tiež pokúsili poslať „technológiu šírenia jadrových zbraní“ do Ruska, ale tá bola zadržaná skôr, ako dorazila, uviedlo tiež ministerstvo. Informuje o tom televízia CNN.
Obvinenia sú rozdelené vo dvoch separátnych prípadoch, ktoré zahŕňajú dve odlišné schémy na presun zbrojnej technológie a iného tovaru do Ruska. Jeden sa týka piatich Rusov a dvoch ropných maklérskych spoločností z Venezuely, ktorí sú obvinení zo zriadenia siete schránkových firiem na nelegálne posielanie americkej vojenskej technológie do Ruska a miliónov barelov venezuelskej ropy do Ruska a čínskym kupcom, aby sa vyhli americkým sankciám. V druhej obžalobe, na ktorej USA spolupracovali s Lotyšskom, sú obvinení traja Lotyši a jeden Ukrajinec žijúci v Estónsku, ktorí sú obvinení zo sprisahania za účelom pašovania vysoko precíznej brúsky vyrobenej v USA jednotlivcom v Rusku. Toto zariadenie má podľa ministerstva spravodlivosti uplatnenie „v programoch šírenia jadrových zbraní a obrany“.
08:24 Rusko by mohlo prehodnotiť spoluprácu s OSN v prípade inšpekcie dronov
Rusko by mohlo prehodnotiť spoluprácu s Organizáciou Spojených národov, ak OSN vyšle na Ukrajinu expertov na inšpekciu zostrelených bezpilotných lietadiel, ktoré podľa Západu pochádzajú z Iránu. Vyplýva to z vyjadrenia zástupcu ruského veľvyslanca pri OSN Dmitrija Poľanského. Informuje stanica Sky News. Poľanskij bližšie nešpecifikoval, akú formu spolupráce Ruska a OSN mal na mysli. Deje sa tak v čase, keď Kyjev pozval do krajiny expertov OSN na inšpekciu dronov, ktorými Moskva útočí na ukrajinskú energetickú infraštruktúru.
Ukrajina v uplynulých týždňoch zaznamenala viacero útokov, do ktorých ruská armáda podľa západných predstaviteľov nasadila iránske bezpilotné lietadlá. Teherán však popiera, že by Rusku dodával tieto drony. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v utorok povedal, že nemá nijaké informácie o ich použití pri rozsiahlych útokoch na ukrajinské mestá.
07:00 Rusko by použitím jadrových zbraní na Ukrajine takmer nič nezískalo, tvrdí politológ
Ruský prezident Vladimir Putin si uvedomuje, že použitím jadrových zbraní na Ukrajine nemôže získať žiadne skutočné výhody a svoju beztak zlú situáciu by týmto ešte výrazne zhoršil. Pre TASR to povedal Fabian Rene Hoffmann, politológ z Univerzity v Osle, špecializujúci sa na jadrové zbrane.
Obavy z jadrovej eskalácie vo svete vzrástli po tom, ako Putin vyhlásil, že na ochranu ruského územia – vrátane štyroch čerstvo anektovaných ukrajinských oblastí – je odhodlaný použiť „všetky dostupné prostriedky“. Zároveň zdôraznil, že nejde o bluf. Podpredseda ruskej Rady bezpečnosti Dmitrij Medvedev v nadväznosti na to otvorene hovoril o možnom použití strategických jadrových zbraní na ochranu krajiny.
Viacero západných lídrov následne upozornilo, že vyhrážky ruského prezidenta je potrebné brať vážne. Americký prezident Joe Biden po Putinových vyjadreniach varoval, že svet aktuálne čelí najväčšej hrozbe „armagedonu“ od kubánskej raketovej krízy z roku 1962. Dodal, že šéf Kremľa „nežartuje, keď hovorí o použití taktických jadrových, biologických či chemických zbraní“.
Politológ z Univerzity v Osle Hoffmann tvrdí, že je veľmi náročné porovnať súčasnú situáciu s kubánskou raketovou krízou z roku 1962 pre výrazne odlišný kontext oboch udalostí. Zhodnotil však, že v súčasnosti sú riziká jadrovej eskalácie nižšie ako v roku 1962. Podložil to najmä tým, že „nevýhody použitia jadrových zbraní pre Kremeľ jednoznačne prevažujú nad výhodami“.
06:18 Krajiny EÚ podporili sankcie voči Iránu pre dodávky dronov Rusku
Krajiny Európskej únie podporili uvalenie sankcií na Irán za dodávky bojových dronov, ktoré Rusko nasadzuje pri útokoch na ukrajinské mestá a infraštruktúru. S odvolaním sa na viaceré diplomatické zdroje o tom informovala agentúra DPA.
Podľa správ diplomatov z EÚ by mali pripravované sankcie – zahŕňajúce zmrazenie majetku a zákaz cestovania do eurobloku – postihnúť päť osôb a tri organizácie, respektíve firmy z Iránu.
Konečné rozhodnutie by malo byť prijaté vo štvrtok dopoludnia, ešte pred začiatkom dvojdňového summitu EÚ v Bruseli (20. – 21. 10.).
Dron nad ukrajinským hlavným mestom Kyjev. Foto: TASR/AP 04:35 Ruská okupačná správa v Chersonskej oblasti tvrdí, že už evakuovala 7-tisíc ľudí
Ruské okupačné sily v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny tvrdia, že evakuovali už približne 7-tisíc miestnych obyvateľov na územia ovládané Moskvou. Povedal to v stredu šéf tamojšej Rusmi dosadenej oblastnej správy Vladimir Saľdo, uvádza agentúra DPA s tým, že túto správu nedokáže nezávisle overiť.
Ukrajinské úrady prirovnali evakuácie civilistov z Chersonskej oblasti k stalinským deportáciám, pričom poukázali na to, že miestne obyvateľstvo evakuujú do juhoruského Krasnodarského kraja.
K evakuáciám civilistov dochádza v čase, keď sa Moskva obáva rozsiahleho ukrajinského útoku zameraného na oslobodenie okupovaného mesta Cherson a severnej časti pravého brehu rieky Dneper.
Saľdo ešte v utorok oznámil, že evakuované budú štyri mestá v Chersonskej oblasti ležiace v blízkosti rieky Dneper, keďže ukrajinské ostreľovanie by podľa neho mohlo poškodiť neďalekú priehradu.
Ruská okupačná správa následne vyzvala ľudí, aby sa zhromaždili v (riečnom) prístave mesta Cherson. „Každý má povolené (vziať si) 50 kilogramov batožiny,“ oznámila a dodala, že povolené je vziať si so sebou aj zvieratá.
Ukrajinskí predstavitelia evakuáciu civilistov odsudzujú, pričom ju označujú za obdobu masových stalinských deportácií a za súčasť ruskej vojnovej propagandy. „Rusi sa snažia vystrašiť obyvateľov Chersonu lživými správami o ostreľovaní mesta našou armádou,“ napísal v stredu šéf ukrajinskej prezidentskej kancelárie Andrij Jermak na platforme Telegram.
01:20 Ukrajina od štvrtka obmedzí spotrebu elektriny
Ukrajina začne od štvrtka obmedzovať spotrebu elektriny. Oznámil to v stredu zástupca vedúceho kancelárie ukrajinského prezidenta Kyrylo Tymošenko po tom, ako útoky ruských rakiet a dronov zničili veľkú časť ukrajinskej elektrickej siete. Informujú o tom agentúry AFP a Reuters.
„Nepriateľ dnes opäť zničil zariadenia na výrobu energie,“ povedal Tymošenko. Na platforme Telegram tiež informoval spoluobčanov, že „od 7.00 h do 23.00 h je potrebné minimalizovať spotrebu elektriny… a ak sa to nepodarí, mali by ste sa pripraviť na dočasné výpadky prúdu“.
Ruské ministerstvo obrany v utorok potvrdilo, že ruská armáda útočí na „energetické systémy“ na Ukrajine. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj taktiež v utorok uviedol, že od 10. októbra do tohto utorka (18. 10.) bolo zničených 30 percent elektrární v krajine, čo prispelo k rozsiahlym výpadkom prúdu.
STREDA
21:55 V Mariupole odstránili pamätník obetiam stalinského hladomoru
Moskvou dosadení predstavitelia juhoukrajinského mesta Mariupol, ktoré sa v máji po niekoľkotýždňovom ostreľovaní dostalo pod ruskú kontrolu, odstránili v stredu pamätník venovaný ukrajinským obetiam stalinského hladomoru.
V rokoch 1932 – 1933 počas nútenej kolektivizácie úrody zo strany sovietskeho vodcu Josifa Vissarionoviča Stalina zahynulo niekoľko miliónov Ukrajincov. Kyjev hovorí v tejto súvislosti o úmyselnej genocíde, Moskva však dané udalosti bagatelizuje a dáva ich do kontextu hladomorov, ktoré zasiahli aj oblasti strednej Ázie a Ruska.
Pamätník obetiam hladomoru a politických represií počas sovietskej éry bol umiestnený v roku 2004 na menšom námestí neďaleko mariupolského divadla, ktoré v marci zničili ruské okupačné sily. Monument tvorili dva žulové bloky, na ktorých boli zobrazené pšeničné klasy a ostnatý drôt.
Hovorkyňa miestnej proruskej mládežníckej organizácie Jevgenija Krotovová pre ruskú štátnu agentúru RIA Novosti povedala, že sa neodstraňuje pamätník, ale „symbol politických dezinformácií“. Učiteľka z miestnej Pryazovskej štátnej technickej univerzity Oľga Šmačkovová zase uviedla, že je lepšie „nepripomínať ľuďom stále dookola tie najstrašnejšie časy“.
Proruskí separatisti v Doneckej oblasti na platforme Telegram oznámili, že kameň z pamätníka bude zrecyklovaný na stavebný materiál.
21:40 Ukrajinský predstaviteľ: Evakuácia Chersonu sa rovná deportácii
Popredný predstaviteľ ukrajinskej samosprávy Chersonskej oblasti označil v stredu ruskú evakuáciu civilistov z mesta Cherson za ekvivalent deportácie.
„Evakuácia ohlásená v Chersone sa podľa nás rovná deportácii. Jej zámerom je vytvoriť v Chersone akúsi paniku a propagandistický obraz,“ povedal podľa agentúry AFP na tlačovej konferencii Serhij Chlaň, zástupca ukrajinského gubernátora Chersonskej oblasti.
Zoznam vecí, ktoré proruské úrady odporúčajú civilistom zbaliť si na cestu, vyzerá podľa neho „jednosmerne“, pričom ľudí z Chersonu evakuujú do juhoruského Krasnodarského kraja, a nie na susedný polostrov Krym, ktorý Moskva anektovala v roku 2014. „Rusko vykonáva deportácie ako za čias Sovietskeho zväzu,“ dodal.
21:15 Nemecký prezident zrušil cestu do Kyjeva, panujú obavy o jeho bezpečnosť
Nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier zrušil z bezpečnostných dôvodov cestu do Kyjeva naplánovanú na štvrtok.
Obavy týkajúce sa bezpečnosti spolkového prezidenta počas návštevy Ukrajiny vyjadrili ministerstvá zahraničných vecí a vnútra aj ďalšie bezpečnostné úrady, napísal denník Bild s tým, že Steinmeierova cesta bude čoskoro naplánovaná na iný termín.
Steinmeier chcel absolvovať cestu do Kyjeva už v apríli spoločne s prezidentmi Poľska a pobaltských štátov. Kyjev ho však vtedy odmietol prijať s odôvodnením, že má blízke väzby na Rusko. Ešte ako minister zahraničných vecí v dvoch kabinetoch vtedajšej kancelárky Angely Merkelovej mal totiž úzke kontakty okrem iných so šéfom ruskej diplomacie Sergejom Lavrovom. Denník Die Welt pripomína, že Steinmeier podporoval tiež sporný projekt plynovodu Nord Stream 2.
Steinmeier priznal chyby vo vzťahu k Rusku po prvý raz až po vypuknutí vojny na Ukrajine a uviedol, že sa mýlil aj v ruskom prezidentovi Vladimirovi Putinovi.
19:05 Zelenskyj: Obyvatelia Ukrajiny bojujú za demokratické hodnoty a slobodu
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu na sociálnej sieti Twitter zdôraznil, že obyvatelia jeho krajiny bojujú za demokratické hodnoty a slobodu. Vyjadril sa tak po tom, čo Európsky parlament udelil „odvážnemu ľudu Ukrajiny“ Sacharovovu cenu za slobodu myslenia za rok 2022.
„Ukrajinci dokazujú každý deň oddanosť hodnotám slobody a demokracie v boji proti teroristickému štátu – Ruskej federácii,“ napísal Zelenskyj na Twitteri.
V nominácii na Sacharovovu cenu europoslanci zdôraznili úsilie prezidenta Zelenského, ako aj úlohu jednotlivcov, zástupcov iniciatív občianskej spoločnosti a štátnych a verejných inštitúcií vrátane Štátnej služby Ukrajiny pre mimoriadne situácie, Julije ‚Tajry‘ Pajevskej, zakladateľky lekárskej evakuačnej jednotky Tajrini anjeli, Olexandry Matvijčukovej, právničky a predsedníčky Centra pre občianske slobody, hnutia občianskeho odporu Žltá stuha a Ivana Fedorova, starostu okupovaného ukrajinského mesta Melitopol.
Slávnostné odovzdanie ocenenia je naplánované na 14. decembra.
18:10 Madagaskarský prezident odvolal šéfa diplomacie, lebo v OSN odsúdil ruskú anexiu
Madagaskarský prezident Andry Rajoelina odvolal ministra zahraničných vecí Richarda Randriamandrata z funkcie za to, že sa pri nedávnom hlasovaní na pôde OSN pridal k väčšine krajín, ktoré odsúdili ruský „pokus o nelegálnu anexiu“ štyroch čiastočne okupovaných ukrajinských regiónov. Informovala o tom v stredu agentúra Reuters citujúc dvoch nemenovaných predstaviteľov prezidentskej kancelárie.
Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov (VZ OSN) minulú stredu (12. októbra) drvivou väčšinou hlasov odsúdilo ruský pokus o anexiu ukrajinských území a zároveň vyzvalo všetky krajiny sveta, aby túto anexiu neuznali.
Agentúra AFP s odvolaním sa na madagaskarské médiá uvádza, že prezident vydal ešte v utorok dekrét, v ktorom bez vysvetlenia ohlásil odchod Randriamandrata aj to, že rezort zahraničia dočasne povedie minister obrany. Randriamandrato sa podľa miestnych médií pred hlasovaním vo VZ OSN neporadil so svojimi nadriadenými – prezidentom Rajoelinom či premiérom Christianom Ntsayom. Samotný Randriamandrato správu o svojom odvolaní odmietol komentovať.
17:20 Z oblastí Ukrajiny anektovaných Moskvou odišlo do Ruska skoro päť miliónov ľudí
Do Ruska odišlo takmer päť miliónov ľudí z ukrajinských oblastí nezákonne anektovaných Moskvou. Vyplýva to zo stredajšieho vyhlásenia tajomníka Bezpečnostnej rady Ruskej federácie Nikolaja Patruševa.
Patrušev nespresnil, kedy a ako títo ľudia z Doneckej, Luhanskej, Chersonskej a Záporožskej oblasti prišli do Ruska. Uvedené oblasti anektovalo Rusko v rozpore s medzinárodným právom v septembri.
Osobám prichádzajúcim z území ovládaných Moskvou sa bude podľa Patruševa naďalej venovať „osobitná pozornosť“. Rusko údajne plánuje týmto ľuďom pomôcť vrátiť sa do ich domovov po tom, čo „v týchto regiónoch budú vytvorené bezpečné podmienky“.
17:03 Sacharovovu cenu za rok 2022 získal ukrajinský ľud
Sacharovovu cenu za rok 2022 získal „odvážny ľud Ukrajiny“, zastúpený svojím prezidentom Volodymyrom Zelenským, zvolenými predstaviteľmi a občianskou spoločnosťou. Rozhodla o tom v stredu v Štrasburgu Konferencia predsedov Európskeho parlamentu (EP).
Ďalšími kandidátmi na získanie ceny po užšom výbere boli väznený zakladateľ stránky WikiLeaks Julian Assange a takzvaná Komisia pravdy pracujúca na urovnaní občianskeho konfliktu v Kolumbii.
„Táto cena je pre Ukrajinky a Ukrajincov na bojiskách. Je pre tých, ktorí boli nútení utiecť. Pre tých, ktorí stratili príbuzných a priateľov. Pre všetkých, ktorí išli bojovať za to, v čo veria. Viem, že odvážni obyvatelia Ukrajiny sa nevzdajú, a neurobíme to ani my,“ povedala predsedníčka EP Roberta Metsolová po ohlásení tohoročného víťaza.
16:05 Zostreľovanie dronov stálo Ukrajinu viac, než drony stáli Rusov
Cena, ktorú Ukrajina vynaložila v súvislosti so zostreľovaním ruských dronov iránskej výroby, niekoľkonásobne prevyšuje čiastku, ktorú na tieto drony minulo Rusko. Vyplýva to z analýz, ktoré v stredu zverejnili mimovládne organizácie.
Ukrajine sa za uplynulý mesiac podarilo zostreliť 161 dronov Šáhid-136, jeden dron Šáhid-129 a štyri väčšie bezpilotné lietadlá typu Mohádžir-6.
The Guardian uvádza, že za jeden dron Šáhid-136 iránskej výroby Rusko zaplatilo približne 20.000 – 50.000 eur. Podľa analytikov sa tak celková suma, ktorú Rusko vynaložilo na neúspešné dronové útoky na Ukrajine, pohybuje v rozmedzí 12 až 18 miliónov eur.
15:30 Irán reaguje na sankcie EÚ – chce rozšíriť „čiernu listinu terorizmu“
Irán chce v reakcii na najnovšie sankcie, ktoré naň tento týždeň uvalila Európska únia, zaradiť na „čiernu listinu terorizmu“ viac ako desať osôb a inštitúcií. Povedal to v stredu v Teheráne iránsky minister zahraničných vecí Hosejn Amír Abdollahján, na ktorého sa odvolali tamojšie štátne médiá.
EÚ uvalila najnovšie sankcie na Irán v pondelok. Zameriavajú sa na 11 osôb a štyri organizácie vrátane mravnostnej polície. Ich súčasťou je zákaz vstupu na územie EÚ a zmrazenie aktív. Prijaté sankčné opatrenia súvisia s úmrtím mladej Kurdky Mahsy Amíníovej, ktorá zomrela po zadržaní iránskou mravnostnou políciou, a potláčaním následných protestov režimom v Teheráne.
15:00 Chameneí naznačil, že Irán pomáha zásobovať Rusko samovražednými dronmi
Iránsky najvyšší duchovný vodca ajatolláh Alí Chameneí v stredu naznačil, že jeho krajina pomáha zásobovať Rusko samovražednými dronmi, ktoré ruské sily používajú pri útokoch na Ukrajine.
Chameneí sa v príhovore študentom v hlavnom meste Teherán dotkol aj iránskeho programu na vývoj týchto bezpilotných lietadiel, ktoré dokážu niesť výbušniny.
„(Naši nepriatelia) o vývoji vyspelých rakiet a útočných dronov tvrdili po zverejnení ich fotografií, že sú to snímky upravené vo photoshope,“ povedal Chameneí. „Teraz tvrdia, že iránske drony sú veľmi nebezpečné, a pýtajú sa, prečo ich predávame,“ dodal.
14:55 V centre Kyjeva sa opäť ozvali výbuchy
V centre Kyjeva sa v stredu popoludní ozvalo niekoľko hlasných výbuchov, informovali z ukrajinského hlavného mesta reportéri agentúry AFP. Podľa starostu Kyjeva Vitalija Klička išlo o zásahy protivzdušnej obrany.
„Nad Kyjevom zostrelila protivzdušná obrana niekoľko ruských rakiet. Letecký poplach naďalej platí. Zostaňte v krytoch! Protivzdušná obrana pokračuje v práci,“ napísal Kličko na sociálnej sieti Telegram.
Pri pondelkovom útoku iránskych dronov, ktoré používa ruská armáda, v Kyjeve zahynuli najmenej piati ľudia. Nedávne ruské útoky na Kyjev boli zamerané na objekty energetickej infraštruktúry. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok oznámil, že ruská armáda zničila pri útokoch od 10. októbra 30 percent ukrajinských elektrární, čo spôsobilo rozsiahle výpadky elektriny.
14.20 Putin vyhlásil v anektovaných regiónoch Ukrajiny stanné právo
Ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil v stredu stanné právo v ukrajinských oblastiach, ktoré Rusko v rozpore s medzinárodným právom anektovalo. Moskve to umožní sprísniť kontrolu na týchto územiach. Informujú o tom agentúry AFP a AP.
„Podpísal som výnos o zavedení stanného práva v týchto štyroch subjektoch Ruskej federácie,“ povedal Putin v televíznom vysielaní zo zasadnutia ruskej Rady bezpečnosti. Kremeľ následne zverejnil výnos, podľa ktorého sa stanné právo začne vo štvrtok ráno.
Putin tiež oznámil, že Ruskom dosadení lídri okupovaných regiónov získajú mimoriadne bezpečnostné právomoci, ktoré však bližšie nešpecifikoval. Nespresnil ani to, aké ďalšie opatrenia budú podniknuté na základe stanného práva. Z ruskej legislatívy podľa AP vyplýva, že na týchto územiach môže byť obmedzené cestovanie a verejné zhromažďovanie, sprísnená cenzúra a rozšírená právomoc bezpečnostných zložiek.
Putin tiež oznámil, že vydal dekrét obmedzujúci pohyb do a z ôsmich ruských regiónoch v blízkosti Ukrajiny. Ide o Krasnodarský kraj, Belgorodskú, Briansku, Voronežskú, Kurskú a Rostovskú oblasť, ako aj Krym a Sevastopol, ktoré Rusko anektovalo v roku 2014.
VIDEO Horiaci ruský tank
13:15 Riaditeľ Enerhoatomu: Rusi držia v zajatí približne 50 zamestnancov ZAES
Ruskí vojaci držia v zajatí približne 50 ukrajinských zamestnancov okupovanej Záporožskej atómovej elektrárne (ZAES). V stredu to uviedol Petro Kotin, šéf ukrajinského štátneho podniku Enerhoatom, ktorý ju prevádzkuje.
Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu „bolo zajatých viac ako 150 ľudí z personálu závodu“, povedal Kotin. Dodal, že „niektorí z nich boli prepustení, ale sú aj takí, ktorých osud zatiaľ nie je známy“. Riaditeľ Enerhoatomu spresnil, že v zajatí je stále približne 50 ľudí.
13:10 Fínsky parlament sa zhodol na výstavbe plota na hraniciach s Ruskom
Parlamentné strany Fínska sa zhodli na výstavbe plota na častiach hraníc krajiny s Ruskom. Informovala o tom v stredu tlačová agentúra DPA s odvolaním sa na miestne médiá.
„Ide o to, aby bola hranica dobre kontrolovaná a aby sme mohli preventívne ovplyvňovať situácie, ktoré by mohli na hraniciach nastať,“ uviedla pre verejnoprávnu rozhlasovú stanicu Yle fínska premiérka Sanna Marinová po stretnutí straníckych lídrov, ktoré sa konalo v utorok večer.
Marinová dodala, že jej vláda teraz chce vypracovať návrhy pilotného projektu, o ktorom bude parlament hlasovať ešte tento rok.
12:50 Ukrajinská armáda: Od septembra sme zostrelili viac než 220 iránskych dronov
Ukrajinská armáda zostrelila od 13. septembra viac než 220 bezpilotných lietadiel iránskej výroby. V stredu to vo vyhlásení uviedli ukrajinské ozbrojené sily.
„Od prvého zostrelenia kamikadze-dronu Šáhid-136 iránskej výroby na území Ukrajiny 13. septembra… zničili vzdušné sily a ďalšie zložky obranných síl Ukrajiny 223 bezpilotných lietadiel tohto typu,“ vyhlásila ukrajinská armáda.
11:40 Proruské úrady začali evakuovať civilistov z mesta Cherson
Kremľom dosadení predstavitelia v juhoukrajinskej Chersonskej oblasti v stredu oznámili, že začali evakuáciu civilistov z Chersonu, informuje agentúra AFP. Šéf Rusmi dosadenej oblastnej samosprávy Vladimir Saldo vyhlásil, že ruské sily „budú o Cherson bojovať až na smrť“, aby si ho udržali. Ukrajinská armáda v súčasnosti úspešne postupuje na juh.
„V Chersone sa začalo organizované sťahovanie obyvateľov na druhú stranu rieky Dnipro (Dneper),“ uviedli na sociálnych sieťach predstavitelia mesta Olešky, ktoré leží na opačnom, ľavom brehu Dnepra. Ruská štátna televízia Rossija 24 odvysielala zábery ľudí čakajúcich na trajekty, ktoré ich prepravia cez rieku. „Vo veľmi blízkej budúcnosti sa začne bitka o Cherson,“ napísal zástupca šéfa proruských úradov Kirill Stremousov na sociálnej sieti Telegram. Odporučil obyvateľom, aby mesto opustili a nevystavovali sa zbytočnému riziku. V utorok veliteľ ruských inváznych síl generál Sergej Surovikin oznámil prípravu evakuácie civilistov z Chersonu.
10:21 Von der Leyenová: Útoky Ruska na infraštruktúru Ukrajiny sú vojnovými zločinmi
Ruské útoky raketami a dronmi na elektrárne a ďalšiu infraštruktúru na Ukrajine sú „čírym terorom“, ktorý sa rovná vojnovým zločinom. Vo vystúpení v Európskom parlamente (EP) v Štrasburgu to v stredu povedala predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová. Informujú o tom agentúry Reuters a DPA. „Včera sme opäť boli svedkami cielených útokov Ruska na civilnú infraštruktúru. Znamená to novú kapitolu v už aj tak veľmi krutej vojne,“ uviedla von der Leyenová.
„Medzinárodný poriadok je veľmi jasný. Toto sú vojnové zločiny,“ zdôraznila. „Cielené útoky na civilnú infraštruktúru s jasným cieľom odrezať mužov, ženy a deti od vody, elektriny a vykurovania pred blížiacou s zimou sú činmi číreho teroru a takto ich aj musíme nazývať.“
10:10 Bielorusko preveruje spôsobilosť občanov slúžiť v armáde, mobilizáciu neplánuje
Bielorusko v stredu oznámilo, že začalo predvolávať občanov na preverenie ich spôsobilosti slúžiť v armáde, ale že neplánuje mobilizáciu. Informácie priniesla tlačová agentúra Reuters. „Registrácia a odvod do armády sú úplne bežnou praxou a očakávame, že tieto činnosti ukončíme do konca tohto roka,“ uviedlo bieloruské ministerstvo obrany.
Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko ešte minulý týždeň v pondelok oznámil, že Minsk a Moskva nasadia na západných hraniciach Bieloruska spoločnú bojovú operačnú skupinu, čo označil za reakciu na vyostrenie napätia. Lukašenko následne tiež obvinil Litvu, Poľsko a Ukrajinu z výcviku bieloruských „radikálov“ na teroristický útok.
10:03 Proruské úrady tvrdia, že zmarili pokus Ukrajiny o získanie kontroly nad ZAES
Proruské úrady v ukrajinskej Záporožskej oblasti tvrdia, že zmarili pokus ukrajinských špeciálnych jednotiek o znovuzískanie kontroly nad Záporožskou atómovou elektrárňou (ZAES), ktorá sa nachádza pri ukrajinskom meste Enerhodar. Vyplýva to z vyjadrenia proruského predstaviteľa Záporožskej oblasti Vladimira Rogova. Informuje o tom britský denník Guardian a stanica Sky News.
Rogov uviedol, že ukrajinské sily sa po ostreľovaní mesta Enerhodar snažili zmocniť ZAES, ktorá leží na brehu rieky Dneper, vylodením asi 30 lodí pri komplexe elektrárne, napísala ruská agentúra Ria Novosti. Tento pokus bol však podľa Rogova odvrátený. Dodal, že situácia v oblasti je pod kontrolou a evakuácia obyvateľov Enerhodaru nehrozí.
09:51 Zelenskyj vymenoval nového veľvyslanca na Slovensku
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vymenoval v utorok Myroslava Kastrana za nového veľvyslanca Ukrajiny v Slovenskej republike.
„Vymenovať Myroslava Myronovyča Kastrana za mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca Ukrajiny v Slovenskej republike,“ uvádza sa na v nariadení Zelenského.
Kastran doposiaľ pôsobil na oddelení štátneho protokolu ukrajinského ministerstva zahraničných vecí a ešte predtým zastával funkciu ukrajinského konzula v New Yorku v Spojených štátoch, uvádza spravodajský portál Ukrajinska pravda.
Jeho predchodcu na Slovensku Jurija Mušku odvolal Zelenskyj z funkcie ešte koncom júna. Ukrajinský prezident predtým avizoval odvolanie veľvyslancov, ktorí si neefektívne plnia svoje povinnosti. Muška bol veľvyslancom Ukrajiny na Slovensku od januára 2017. Pôsobil predtým tiež ako veľvyslanec v Maďarsku a Južnej Kórei.
Myroslav Kastran. Foto: Facebook 09:17 Ruské vojenské velenie je čoraz nefunkčnejšie
Významné prvky ruského vojenského vedenia sú čoraz nefunkčnejšie a čoraz menej nižších dôstojníkov dokáže organizovať a veliteľsky viesť nedávno mobilizovaných záložníkov. Uviedlo to v stredu vo svojej pravidelnej správe o situácii na Ukrajine britské ministerstvo obrany.
„Osem mesiacov po začiatku invázie sú hlavné prvky ruského vojenského vedenia stále nefunkčnejšie. Na taktickej úrovni sa takmer s istotou zmenšuje počet ruských nižších dôstojníkov schopných zorganizovať a viesť nedávno mobilizovaných záložníkov,“ uvádza britský rezort.
Ministerstvo poukazuje aj na to, že Rusko zbavilo funkcie od februára už veľkú väčšinu generálov s priamym operačným vedením. Avšak „ich nahradenie zatiaľ veľmi nezlepšilo výkon Ruska na bojisku“.
08:26 Boje o Cherson sa začnú čoskoro, upozorňujú proruské úrady
Boje o okupované mesto Cherson na juhu Ukrajiny sa začnú čoskoro, upozornil v noci na stredu zástupca šéfa proruských úradov Chersonskej oblasti Kirill Stremousov.
„Vo veľmi blízkej budúcnosti sa začne bitka o Cherson,“ napísal Stremousov v príspevku na sociálnej sieti Telegram. Zároveň odporučil obyvateľom, aby mesto opustili a nevystavovali sa zbytočnému riziku.
Deje sa tak po tom, ako veliteľ ruských inváznych síl generál Sergej Surovikin v utorok oznámil, že ruská armáda pripravuje evakuáciu civilistov z Chersonu.
Surovikin v ruskej štátnej televízii Rossija 24 zároveň povedal, že situácia v tomto meste je zložitá, píše agentúra Reuters. „Nepriateľ úmyselne útočí na infraštruktúru a obytné budovy,“ dodal.
06:16 Estónsko: Rusko obnoví pôvodný stav svojej armády za dva až štyri roky
Rusko bude na opätovné vybudovanie svojej armády do stavu pred vojnou na Ukrajine pravdepodobne potrebovať dva až štyri roky, povedal v utorok estónsky minister obrany Hanno Pevkur, ktorý zároveň vyzval na pokračujúci nátlak s cieľom udržať Moskvu pod kontrolou.
Pevkur na návšteve Washingtonu predpovedal dlhú vojnu a naliehal na Západ, aby stál pri Ukrajincoch dovtedy, kým nedosiahnu víťazstvo „pre slobodný svet“.
Estónsky minister obrany zároveň povedal, že podľa niektorých správ je arzenál Moskvy natoľko vyčerpaný, že používa svoj systém protivzdušnej obrany S-300 ako obyčajné rakety a že ruské granáty explodujú vo vzduchu, pretože sú príliš staré, cituje AFP.
Sankcie zo strany Západu podľa neho najviac zasiahli výrobu lietadiel a údržbu vrtuľníkov, keďže zbavili Rusko kľúčových komponentov. „Keď dokážeme nájsť nové spôsoby, ako postihnúť Rusko sankciami, určite to musíme urobiť,“ podotkol Pevkur, ktorý sa stretol aj s americkým ministrom obrany Lloydom Austinom.
Hanno Pevkur. Foto: Facebook 04:08 Taliansko: Berlusconi sa pochválil, že je opäť v kontakte s Putinom
Bývalý taliansky premiér Silvio Berlusconi v utorok povedal, že je opätovne v kontakte s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a nedávno si spolu vymenili „vrúcne listy“, vyplýva zo zvukovej nahrávky zverejnenej talianskou tlačovou agentúrou LaPresse.
Berlusconi (86) sa pred ruskou vojenskou ofenzívou na Ukrajine často chválil svojím priateľstvom s Putinom. Minulý mesiac vyvolal pobúrenie vyhlásením, že Putin bol do vojny zatiahnutý a chcel dať Kyjev na starosť „slušným ľuďom“.
„S Putinom som sa opäť trochu skontaktoval, dosť veľmi, v tom zmysle, že na moje narodeniny mi poslal 20 fliaš vodky a veľmi vrúcny list,“ povedal Berlusconi svojim poslancom v dolnej komore parlamentu. „Odpovedal som mu niekoľkými fľašami (vína) Lambrusco a rovnako vrúcnym listom,“ dodal taliansky expremiér, ktorý mal narodeniny 29. septembra.
Ako ďalej podotkol, je mimoriadne znepokojený situáciou na Ukrajine, nemôže však vyjadriť svoj skutočný názor, pretože „ak by sa dostal do médií, došlo by tu ku katastrofe“.
Berlusconiho strana Forza Italia (Vpred Taliansko, FI) neskôr vydala vyhlásenie s tým, že postoj Berlusconiho i samotnej strany je „v súlade s postojom Európy a Spojených štátov“.
UTOROK
22:40 Zelenskyj: Iránske drony sú vojenským a politickým bankrotom Kremľa
Za „vojenský a politický bankrot“ Kremľa označil v utorok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj rozsiahle využívanie bezpilotných lietadiel iránskej výroby zo strany Moskvy pri nedávnych útokoch na Kyjev a ďalšie ukrajinské mestá. Správu uverejnila agentúra AFP. „Samotná skutočnosť, že Rusko žiada Irán o takúto pomoc, je uznaním vojenského a politického bankrotu zo strany Kremľa,“ povedal Zelenskyj v pravidelnom príhovore.
Ako dodal, „strategicky im to aj tak nepomôže“. „Iba to naďalej dokazuje svetu, že Rusko je na ceste k porážke a pokúša sa zatiahnuť ešte niekoho iného medzi svojich komplicov v terore,“ uviedol ďalej ukrajinský prezident.
22:06 Irán poprel podpísanie dohody o dodaní dronov a striel pre Rusko
Iránski predstavitelia v utorok popreli správy o tom, že by Irán posielal Rusku zbrane a ozbrojené drony, pričom tieto informácie označili za „nepravdivé“, uviedla stanica CNN. Podľa hovorcu iránskeho ministerstva zahraničných vecí Násira Kanáního bol Irán vždy „proti tomu, aby vojna na Ukrajine pokračovala“. Dodal, že Irán je pripravený s Ukrajinou o týchto obvineniach diskutovať.
Agentúre Reuters dvaja iránski predstavitelia a dvaja iránski diplomati potvrdili, že Irán podpísal s Ruskom dohodu, podľa ktorej ho okrem bezpilotných lietadiel bude zásobovať aj raketami zem-zem. „Rusi požiadali o ďalšie drony a presnejšie iránske balistické rakety, predovšetkým z kategórie Fátih a Zólfaghár,“ uviedol jeden z diplomatov.
21:38 Ukrajinský parlament podporil zákon o jazykovej skúške na získanie občianstva
Ukrajinský parlament podporil v utorok v prvom čítaní návrh zákona, ktorý vyžaduje jazykovú skúšku od osôb uchádzajúcich sa o ukrajinské občianstvo. Informuje o tom agentúra AFP s tým, že navrhovaná legislatíva je súčasťou opatrení zameraných na posilnenie ukrajinského jazyka a kultúry.
Za návrh zákona hlasovalo v 450-člennom jednokomorovom parlamente Ukrajiny vyše 300 poslancov, píše AFP s odvolaním sa na vyjadrenia viacerých zákonodarcov na sociálnych sieťach. Je však ešte potrebné, aby návrh legislatívy poslanci definitívne odsúhlasili ešte aj v poslednom čítaní. Návrh predložený v júni ukrajinským premiérom Denysom Šmyhaľom vyžaduje, aby cudzinci, ktorí sa budú uchádzať o ukrajinské občianstvo poznali základy ukrajinského práva aj histórie a hovorili po ukrajinsky.
21:28 Kyjev: Červený kríž nerobí nič na ochranu ukrajinských zajatcov
Ukrajina v utorok obvinila Červený kríž z nečinnosti v súvislosti s ukrajinskými zajatcami držanými ruskou armádou. Červený kríž podľa Kyjeva nekontroluje podmienky, v akých sú títo vojaci a civilisti držaní, a tak tam dochádza k mučeniu, informuje agentúra AFP.
„Vidíme to pri každej výmene zajatcov – nečinnosť Medzinárodného výboru Červeného kríža (MVČK) vedie k tomu, že naši vojnoví zajatci a civilní rukojemníci sú dennodenne mučení hladom a elektrošokmi,“ uviedol vo vyhlásení prezidentskej kancelárie komisár Ukrajiny pre ľudské práva Dmytro Lubinec.
O situácii ukrajinských zajatcov sa diskutovalo predovšetkým po tom, čo desiatky z nich zahynuli v dôsledku júlového zbombardovania zajateckého tábora Olenivka. OSN upozornila na nevyhovujúce hygienické podmienky v tábore a infekčné choroby šíriace sa medzi zajatcami.
21:12 Ruské bombardéry vleteli do aljašskej zóny protivzdušnej obrany
Americké stíhačky F-16 vzlietli k dvom ruským bombardérom, ktoré leteli v medzinárodnom vzdušnom priestore v blízkosti Aljašky. Informovalo o tom v utorok Severoamerické veliteľstvo protivzdušnej obrany (NORAD), píše agentúra AFP. Stíhačky vzlietli k ruským bombardérom Tupolev Tu-95 po tom, čo tieto lietadlá v pondelok „vstúpili a operovali v aljašskej identifikačnej zóne vzdušnej obrany (ADIZ)“.
Aj napriek súčasným veľmi napätým vzťahom medzi Moskvou a Washingtonom NORAD oznámilo, že ruské bombardéry nepredstavovali nijakú hrozbu. Veliteľstvo v súvislosti s pondelkovým incidentom zdôraznilo, že „pravidelne monitoruje pohyby cudzích lietadiel a ak je to potrebné, eskortuje ich von zo zóny ADIZ“.
20:24 Rusi chystajú evakuáciu civilistov z Chersonu
Ruská armáda pripravuje evakuáciu civilistov z okupovaného mesta Cherson na juhu Ukrajiny. Oznámil to v utorok veliteľ ruských inváznych síl generál Sergej Surovikin. Informuje o tom TASR agentúra AFP. „Ruská armáda zabezpečí v prvom rade bezpečnú evakuáciu obyvateľstva“ Chersonu, povedal Surovikin v ruskej televízii Rossija 24. Podľa neho súčasné ukrajinské útoky na civilnú infraštruktúru v Chersone „predstavujú priame ohrozenie životov obyvateľov“.
Šéf Rusmi dosadenej oblastnej samosprávy Vladimir Saldo minulý týždeň vyhlásil, že ukrajinské sily v oblasti vo zvýšenej miere ostreľujú civilnú infraštruktúru a spôsobujú na nej závažné škody. V utorkovom vyhlásení Saldo informoval, že evakuované budú štyri mestá v Chersonskej oblasti ležiace v blízkosti rieky Dneper, keďže ukrajinské ostreľovanie by podľa neho mohlo poškodiť priehradu, píše agentúra Reuters. Ako pokračoval Saldo, evakuovaní ľudia z Chersonskej oblasti by mohli byť umiestnení na Kryme. Ten anektovalo Rusko ešte v roku 2014.
20:04 Iránski predstavitelia potvrdili, že Rusku dodajú aj rakety
Irán podpísal s Ruskom dohodu, podľa ktorej ho okrem bezpilotných lietadiel bude zásobovať aj raketami zem-zem. Agentúre Reuters to potvrdili dvaja iránski predstavitelia a dvaja iránski diplomati. V nedeľu o týchto plánoch písal americký denník Washington Post, ten sa odvolával na nemenovaných západných predstaviteľov. Príslušnú dohodu údajne podpísali 6. októbra v Moskve počas návštevy prvého viceprezidenta Iránu Mohammada Mochbera Dezfúlího.
„Rusi požiadali o ďalšie drony a presnejšie iránske balistické rakety, predovšetkým z kategórie Fátih a Zólfaghár,“ uviedol jeden z diplomatov oboznámený z priebehom návštevy. Zároveň odmietol tvrdenia Západu, že ide o porušenie rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN z roku 2015. „Nie je vecou predajcu, kde sa (dodávané zbrane) použijú. Na rozdiel od Západu sa v ukrajinskej kríze nepridávame na žiadnu stranu. Chceme, aby sa táto kríza ukončila diplomaticky,“ povedal iránsky diplomat.
19:51 Lavrov: Moskva by mohla znížiť svoju diplomatickú prítomnosť na Západe
Moskva by mohla v budúcnosti zredukovať svoju diplomatickú prítomnosť v západných krajinách, vyhlásil v utorok šéf diplomacie Kremľa Sergej Lavrov, informuje agentúra AFP. Lavrov ako dôvod možného obmedzenia ruskej diplomatickej prítomnosti v západných krajinách uviedol súčasnú úroveň vzťahov s Európou či Spojenými štátmi a tiež potrebu Ruska vytvárať si väzby v iných častiach sveta.
„Prirodzene nevidíme nijaký zmysel ani nemáme žiadnu túžbu na zachovávaní rovnakej (diplomatickej) prítomnosti v západných krajinách … a krajiny tretieho sveta, ako v Ázii, tak aj v Afrike, naopak potrebujú väčšiu pozornosť,“ povedal Lavrov v prejave k novým zamestnancom svojho ministerstva.
19:07 V Lymane exhumovali telá piatich detí, najmladšie malo rok
Telá piatich detí exhumovala polícia z hrobov v oslobodenom ukrajinskom meste Lyman, ktoré kedysi okupovali ruské jednotky. Štyri telá sa nachádzali v masovom hrobe na lymanskom cintoríne, ostatky piateho dieťaťa vybrali z provizórneho hrobu, ktorý vykopala jeho matka v záhrade. V utorok to oznámila ukrajinská polícia a informovala o tom stanica Sky News.
Exhumované boli tri dievčatá a dvaja chlapci. Najmladšie z detí sa narodilo v roku 2021 a najstaršie v roku 2008. Dve z dievčat boli sestry. Podľa vyjadrenia polície na sociálnej sieti Telegram predbežné vyšetrovanie ukázalo, že všetky deti zomreli v dôsledku poranení bombovými šrapnelmi. Po forenznom preskúmaní ich ostatkov budú deti opätovne pochované.
Členovia forenzného tímu nesú plastové vrece s telom počas exhumácie masového hrobu v ukrajinskom Lymane 11. októbra 2022. Foto: TASR/AP 18:49 Ukrajina dostala dvojmiliardovú pomoc od EÚ
Ukrajina dostala v utorok dve miliardy eur finančnej pomoci z Európskej únie. Ide o prvú tranžu z päťmiliardového balíka, ktorý nedávno ohlásila EÚ. Za zásielku sa eurobloku poďakoval ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj aj premiér Denys Šmyhaľ, informuje denník Guardian.
„Tieto ďalšie finančné prostriedky pomôžu pokryť naliehavé rozpočtové výdavky, obzvlášť v humanitárnej a sociálnej oblasti,“ povedal Šmyhaľ. Zelenskyj sa na Twitteri poďakoval EÚ aj predsedníčke Európskej komisie (EK) Ursule von der Leyenovej. Zároveň dodal, že Ukrajina sa spolieha na čo najskoršiu implementáciu celého prisľúbeného balíka finančnej pomoci. Túto pomoc pritom označil za zásadnú na dosiahnutie finančnej stability a víťazstva Ukrajiny nad ruskou vojenskou agresiou.
18:34 Ukrajina dostane od NATO obranné systémy proti dronom
Severoatlantická aliancia dodá v najbližších dňoch Ukrajine obranné systémy proti dronom, aby sa tak mohla účinnejšie brániť ruským útokom na kritickú infraštruktúru s použitím iránskych bezpilotných lietadiel. Oznámil to v utorok generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.
Ako v utorok uviedli ukrajinskí predstavitelia, ruské sily používajúce iránske drony zničili v priebehu ostatných dní takmer tretinu elektrární na Ukrajine. Podľa Stoltenberga, ktorý vystúpil na bezpečnostnej konferencii v Berlíne, je adekvátnou odpoveďou NATO zintenzívnenie dodávok systémov protivzdušnej obrany Ukrajine, informuje agentúra Reuters. Kyjev medzitým oznámil, že oficiálne požiada Izrael o poskytnutie systémov protivzdušnej obrany.
17:55 Ruská Štátna duma nebude vysielať živé prenosy zo svojich zasadnutí
Dolná komora ruského parlamentu, Štátna duma, prestala vysielať živé prenosy zo svojich plenárnych zasadnutí. Chce tak ochrániť citlivé informácie „pred nepriateľom“. V utorok to uviedol ruský poslanec Vladimir Vasiliev, správu publikoval denník Guardian. „Citlivé otázky, ktoré si vyžadujú diskusiu v úzkom odbornom kruhu, by sa nemali dostať do rúk nášho nepriateľa,“ vyhlásil Vasiliev.
Podľa agentúry Reuters na oficiálnej webstránke Dumy nebol zverejnený prenos z utorkového zasadnutia parlamentu o presune obyvateľov z Ruskom okupovanej Chersonskej oblasti na Ukrajine na územie Ruska.
17:47 Bez elektriny je po ruských útokoch vyše 1 100 miest
Vyše 1100 ukrajinských miest a obcí je momentálne bez elektriny v dôsledku desiatich dní ostreľovania ruskými silami, ktoré sa zameriava na dôležité energetické zariadenia po celej Ukrajine. Správu publikovala agentúra AFP. Za posledných desať dní vykonalo Rusko „190 rozsiahlych útokov raketami, samovražednými dronmi a delostrelectvom v 16 ukrajinských regiónoch a v meste Kyjev“, povedal na tlačovom brífingu hovorca ukrajinských pohotovostných služieb Olexandr Chorunžyj.
„Nateraz zostáva bez elektriny 1 162 obcí v Dnepropetrovskej, Kirovohradskej, Žytomyrskej, Charkovskej, Doneckej, Záporožskej, Luhanskej, Mykolajivskej a Chersonskej oblasti,“ uviedol. Podľa štatistík, oznámených na brífingu, prišlo o život v dôsledku týchto útokov viac ako 70 ľudí a 240 utrpelo zranenia. Útoky zasiahli 380 budov vrátane „zariadení kritickej infraštruktúry, najmä energetických a tiež civilných zariadení – súkromných domov a výškových obytných budov,“ priblížil Chorunžyj. Od 7. októbra bolo zasiahnutých približne 140 obytných budov, dodal.
17:08 Stančík: Pomoc EÚ pre Ukrajinu musí byť systematická a dlhodobá
Príprava samitu EÚ, energetická kríza v Európe a vojna na Ukrajine boli hlavnými témami utorňajšej Rady pre všeobecné záležitosti v Luxemburgu. Podľa spravodajcu TASR to uviedol štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí SR Andrej Stančík. „Hovorili sme o tom, že pomoc pre Ukrajinu musí byť systematická a dlhodobá a že práve táto zima rozhodne o tom, ako sa vojna skončí,“ uviedol Stančík.
Dodal, že z hľadiska EÚ a Slovenska by bolo víťazstvo Vladimira Putina na Ukrajine katastrofou – bezpečnostnou aj energetickou. Občania EÚ by si podľa neho mali uvedomiť, že za súčasnú energetickú krízu nemôže Únia, ale Putin, ktorý ju spôsobil ešte pred spustením vojny na Ukrajine. „Táto zima a to ako ju zvládneme, nepoznačí iba budúcnosť Ukrajiny, ale aj budúcnosť samotnej EÚ,“ povedal Stančík. V oblasti energetiky diplomati apelovali na prijatie rýchlych a efektívnych riešení pre občanov a firmy. „Náš návrh je zastropovať veľkoobchodné ceny plynu na trhu,“ pripomenul pozíciu Slovenska.
16:21 Eurokomisia predložila nové opatrenia na riešenie vysokých cien plynu v EÚ
Európska komisia (EK) v utorok na pôde Európskeho parlamentu v Štrasburgu navrhla nové opatrenia na riešenie vysokých cien plynu v EÚ a zaistenie bezpečnosti dodávok energie na nadchádzajúcu zimu. Tie majú podobu spoločného nákupu plynu, mechanizmu obmedzujúceho ceny na burze plynu TTF a transparentného využívania infraštruktúry energonosičov, solidarity medzi členskými štátmi a neustáleho úsilia o zníženie dopytu po plyne.
Nariadenie EK v Štrasburgu predstavila predsedníčka EK Ursula von der Leyenová, eurokomisárka pre energetiku Kadri Simsonová a eurokomisárka pre finančné služby Mairead McGuinnessová. Nariadenie obsahuje tri hlavné prvky. Týka sa agregácie dopytu EÚ a spoločných nákupov plynu s cieľom dohodnúť lepšie ceny a znížiť riziko, že sa členské štáty budú navzájom prebíjať na svetovom trhu, a zároveň zaistiť bezpečnosť dodávok v celej Únii.
15:25 Kuleba navrhol Zelenskému prerušiť diplomatické styky s Iránom
Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba v utorok oznámil, že navrhol prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému, aby prerušil diplomatické styky Ukrajiny s Iránom. Návrh prišiel v súvislosti s dodávkami iránskych bezpilotných lietadiel do Ruska, ktoré Moskva v súčasnosti intenzívne používa pri vojenských útokoch na Ukrajine. Informuje o tom agentúra Reuters.
Podľa Kulebu tým Irán nesie plnú zodpovednosť za zničujúce ruské útoky na Ukrajine. Zároveň chce Kyjev poslať do Izraela oficiálnu žiadosť o dodávky systémov protivzdušnej obrany.
15:01 Rusko tvrdí, že nehodu bojového lietadla zrejme spôsobila technická porucha
Nehodu ruského bojového lietadla Su-34 v obytnej oblasti na juhozápade Ruska pravdepodobne spôsobila technická porucha. V utorok to uviedol Vyšetrovací výbor Ruskej federácie, informuje agentúra AFP. Nehoda, ku ktorej došlo v pondelok v prístavnom meste Jejsk na pobreží Azovského mora, si vyžiadala najmenej 13 obetí vrátane troch detí a 19 zranených. Dvom pilotom lietadla sa pred nárazom do deväťposchodovej budovy, v ktorej bývalo približne 600 ľudí, podarilo katapultovať a následne ich vypočuli vyšetrovatelia.
Vyšetrovací výbor Ruskej federácie oznámil, že „zaistil vzorky paliva na letisku odletu i zapisovače letových údajov na mieste havárie“ a začal vyšetrovať možné porušenia letových pravidiel. Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že k incidentu došlo počas cvičného letu.
14:51 Poškodenie plynovodov Nord Stream spôsobili silné výbuchy
Predbežne vyšetrovanie týkajúce sa poškodenia plynovodov Nord Stream 1 a Nord Stream 2 v časti Baltského mora, ktoré je sú výhradnou ekonomickou zónou Dánska, bolo spôsobené „silnými výbuchmi“. Uviedla to v utorok kodanská polícia. Informuje o tom agentúra Reuters. Plynovody Nordstream boli poškodené 26. septembra v Baltskom mori v oblastiach, ktoré sú výhradnými ekonomickými zónami Dánska a Švédska. Úrady týchto dvoch severských krajín preto vyšetrujú štyri poškodenia, ktoré vznikli na uvedených v plynovodoch vedúcich z Rusko do Nemecka.
Vyšetrovania sa v Dánsku ujali kodanská polícia a dánska spravodajská služba. Zistenia dánskych úradov sú podľa dostupných informácií tým, ku ktorým dospela švédska prokuratúra. Tá uviedla, že plynovody zrejme poškodil výbuchy, ktorých pôvod sa vyšetruje ako sabotáž.
Švédsky denník Expressen pritom v utorok zverejnil video, z ktorého vyplýva, že z plynovodu Nord Stream 1 chýba až 50 metrov potrubia. Expressen pritom tvrdí, že ide o prvé zverejnené fotografie rozsahu poškodenia plynovodov. Reuters však upozorňuje, že nedokázal tieto fotografie nezávisle overiť.
14:13 Rusko sa priznalo k pondelkovým útokom na energetické zariadenia Ukrajiny
Rusko v utorok potvrdilo pondelkové útoky na ukrajinské energetické zariadenia. Kyjev podľa agentúry AFP označil situáciu pred prichádzajúcou zimou za kritickú. „Počas uplynulého dňa ruské ozbrojené sily pokračovali v útokoch na ukrajinské vojenské veliteľstvá a energetické systémy“ zbraňami dlhého dostrelu a zbraňami s vysokou presnosťou odpaľovanými z mora, uviedlo ruské ministerstvo obrany v pravidelnej správe.
13:13 Čiastočná mobilizácia sa v Rusku zatiaľ nekončí
Ruský prezident Vladimir Putin zatiaľ neplánuje ukončiť vojenskú mobilizáciu do vojny na Ukrajine, avšak niektoré časti Ruska už tento proces ukončili. V utorok to povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, na ktorého sa odvoláva agentúra AFP.
„V tomto okamihu neexistuje prezidentský dekrét (o ukončení mobilizácie),“ uviedol Peskov. Vyjadril sa tak deň po tom, čo starosta Moskvy Sergej Sobianin na svojom súkromnom blogu ohlásil ukončenie mobilizácie v hlavnom meste a avizoval tiež uzavretie náborových stredísk ruskej armády v Moskve. Úlohy čiastočnej mobilizácie v Moskve boli podľa neho „splnené v plnom rozsahu“. Peskov poznamenal, že niektoré časti krajiny už splnili ciele. „Týmto spôsobom sa proces čiastočnej mobilizácie ukončil v niektorých regiónoch,“ povedal. O ktoré oblasti konkrétne ide, nespresnil.
12:57 Riaditeľka amerických tajných služieb: Rusko má nedostatok munície
Ruská armáda míňa svoje zásoby munície „neudržateľným tempom“, uviedla v noci na utorok riaditeľka amerických tajných služieb Avril Hainesová. Podľa agentúry AP Hainesová tvrdí, že ruské ozbrojené sily začínajú mať veľký nedostatok zásob munície. Najviac im podľa nej chýbajú presné zbrane, ako sú riadené strely.
Moskva sa preto musí pre dodávky zbraní vrátane bezpilotných lietadiel, delostreleckej munície a rakiet obracať na krajiny ako Irán či Severná Kórea, uviedla Hainesová.
12:41 Zelenskyj: Ruská armáda zničila 30 percent ukrajinských elektrární
Ruská armáda zničila pri útokoch na energetickú infraštruktúru takmer tretinu ukrajinských elektrárni, čo spôsobilo rozsiahle výpadky elektriny. V utorok to uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, informuje agentúra AFP. „Od 10. októbra bolo zničených 30 percent ukrajinských elektrární, čo spôsobilo masívne výpadky prúdu v celej krajine,“ napísal Zelenskyj na sociálnej sieti Twitter. Dodal, že na rokovania s režimom ruského prezidenta Vladimira Putina už nie je „žiadny priestor“.
Útoky na energetickú infraštruktúru v utorok zasiahli niekoľko ukrajinských miest vrátane metropoly Kyjev. Zástupca vedúceho kancelárie ukrajinského prezidenta Kyrylo Tymošenko uviedol, že „na ľavom brehu Kyjeva došlo k trom útokom na zariadenie na dodávku energie“. Ukrajinská energetická spoločnosť DTEK na sociálnej sieti potvrdila prerušenie dodávok elektriny a vody obyvateľom na ľavom brehu rieky Dneper. Kyjevský starosta Vitalij Kličko vyzval obyvateľov, aby čo šetrili elektrinou a nepoužívali spotrebiče s vysokou spotrebou.
Bez elektriny sú po útokoch na energetickú infraštruktúru aj niektoré časti Žytomyrskej oblasti, uviedol tamojší gubernátor Vitalij Bunečko. Dodal, že neboli hlásené žiadne obete. V meste Žytomyr boli prerušené dodávky elektriny a vody, napísal na sociálnej sieti jeho starosta Serhij Suchomlyn. Dva útoky zasiahli energetické zariadenia v meste Dnipro, napísal Tymošenko. Údery na energetickú infraštruktúru v Dnepropetrovskej oblasti spôsobili „požiar a vážne škody“, uviedol miestny gubernátor Valentyn Rezničenko. Dodal, že na ľavom brehu mesta Dnipro je prerušená dodávka vody.
12:14 Zelenskyj obvinil Rusko z terorizovania a zabíjania civilistov
Z terorizovania a zabíjania civilistov obvinil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj Moskvu po tom, čo Rusko v utorok opäť podniklo vzdušné útoky na ukrajinské mestá. Informuje o tom agentúra Reuters.
„Okupanti ostreľujú Ukrajinu. Pokračujú v tom, čo vedia najlepšie: terorizovať a zabíjať civilistov,“ napísal Zelenskyj na sociálnej sieti Telegram.
Podľa najvyššieho ukrajinského predstaviteľa zahynula pri raketovom útoku na mesto Mykolajiv jedna osoba. Bližšie informácie o obetiach však prezident neposkytol.
10:44 Plyn prúdi na východ cez Jamal a pokračujú aj stabilné dodávky cez Ukrajinu
Toky plynu cez plynovod Jamal smerom na východ z Nemecka do Poľska sú v utorok stabilné po krátkom poklese na nulu v predchádzajúcom dni. Stabilné zostali aj dodávky ruského plynu do Európy cez Ukrajinu. Vyplýva to z najnovších údajov prevádzkovateľov plynovodov. Informuje o tom agentúra Reuters.
Nemecký operátor Gascade informoval, že výstupné toky na stanici Mallnow, ktorá leží v blízkosti hraníc s Poľskom, sa v utorok medzi 7. a 8. hodinou SELČ zvýšil na 1.213.963 kilowatthodín (kWh) z 1.078.577 kWh/h, ktoré dosiahli v priebehu pondelka (17. 10.).
10:26 Kyjev, Charkov, Žytomyr. Rusko bombarduje energetickú infraštruktúru Ukrajiny
Ukrajina v utorok hlásila útoky na energetickú infraštruktúru v niekoľkých mestách vrátane metropoly Kyjev. Uviedol to zástupca vedúceho kancelárie ukrajinského prezidenta Kyrylo Tymošenko.
„Na ľavom brehu Kyjeva došlo k trom útokom na zariadenie na dodávku energie,“ napísal Tymošenko v príspevku na sociálnej sieti. Kyjevský starosta Vitalij Kličko uviedol, že v severovýchodnej časti mesta boli hlásené výbuchy po útoku na „zariadenie kritickej infraštruktúry“.
Ďalšie dva útoky zasiahli energetické zariadenia v meste Dnipro, napísal Tymošenko. Podľa gubernátora Dnepropetrovskej oblasti Valentyna Rezničenka po útokoch ostalo niekoľko mestských častí bez elektriny.
Útoky na energetickú infraštruktúru hlásili aj v Žytomyre západne od Kyjeva, dodal Tymošenko. Starosta Žytomyru Serhij Suchomlyn na sociálnej sieti napísal, že v meste boli prerušené dodávky elektriny a vody. Útok zasiahol aj „priemyselný podnik“ v druhom najväčšom ukrajinskom meste Charkov, oznámil tamojší starosta Ihor Terechov. „V priebehu piatich minút došlo v meste k dvom sériám výbuchov,“ priblížil.
Na snímke dron pár sekúnd pred útokom na budovy v ukrajinskej metropole Kyjev. Foto: TASR/AP 10:00 Veľvyslanectvo USA v Budapešti zverejnilo proruské citáty politikov Maďarska
Veľvyslanectvo Spojených štátov v Budapešti zverejnilo v pondelok na Twitteri video s citátmi vysokých predstaviteľov maďarskej vlády a vládou financovaných komentátorov, ktorí „urobili tvrdé protizápadné a protiamerické vyhlásenia“. Informuje o tom spravodajca TASR v Budapešti s odvolaním sa na utorkové spravodajstvo webu Klubrádió.hu.
Video o proruských vyjadreniach je koncipované vo forme krátkeho kvízu na otázku „Kto to povedal?“. „Čo ak politika budovania impéria smeruje od západu na východ a Ukrajina je ďalšou nádejnou provinciou Euroatlantickej ríše?“ znie jeden z citátov s otázkou, či to povedal ruský prezident Vladimir Putin, alebo predseda maďarského parlamentu László Kövér.
Ďalšie citáty sa týkajú tvrdení maďarských provládnych komentátorov v súvislosti s vojnou na Ukrajine o tom, že USA zaútočili na Európsku úniu, alebo že táto vojna je v podstate v prospech Spojených štátov. Vo videu sa uvádza aj vyjadrenie vicepremiéra Zsolta Semjéna, ktorý hovoril o „novopohanských, barbarských ideológiách vznikajúcich na amerických univerzitách“. Ambasáda podotýka, že Maďarsko a Spojené štáty sú spojencami. „Agresia ohrozuje nás všetkých, musíme držať spolu, a nie ťahať každý iným smerom,“ podčiarkuje americké veľvyslanectvo.
06:43 Počet mŕtvych po páde lietadla stúpol na 13, pátranie v troskách ukončili
Najmenej 13 ľudí, vrátane troch detí, zahynulo v pondelok po zrútení ruského bojového lietadla Su-34 do obytnej oblasti v prístavnom meste Jejsk na pobreží Azovského mora na juhozápade Ruska. V utorok o tom informovali ruské tlačové agentúry, keď sa skončilo pátranie po preživších.
Havária lietadla spôsobila rozsiahly požiar, ktorý pohltil deväťpodlažný bytový dom v meste.
„Záchranári ukončili prehľadávanie trosiek (…) Celkovo zahynulo 13 ľudí, vrátane troch detí, pričom 19 ďalších ľudí utrpelo zranenia,“ uviedlo ruské ministerstvo pre mimoriadne situácie po pondelkovej havárii.
Jeden z dvoch motorov lietadla začal pri štarte horieť, informovalo ruské ministerstvo obrany. Dodalo, že dvaja piloti sa stihli katapultovať.
03:55 Ukrajinský prezident Zelenskyj vydá knihu svojich vojnových prejavov
Zbierku prejavov Volodymyra Zelenského z obdobia vojny, ktorá bude obsahovať úvod napísaný ukrajinským prezidentom, vydajú pred Vianocami.
Kniha s názvom Odkaz z Ukrajiny (angl. A Message From Ukraine) bude mať aj predslov od Arkadija Ostrovského, editora týždenníka The Economist pre Rusko a východnú Európu.
„Podporovanie Ukrajiny nie je trend, meme ani výzva na internete,“ uviedol vo vyhlásení ukrajinský prezident. „Nie je to jav, ktorý sa rýchlo rozšíri po celej planéte a potom rovnako rýchlo zanikne. Ak chcete pochopiť, kto sme, odkiaľ pochádzame, čo chceme a kam kráčame, musíte sa dozvedieť viac o tom, kto sme. A táto kniha vám v tom pomôže,“ dodal Zelenskyj.
Zbierka prejavov má vyjsť 6. decembra a všetky zisky z predaja knihy pôjdu charitatívnej iniciatíve na podporu Ukrajiny s názvom United24, ktorú spustil Zelenskyj.
01:08 Zelenská: Bolo mi jasné, že môj manžel z Kyjeva neodíde
Pre ukrajinskú prvú dámu Olenu Zelenskú bolo vždy jasné, že jej manžel prezident Volodymyr Zelenskyj neopustí Kyjev ani počas ruskej vojenskej invázie. „Od začiatku som vedela, že Kyjev neopustí,“ povedala Zelenská v pondelok pre nemecký denník Bild.
„Ak by krajina zostala cez vojnu bez vodcu, otriaslo by to ňou,“ dodala.
Zelenskyj napriek dobre mieneným radám neopustil ukrajinské hlavné mesto ani po tom, čo Rusko 24. februára vojensky napadlo Ukrajinu. Táto skutočnosť sa podľa DPA považuje za významné nastavenie kurzu odporu proti ruskej invázii.
Od začiatku sa Zelenského pokúšajú zlikvidovať ruské špeciálne jednotky, podotkla jeho manželka Olena. „Pokúšam sa však nemyslieť na to,“ dodala.
Olena Zelenská. Foto: TASR/AP PONDELOK
21:39 USA: prehlbovanie rusko-iránskeho spojenectva je závažnou hrozbou
Spojené štáty v pondelok upozornili, že podniknú kroky voči každej firme či štátu, ktorý bude spolupracovať s iránskym programom bezpilotných lietadiel. Urobili tak po tom, čo Rusko zaútočilo na Kyjev samovražednými dronmi dodanými Iránom.
„Každý, kto spolupracuje s Iránom alebo je nejakým spôsobom napojený na vývoj dronov či balistických striel, prípadne dodávky zbraní z Iránu do Ruska, by mal byť veľmi opatrný. Spojené štáty nebudú váhať proti takýmto subjektom uvaliť sankcie či podniknúť ďalšie opatrenia,“ uviedol hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí Vedant Patel.
Podľa Patela je prehlbovanie rusko-iránskeho spojenectva „niečím, čo by celý svet mal vnímať ako závažnú hrozbu“. Hovorca amerického rezortu diplomacie tiež uviedol, že niektoré drony, ktoré Irán dodal Rusku, nefungovali správne. Odvolal sa pritom na informácie od spravodajskej služby Spojených štátov. Nákup iránskych dronov podľa Patela dokazuje, pod akým tlakom sa Rusko nachádza v dôsledku série vojenských neúspechov na Ukrajine. Moskva sa preto „pri získavaní výzbroje a zásob musí uchyľovať k takým nespoľahlivým krajinám, ako je Irán“.
20:22 Pád stíhačky na bytovku si vyžiadal najmenej tri obete
Najmenej troch mŕtvych a 19 zranených si vyžiadala pondelková havária ruského bojového lietadla, ktoré sa zrútilo do obytnej oblasti ruského prístavného mesta Jejsk ležiaceho na pobreží Azovského mora. Havária spôsobila rozsiahly požiar, ktorý pohltil deväťpodlažný bytový dom.
Russia’s Yeysk.
— Illia Ponomarenko 🇺🇦 (@IAPonomarenko) October 17, 2022
A military aircraft just crashed into a huge residential block. pic.twitter.com/s9WXMyFEIvV poškodenom bytovom dome žije podľa úradov asi šesťsto ľudí. Okolo sto z nich bolo evakuovaných a budú umiestnení v penziónoch. Mohutný požiar, ktorý vypukol na mieste dopadu stroja, zasiahol najmenej 17 bytov. V ústrednej nemocnici je pripravených osem operačných sál. Kremeľ uviedol, že ruský prezident Vladimir Putin bol o havárii informovaný a nariadil ministrom zdravotníctva a mimoriadnych situácií, aby spolu s miestnymi predstaviteľmi prišli na miesto nešťastia.
19:06 Ukrajina dostala z ruského zajatia 108 žien
Samozvaná proruská Donecká ľudová republika (DĽR) v pondelok v rámci výmeny vojnových zajatcov odovzdá Ukrajine „najmä ženy“. Podľa britskej stanice BBC to uviedol Denis Pušilin, ktorý je označovaný za najvyššieho predstaviteľa proruského vedenia DĽR.
Ukrajina výmenu potvrdila. Riaditeľ kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak spresnil, že zo zajatia bolo vyslobodených 108 žien. „Išlo o prvú výmenu výlučne žien,“ dodal Jermak na sociálnej sieti. Pušilin vo svojom statuse na platforme Telegram napísal, že kým jeho strana dá „Kyjevu hlavne ženy“, Ukrajina odovzdá „80 civilných námorníkov“, ako aj „30 vojakov z DĽR, Luhanskej ľudovej republiky (LĽR) a ďalších regiónov Ruskej federácie“.
18:58 Bielorusko a Rusko budú mať ostré vojenské cvičenia
Bielorusko a Rusko uskutočnia v rámci takzvanej spoločnej bojovej skupiny zameranej na ochranu bieloruských hraníc vojenské cvičenia s ostrou muníciou vrátane protilietadlových striel. V pondelok o tom informovalo bieloruské ministerstvo obrany.
„Vojenské oddiely z bojovej skupiny budú vyslané do štyroch oblastí v centrálnej a východnej časti Bieloruskej republiky, kde začnú s bojovou výcvikovou činnosťou,“ uviedla agentúra Interfax s odvolaním sa na zdroj z bieloruského rezortu obrany.
Podľa údajov bieloruského ministerstva obrany začali do Bieloruska prví ruskí vojaci prichádzať v sobotu. Ich celkový počet by údajne nemal „prekročiť deväťtisíc osôb“. Nová spoločná vojenská skupina Ruska a Bieloruska vzbudila na Západe obavy, že by sa bieloruskí vojaci mohli pridať k ruským silám bojujúcim na Ukrajine.
18:40 Do obytnej zóny v ruskom meste Jejsk spadlo vojenské lietadlo
Ruské vojenské lietadlo Su-34 sa v pondelok zrútilo na obytnú oblasť v ruskom prístavnom meste Jejsk ležiacom na pobreží Azovského mora. Havaroval nadzvukový stíhací bombardér typu Su-34, ktorý spadol do obytnej oblasti prístavu Jejsk. Obaja piloti sa katapultovali, na mieste havárie však vypukol rozsiahly požiar, keď pri dopade stroja explodovali tony paliva.
Jeden z katapultovaných pilotov podľa ministerstva uviedol, že príčinou havárie lietadla bol požiar jedného z motorov krátko po štarte na cvičný let z vojenského letiska Južného vojenského okruhu.
18:12 Maďarsko ako jediné v EÚ nehlasovalo za ukrajinskú výcvikovú misiu
Maďarsko ako jediná členská krajina Európskej únie využilo možnosť „konštruktívneho zdržania sa“ a nezahlasovalo za výcvikovú misiu Európskej únie pre ukrajinských vojakov, pretože vláda v Budapešti nepodporuje návrhy s rizikom eskalácie konfliktu, vyhlásil v pondelok v Luxemburgu šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó.
„Konštruktívne zdržanie sa umožňuje komunitárne právo. Takto naša krajina misii nebráni. Súčasne to však znamená, že sa na misii nezúčastní a neprispeje ani na jej náklady,“ vysvetlil Szijjártó. Šéf maďarskej diplomacie podčiarkol, že Maďarsko nepovažuje za dobrý nápad robiť čokoľvek, čo povedie k eskalácii vojny a riziku zapojenia strednej či západnej časti Európy do konfliktu.
18:10 Slovensko sa zapojí do výcvikovej misie EÚ pre ukrajinských vojakov
Do výcvikovej misie Európskej únie pre ukrajinských vojakov sa zapojí aj Slovensko, uviedol pre TASR minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Rastislav Káčer po skončení sa pondelkového zasadnutia Rady EÚ pre zahraničné veci v Luxemburgu.
Podľa Káčera sa Ukrajina musí ubrániť pred eskalujúcou agresiou Ruska, pričom jej prežitie je aj v bytostnom záujme Slovenska. Káčer spresnil, že nová výcviková misia EÚ pre Ukrajinu bude mať centrá v Poľsku a Nemecku. „Vyjadril som podporu tejto misii s tým, že sme pripravení poskytnúť inštruktorov a v prípade potreby aj naše výcvikové priestory na Slovensku, ktoré sú na vynikajúcej úrovni,“ dodal.
18:00 Globsec otvára zastúpenie v Kyjeve, chce prepájať demokratické organizácie
Organizácia Globsec otvára svoje zastúpenie v ukrajinskom hlavnom meste Kyjev. Prezident organizácie Róbert Vass uviedol, že na Ukrajine zostanú dlhodobo a chcú s Kyjevom prepájať ostatné demokratické organizácie a vlády.
„Otvorením nášho zastúpenia v Kyjeve demonštrujeme solidaritu s ukrajinským ľudom a jej vládou. Naše aktivity budú smerovať najmä na pomoc Ukrajine v núdzi, s Kyjevom budeme prepájať ostatné demokratické organizácie či vlády,“ priblížil Vass s tým, že otvorenie kancelárie v Kyjeve prichádza po spustení programu Globsec pre Ukrajinu a východnú Európu, zameraného na poskytovanie analýz a praktických odporúčaní týkajúcich sa rekonštrukcie Ukrajiny a jej európskej budúcnosti.
Tento krok víta aj ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba. „Predstavuje to životne dôležité gesto a prispieva k upevňovaniu demokracie, bezpečnosti, prosperity či udržateľnosti v Európe a na celom svete, čo nie je možné bez víťazstva Ukrajiny nad ruským agresorom,“ povedal v stanovisku.
15:41 EÚ schválila výcvikovú misiu pre takmer 15-tisíc ukrajinských vojakov
Rada EÚ pre zahraničné veci, ktorá v pondelok zasadala v Luxemburgu, schválila výcvikovú misiu pre ukrajinských vojakov, ktorá sa môže týkať až 15-tisíc členov ozbrojených síl Ukrajiny. Informáciu na svojom účte na Twitteri potvrdil aj šéf diplomacie EÚ Josep Borrell. „Kým náš ukrajinský kolega Dmytro Kuleba sa nám prihovára z protileteckého krytu, my sme navýšili pomoc na 3,1 miliardy eur a schválili výcvikovú misiu EÚ pre Ukrajinu,“ uviedol Borrell. Dodal, že najnovšie „nevyberané útoky Ruska“ na civilné ciele na Ukrajine ešte posilnia odhodlanie Únie pomáhať jej.
Diplomati 27-člennej Únie odsúhlasili v pondelok ďalších 500 miliónov eur na nákup nových dodávok zbraní a iného vojenského vybavenia Ukrajine, čo sa realizuje v rámci Európskeho mierového nástroja (EPF). Nová tranža finančnej pomoci navyšuje doterajšiu celkovú vojenskú a bezpečnostnú pomoc pre Kyjev na viac ako tri miliardy eur.
15:36 Orbán pred samitom EÚ viedol prípravné rokovania o zrušení sankcií voči Rusku
V rámci prípravy na samit Európskej únie, ktorý sa bude konať v druhej polovici tohto týždňa, viedol predseda maďarskej vlády Viktor Orbán v pondelok prípravné rokovania s predsedom Európskej rady Charlesom Michelom a s premiérmi štyroch krajín EÚ o sankciách Únie voči Rusku. Informuje o tom agentúra MTI. Orbán prostredníctvom videokonferencie hovoril zároveň s maltským premiérom Robertom Abelom, belgickým premiérom Alexandrom De Croom, predsedom gréckej vlády Kyriakosom Mitsotakisom a aj s premiérom Slovinska Robertom Golobom.
Orbán podľa svojho hovorcu Bertalana Havasiho povedal, že Maďarsko bolo síce oslobodené od všetkých negatívnych sankcií na svojom energetickom trhu, problémom však je, že v rámci spoločného európskeho trhu vysoké ceny energií ovplyvňujú aj jeho krajinu. „Konečným riešením vysokých cien energií by bolo, keby EÚ upustila od svojej sankčnej politiky,“ zdôraznil pri týchto rokovaniach maďarský premiér.
15:31 Kyjev žiada uvaliť na Irán ďalšie sankcie – tentoraz za dodávky dronov Rusku
Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba v pondelok vyzval na uvalenie sankcií EÚ na Irán. Vyhlásil to len niekoľko hodín po tom, ako Kyjev zasiahli roje takzvaných samovražedných dronov. Pri ich útokoch zahynuli len v Kyjeve najmenej štyria ľudia. Kuleba vo svojom statuse na platforme Twitter informoval, že požiadal o viac prostriedkov protivzdušnej obrany a dodávky munície. Uviedol v ňom tiež, že vyzval EÚ, aby uvalila sankcie na Irán za to, že dodáva Rusku drony.
Podľa agentúry AFP, ktorá o tom informovala, mal Kuleba na mysli iránske drony, ktoré Rusko – podľa Kyjeva – používa na Ukrajine. Rozhlasová stanica Rádio Sloboda (RFE/RL), monitorovaná agentúrou TASR, v pondelok informovala, že podľa nemenovaných predstaviteľov EÚ sú potrebné jasné dôkazy o vojenských dodávkach z Iránu. RFE/RL však súčasne uviedla, že mnoho krajín deklaruje potrebu sankcií voči Teheránu, ak sa fakt takýchto dodávok potvrdí.
14:18 NATO spustilo vojenské cvičenie zamerané na jadrové odstrašovanie
Severoatlantická aliancia v pondelok spustila každoročné vojenské cvičenie v západnej Európe zamerané na jadrové odstrašovanie známe ako Steadfast Noon. Manévre sa konajú v období rastúceho napätie v súvislosti so skrytými vyhrážkami ruského prezidenta Vladimira Putina o použití jadrových zbraní. Informuje o tom agentúra AFP. NATO zdôraznilo, že „rutinná výcviková aktivita“ bola naplánovaná ešte pred ruským útokom na Ukrajinu vo februári a nesúvisí so súčasnou situáciou.
Manévre 30-člennej Aliancie potrvajú do 30. októbra a zúčastnia sa na nich aj americké bombardéry Boeing B-52. Do cvičných letov nad Belgickom, Spojeným kráľovstvom a Severným morom sa celkovo zapojí asi 60 lietadiel a 14 krajín, uvádza NATO na svojej oficiálnej webovej stránke. Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg odmietal výzvu na zrušenie cvičení Steadfast Noon po vystupňovaní jadrovej rétoriky prezidenta Vladimira Putina v súvislosti s neúspechmi ruskej armády na Ukrajine. „Vyslalo by to veľmi silný signál, ak by sme teraz zrazu zrušili rutinné dlho plánované cvičenia pre vojnu na Ukrajine,“ povedal Stoltenberg minulý týždeň.
14:11 Medvedev varoval Izrael pred dodávkami zbraní na Ukrajinu
Bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev v pondelok varoval Izrael pred dodávkami zbraní na Ukrajinu, ktoré by vážne poškodilo vzťahy Moskvy s Jeruzalemom, uviedla agentúra AFP. „Zdá sa, že sa Izrael pripravuje na dodávky zbraní kyjevskému režimu. Veľmi neuvážený krok. Zničilo by to všetky bilaterálne vzťahy medzi našimi krajinami,“ napísal Medvedev v príspevku na sociálnej sieti Telegram.
Izrael poslal na Ukrajinu humanitárnu pomoc vrátane heliem, no zbrane doposiaľ Kyjevu nedodal, píše AFP. Izraelská vláda sa snaží udržiavať vzťahy s Moskvou a má obavy z ruskej vojenskej prítomnosti na svojich hraniciach so Sýriou na severe krajiny. Izraelská armáda tam pravidelne podniká útoky zamerané na proiránske milície, pripomína AFP.
13:23 Česká BIS odhalila agenta Moskvy napojeného na českých politikov a novinárov
Česká Bezpečnostná informačná služba (BIS) odhalila agenta ruskej štátnej moci, ktorý mal kontakty na českých politikov a novinárov. Využíval ich na nastoľovanie proruských tém. Vyplýva to z výročnej správy BIS, ktorú v pondelok predstavil jej riaditeľ Michal Koudelka po návšteve českého premiéra Petra Fialu v sídle úradu. „Tieto väzby využíval na nastoľovanie proruskej politickej agendy, koordináciu verejných vystúpení kontaktovaných politikov a na medializáciu naratívov, ktoré sú v súlade so zahranično-politickými záujmami Ruskej federácie,“ píše sa v správe BIS.
Skupina, ktorej je tento agent súčasťou, mala podľa kontrarozviedky dostatok financií na to, aby udržiavala alebo rozširovala okruh proruských novinárov a aktivistov. Okrem výroby alternatívneho mediálneho obsahu mali usporadúvať verejné akcie v prospech ruskej propagandy. „Zapojeným osobám boli preplácané náklady na prípravu materiálov a v niektorých prípadoch im boli zaisťované výjazdy do zahraničia, kde bola ich činnosť ďalej koordinovaná a kontrolovaná,“ píše sa vo výročnej správe.
13:18 Šéf nemeckej BND: Putin konfliktom na Ukrajine vyhlásil vojnu Západu
Ruská invázia na Ukrajinu je vyhlásením vojny celému západnému demokratickému svetu. Povedal to v pondelok šéf nemeckej Spolkovej spravodajskej služby (BND) Bruno Kahl. Správu pribniesla agentúra DPA a webová stránka nemeckej televízie RTL. Kahl to uviedol na verejnom zasadnutí Parlamentného kontrolného grémia Spolkového snemu (PKGr), ktoré má na starosti nemecké tajné služby.
Ruský prezident bude podľa šéfa BND aj naďalej používať násilie na dosiahnutie politických cieľov – tak, ako to robil aj v Čečensku, Gruzínsku, Sýrii, na Kryme a Donbase. Kahl takisto vyjadril presvedčenie, že konflikt bude pokračovať aj na budúci rok, pretože žiadna zo strán „nie je ochotná vzdať sa územia“. Udalosti ako vojna na Ukrajine podľa Kahla potvrdzujú, prečo Nemecko potrebuje tajné služby. Za ďalšie veľké hrozby označil „autokratickú Čínu“, ktorá sa stáva superveľmocou.
Bruno Kahl. Foto: TASR/AP Šéfka nemeckej Vojenskej kontrarozviedky (MAD) Martina Rosenbergová povedala, že činnosť čínskych tajných služieb voči nemeckej armáde „už roky dosahuje vysokú úroveň“. Témy zasadaní PKRg bývajú obyčajne utajené. Raz ročne však býva vypočutie šéfov nemeckých spravodajských služieb verejné, pripomína DPA.
12:20 V Moskve bola dokončená čiastočná mobilizácia, oznámil starosta
V ruskej metropole bola dokončená čiastočná mobilizácia ruských záložníkov. Starosta Moskvy Sergej Sobjanin to v pondelok uviedol na svojom súkromnom blogu, informuje agentúra Reuters. Sobjanin napísal, že náborové centrá ruskej armády v Moskve sa uzavrú v pondelok 17. októbra o 14.00 h miestneho času (13.00 h SELČ). Dodal, že úlohy čiastočnej mobilizácie v Moskve boli „splnené v plnom rozsahu“.
Ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil 21. septembra čiastočnú mobilizáciu, na základe ktorej má byť mobilizovaných 300-tisíc záložníkov ruských ozbrojených síl. Šéf Kremľa v piatok oznámil, že čiastočná mobilizácia bude dokončená v priebehu dvoch týždňov. Jej doterajší priebeh vyvolal paniku a masový odchod mužov z krajiny.
12:13 Pri útokoch na Kyjev zahynuli najmenej tri osoby
Séria útokov na ukrajinské hlavné mesto Kyjev si vyžiadala v pondelok najmenej tri obete, oznámil zástupca vedúceho kancelárie ukrajinského prezidenta Kyrylo Tymošenko. Informujú o tom agentúra AFP a denník Guardian.
Podľa Tymošenka si tri obete na životoch vyžiadal útok na obytnú budovu v kyjevskej štvrti Ševčenkivskyj, kde stále zasahujú záchranné zložky. Z jej trosiek sa podarilo zatiaľ zachrániť 19 ľudí. Podľa starostu Kyjeva Vitalija Klička bola jednou z obetí žena. „Ráno letelo smerom na Kyjev 28 dronov. Vďaka naším ozbrojeným silám a vzdušnej obrane bola väčšina letiacich teroristov zostrelená,“ uviedol Kličko na Telegrame s tým, že v Kyjeve prišlo celkovo k piatim výbuchom.
11:42 Podoľak po útokoch na Kyjev vyzval na vylúčenie Ruska z G20
Poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak v pondelok vyzval na vylúčenie Rusku zo skupiny G20. Uviedol to krátko po pondelkových útokoch samovražedných dronov na Kyjev. TASR prevzala správu z agentúry AFP.
„Tí, ktorí dávajú rozkazy útočiť na kritickú infraštruktúru, zmraziť civilistov a organizovať totálnu mobilizáciu, aby pokryli frontovú líniu mŕtvolami, určite nemôžu sedieť za jedným stolom s lídrami G20. (Rusko) musí byť vylúčené zo všetkých platforiem,“ napísal Podoľak na sociálnej sieti Twitter.
10:43 Káčer verí v dosiahnutie dohody o výcvikovej misii pre ukrajinských vojakov
Nosnými témami pondelňajších rokovaní šéfov európskych diplomacií sú pomoc Ukrajine a dohoda o výcvikovej misii pre ukrajinských vojakov. Uviedol to minister zahraničných vecí SR Rastislav Káčer po príchode na zasadnutie Rady EÚ pre zahraničné veci v Luxemburgu. Káčer pripomenul, že ide o jeho prvú účasť na oficiálnom zasadnutí ministrov zahraničných vecí EÚ a dodal, že hlavnými témami rokovaní bude eskalácia napätia zo strany Ruska po sérii ruských útokov na civilné ciele na Ukrajine.
„Teším sa na diskusie, ako môžeme podporiť našu politickú a praktickú pomoc pre Ukrajinu, a na možnosť dohody o vytvorení výcvikovej misie pre ukrajinských vojakov,“ uviedol Káčer. Koncom minulého týždňa veľvyslanci pri EÚ v Bruseli jednomyseľne odsúhlasili vojenskú výcvikovú misiu pre približne 15-tisíc ukrajinských vojakov. Teraz sa očakáva, že dohodu politicky odobrí Rada ministrov. S návrhom na výcvik ukrajinských vojakov prišiel v auguste šéf diplomacie EÚ Josep Borrell.
10:41 V Odeskej oblasti útočili drony, ZAES bola opäť odpojená od siete
Ukrajinská Odeská oblasť čelila v noci na pondelok útokom samovražedných dronov, ktoré však zneškodnila protivzdušná obrana. Uviedol to gubernátor Odeskej oblasti Maxym Marčenko, informuje denník Guardian. „V noci zničili jednotky protilietadlovej obrany na oblohe nad Odesou šesť nepriateľských kamikadze dronov. Ráno podnikli okupanti raketový útok na región,“ napísal Marčenko na sociálnej sieti Telegram. Dodal, že neboli hlásené žiadne obete.
Ukrajinský štátny podnik Enerhoatom uviedol, že Záporožská atómová elektráreň (ZAES) bola pre ruské ostreľovanie v noci na pondelok opäť odpojená od vonkajšieho zdroja energie. Enerhoatom zároveň znova vyzval medzinárodné spoločenstvo, aby urýchlene prijalo opatrenia na demilitarizáciu ZAES. Gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synehubov oznámil, že za uplynulých 24 hodín zahynul pri ruských útokoch jeden človek a ďalší štyria sú zranení. Podľa jeho slov po ostreľovaní v nebytových budovách vypukli požiare. Pri pokračovaní odmínovacích prác v Charkovskej oblasti počas nedele zneškodnili 630 výbušnín, dodal gubernátor. The Guardian jeho tvrdenia nedokázal nezávisle overiť.
09:55 Washington Post: Irán plánuje Rusku dodať balistické rakety
Irán plánuje Rusku dodať ďalšie zbrane vrátane balistických rakiet. V nedeľu to uviedol americký denník Washington Post, ktorý sa odvoláva na nemenovaných západných bezpečnostných predstaviteľov. Informuje o tom stanica Sky News.
Iránska vláda vyslala v septembri do Ruska delegáciu, aby sa dohodla na konečných podmienkach zvýšených dodávok zbraní, tvrdia nemenovaní západní predstavitelia. Dohoda údajne zahŕňa aj dva typy balistických rakiet krátkeho doletu – Fátih-110 a Zólfaghár. Teherán plánuje Moskve dodať aj vysoký počet samovražedných dronov Šáhid-136, dodali predstavitelia.
09:43 Szijjártó: Maďarsko po útoku na Kyjev nezatvorí tamojšie veľvyslanectvo
Maďarské veľvyslanectvo v Kyjeve po raňajších bombových a raketových útokoch zatiaľ nebude zatvorené. Oznámil to v pondelok v Budapešti šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó. „Zatiaľ zostane funkčné, no ak dôjde k dramatickým zmenám, samozrejme, budú prijaté potrebné rozhodnutia pre bezpečnosť ambasády a jej zamestnancov,“ napísal Szijjártó.
Podľa ministra sú maďarský veľvyslanec v Kyjeve István Íjgyártó a všetci jeho kolegovia v poriadku a v bezpečí. „Budova veľvyslanectva nebola zasiahnutá, je vhodná na prácu. Občas sú niekoľkohodinové výpadky mobilnej siete a dodávky elektriny, ale prevádzkové podmienky sú v podstate stále zachované,“ dodal šéf maďarskej diplomacie.
07:58 Pri ranných útokoch na Kyjev boli zasiahnuté obytné budovy
Pri útokoch na Kyjev v pondelok ráno bolo poškodených „niekoľko obytných budov“, oznámil starosta Kyjeva Vitalij Kličko. Informuje o tom denník Guardian. „V dôsledku útoku dronov vypukol požiar v nerezidenčnej budove vo štvrti Ševčenkivskyj. Zasahuje tam hasičský oddiel. Bolo poškodených niekoľko obytných budov. Na mieste sú zdravotníci. Informácie o obetiach upresňujeme,“ napísal Kličko na sociálnej sieti Telegram. V ďalšom príspevku zverejnil Kličko fotografiu dronu, ktorý mal Kyjev zasiahnuť. Predstaviteľ kancelárie ukrajinského prezidenta predtým uviedol, že na ukrajinské hlavné mesto útočili tzv. kamikadze drony.
V pondelok ráno sa v Kyjeve spustili sirény leteckého poplachu okolo 7.00 h miestneho času (6.00 h SELČ), po ktorom nasledovali najmenej tri výbuchy. Podľa spravodajcu denníka The Guardian Daniela Boffeyho priamo z Kyjeva, mesto doposiaľ zasiahlo už deväť dronov. K útokom prišlo v noci na pondelok aj v Dnepropetrovskej oblasti a v meste Záporožie. V Dnepropetrovskej oblasti po zásahu zariadenia energetickej infraštruktúry vypukol rozsiahly požiar, uviedol tamojší gubernátor Valentyn Rezničenko.
Na snímke hasiči zasahujú po útoku dronu na budovy v Kyjeve 17. októbra 2022. Foto: TASR/AP 07:28 Pobaltské štáty vyzývajú na vytvorenie špeciálneho tribunálu proti ruskému vedeniu
Ministri zahraničných vecí Estónska, Lotyšska a Litvy vyzvali Európsku úniu spolu s medzinárodnými partnermi, aby pomohli Ukrajine vytvoriť osobitný tribunál, ktorý bude súdiť najvyššie vedenie Ruskej federácie. Referuje o tom web eurointegration.com.ua. „Medzinárodný poriadok založený na pravidlách, ktorý sa všetci snažíme brániť, nemôže prežiť, ak existuje beztrestnosť za činy, ktoré ho najmarkantnejšie porušujú – genocídu, vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti a zločiny agresie,“ uvádza sa vo vyhlásení.
„Nedávne úmyselné útoky na civilné domy, školy a ihriská, ako aj na civilnú infraštruktúru na Ukrajine, sú len najnovšou epizódou nevyprovokovanej ruskej teroristickej operácie voči ukrajinskému ľudu. Keďže brutálne útoky Ruska na Ukrajinu pokračujú, EÚ musí konať tak, aby zabezpečila, že hľadanie spravodlivosti a zodpovednosti za ohavné zločiny Ruska na Ukrajine bude stredobodom našej politiky,“ dodávajú ministri.
06:39 V Kyjeve zazneli výbuchy
Najmenej tri výbuchy bolo počuť v pondelok ráno v ukrajinskej metropole Kyjev. Došlo k nim po tom, ako sa spustili sirény leteckého poplachu.
Explózie nastali okolo 7.00 h miestneho času (6.00 h SELČ), uviedli spravodajcovia BBC a Reuters. Jeden z výbuchov zaznel blízko centra mesta. Novinári AFP predtým informovali o dvoch explóziách, ktoré sa odohrali týždeň po tom, ako ukrajinské hlavné mesto zasiahli viaceré ruské raketové útoky.
Riaditeľ štátnych ukrajinských železníc Oleksandr Kamyšin uviedol, že k novému ostreľovaniu došlo neďaleko kyjevskej hlavnej železničnej stanice. Starosta Kyjeva Vitalij Kličko na sociálnej sieti písal o výbuchoch v Ševčenkovom obvode v centre metropoly, kde sa nachádza historické centrum a vládne úrady.
Predstaviteľ kancelárie ukrajinského prezidenta krátko na to uviedol, že Kyjev zasiahli tzv. kamikadze drony. Minulý pondelok si údery ruských síl, zamerané na početné ciele po celej Ukrajine, v čase raňajšej dopravnej špičky vyžiadali 19 mŕtvych.
06:00 UNICEF: Vojna na Ukrajine priviedla do chudoby štyri milióny detí
Invázia Ruska na Ukrajinu a jej ekonomické následky uvrhli do chudoby štyri milióny detí vo východnej Európe a Strednej Ázii. Uviedol to v pondelok Detský fond OSN (UNICEF), informuje agentúra AFP.
„Deti nesú najťažšie bremeno hospodárskej krízy spôsobenej vojnou na Ukrajine,“ uviedol UNICEF. Ďalšie štyri milióny detí, ktoré sa v zmienených regiónoch ocitli v chudobe v dôsledku tohto konfliktu a rastúcej inflácie, predstavujú podľa organizácie nárast o 19 percent od roku 2021.
UNICEF vychádzal zo štúdie údajov z 22 krajín. Najviac zasiahnuté od februárového útoku Moskvy na susednú krajinu boli ruské a ukrajinské deti.
„Na Rusko pripadajú takmer tri štvrtiny celkového nárastu počtu detí žijúcich v chudobe v dôsledku vojny na Ukrajine a krízy životných nákladov v celom regióne, keď tam teraz žije pod hranicou chudoby ďalších 2,8 milióna detí,“ vyplýva zo zistení fondu. Ide podľa neho o výsledok účinku západných sankcií na ruskú ekonomiku v spojení s veľkou populáciou krajiny.
NEDEĽA
20:21 Export obilia po Čiernom mori bude pokračovať aj po termíne vypršania dohody
Dohoda o vývoze obilia z Ukrajiny po Čiernom mori bude podľa ukrajinského ministra infraštruktúry pokračovať aj po 22. novembri, kedy by mala vypršať. Oleksandr Kubrakov to povedal počas stretnutia s tureckým ministrom obrany Hulusim Akarom v Istanbule. Vyjadril sa tak pritom po tom, čo ruskí predstavitelia vrátane prezidenta tento týždeň spochybnili jej budúcnosť, informuje televízia CNN na svojej webstránke.
„Zúčastnené strany iniciatívy, OSN, Turecko a Ukrajina, vyjadrili svoju pripravenosť pokračovať v činnosti a zabezpečili maximálne úsilie na jej úspešnú implementáciu. Niet pochýb, že obilný koridor bude pokračovať v prevádzke aj po 22. novembri,“ povedal Kubrakov.
Minister tiež zdôraznil, že je dôležité urýchliť inšpekcie lodí zo strany Spoločného koordinačného centra v Istanbule. To podľa neho umožní výrazný nárast objemu vývozu obilia do Afriky, Ázie a Európy a zabráni vytváraniu inšpekčných radov.
19:03 Bielorusko tvrdí, že na jeho území bude menej než 9000 ruských vojakov
Bielorusko tvrdí, že na jeho území bude rozmiestnených len o niečo menej ako 9000 ruských vojakov, ktorí tam budú súčasťou tzv. spoločnej regionálnej bojovej skupiny zameranej na ochranu bieloruských hraníc. Oznámilo to v nedeľu bieloruské ministerstvo obrany, informuje agentúra Reuters.
„Do Bieloruska začali prichádzať prvé vlaky s ruskými vojakmi z regionálnej bojovej skupiny,“ informoval v nedeľu na Twitteri Valerij Revenko, šéf oddelenia medzinárodnej vojenskej spolupráce na bieloruskom ministerstve obrany.
Nová spoločná vojenská skupina Ruska a Bieloruska vzbudila na Západe obavy, že by sa bieloruskí vojaci mohli pridať k ruským silám bojujúcim na Ukrajine.
Bielorusko, ktoré je blízkym spojencom ruského prezidenta Vladimira Putina, už v priebehu invázie na Ukrajinu poskytlo Moskve svoje územie na vyslanie ruských vojakov či odpaľovanie rakiet na Ukrajinu.
Bieloruský minister obrany Viktar Chrenin (uprostred) a štátny tajomník Bezpečnostnej rady Alexander Volfovič (vpravo) sa účastnia stretnutia s bieloruským prezidentom Alexandrom Lukašenkom (nie je na snímke) v Minsku v pondelok 10. októbra 2022. Foto: TASR/AP 17:26 Ukrajinská prokuratúra: Od začiatku vojny zomrelo už 423 detí
Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu prišlo o život 423 detí. V nedeľu to uviedla ukrajinská generálna prokuratúra.
Prokuratúra dodala, že od začiatku vojny utrpelo zranenia ďalších 810 detí. Najviac detských obetí si podľa nej vyžiadali útoky v Doneckej, Charkovskej a Kyjevskej oblasti.
Uvedený počet obetí však stále nie je konečný, upozorňuje prokuratúra, ktorá sa snaží zbierať údaje aj z regiónov, kde stále prebiehajú boje.
Podľa údajov prokuratúry bolo od začiatku vojny poškodených aj viac ako 2600 vzdelávacích inštitúcií, pričom 313 z nich bolo úplne zrovnaných so zemou.
16:28 Proruskí separatisti tvrdia, že Ukrajina ostreľovala mesto Doneck
Proruskí separatisti na východe Ukrajiny v nedeľu uviedli, že ukrajinská armáda ostreľovala Rusmi okupované mesto Doneck. Uviedol to tamojší predstaviteľ Alexej Kulemzin.
Kulemzin pre ruskú agentúru TASS vyhlásil, že ostreľovanie poškodilo administratívne budovy, rozbilo viacero okien a vznietilo sa i niekoľko áut. Poznamenal tiež, že „našťastie nikto nezomrel“.
Proruská administrácia v Donecku obvinila ukrajinskú armádu z toho, že v priebehu uplynulých 24 hodín vykonala viac ako 40 útokov na samozvanú Doneckú ľudovú republiku (DĽR) v Donbase. Podľa jej slov pri útokoch prišla o život jedna osoba a ďalšie štyri utrpeli zranenia.
Agentúre DPA sa tieto informácie nateraz nepodarilo nezávisle overiť.
14:36 Ruské sily útočili za uplynulý deň na vyše 30 ukrajinských obcí
Viac ako 30 obcí na Ukrajine sa za uplynulý deň stalo terčom ruských útokov, uvádza v nedeľnej správe ukrajinská armáda s tým, že útoky zasiahli aj civilné oblasti.
Generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl uvádza, že najviac zasiahnutá bola oblasť východne od Kyjeva, ako aj iné časti na východe krajiny v Doneckej, Charkovskej a Záporožškej oblasti a tiež Dnepropetrovská a Chersonská oblasť na juhu.
Rusko útočí na kritickú infraštruktúru a domovy civilného obyvateľstva, čím porušuje princípy medzinárodného humanitárneho práva, uvádza ukrajinská armáda. Dodáva, že ruské sily pokračujú v ostreľovaní pozícií ukrajinských síl „pozdĺž celej kontaktnej línie“.
13:44 Pápež František v novej knihe vyzýva na „ukončenie krutého šialenstva vojny“
Pápež František vyzýva vo svojej novej knihe s názvom „Prosím ťa v mene Boha – Desať modlitieb za budúcnosť nádeje“ na „ukončenie krutého šialenstva vojny“. Vojna je podľa jeho slov „skutočným zlyhaním politiky“. Publikácia, z ktorej úryvok zverejnili v nedeľu noviny La Stampa, vyšla v talianskom vydavateľstve Piemme.
„Vojna na Ukrajine postavila svedomie miliónov ľudí v centre Západu pred holú realitu humanitárnej tragédie, ktorá existovala už nejaký čas a hrôzy vojny nám ukázala pred očami,“ píše pápež vo svojej knihe.
„Neexistuje žiaden dôvod, pre ktorý by bolo možné nejakú vojnu považovať za spravodlivú,“ zdôraznil. „Barbarstvo vojny (tu) nemá nijaké miesto,“ dodal s tým, že vojna nikdy nevyrieši problémy, ktoré chce prekonať. Položil si napríklad otázku, či sa azda Jemenu, Líbyi alebo Sýrii darí teraz lepšie než pred vypuknutím vojenských konfliktov.
Pápež František apeloval na lokálne, štátne a celosvetové úrady slovami, že od nich závisia iniciatívy, ktoré sa budú usilovať o zastavenie vojny. Vyzval ich preto, aby zastavili výrobu zbraní a medzinárodný obchod so zbraňami. Požaduje tiež demontáciu všetkých jadrových zbraní. V tejto súvislosti varoval, že „existencia jadrových zbraní ohrozuje prežitie ľudí na Zemi“.
Najvyšší pontifex naznačil, že riešením a východiskom z vojen by mohol byť „dialóg, rokovanie, počúvanie, diplomatická zručnosť, kreativita, ako aj predvídavá politika, ktorá dokáže vytvoriť systém koexistencie, ktorý nespočíva v moci zbraní alebo odstrašovania“.
Na snímke pápež František prichádza v papamobile na pravidelnú generálnu audienciu na Námestí sv. Petra vo Vatikáne 12. októbra 2022. Foto: TASR/AP 12:57 Strop na ceny plynu povedie k zastaveniu dodávok, tvrdí riaditeľ Gazpromu
Generálny riaditeľ ruského energetického gigantu Gazprom Alexej Miller v nedeľu varoval, že plány Západu na obmedzenie cien ruského plynu spôsobia zastavenie jeho dodávok. V podobnom duchu sa predtým vyjadril aj ruský prezident Vladimir Putin.
Konflikt na Ukrajine podnietil zákazníkov z Európskej únie (EÚ), aby znížili nákupy energií z Ruska, pričom skupina G7 (sedem najvyspelejších ekonomík sveta) a EÚ sa snažia zaviesť cenový strop pre ruskú ropu a plyn.
„Takéto jednostranné rozhodnutie je, samozrejme, porušením existujúcich zmlúv, čo by viedlo k ukončeniu dodávok,“ povedal Miller v štátnej televízii.
12:15 Arestovyč: Útok na ruskej vojenskej strelnici začal hádkou o náboženstvo
Dôvodom streľby, ktorú v sobotu spustili dvaja vojaci-dobrovoľníci na vojenskej strelnici ležiacej neďaleko hraníc s Ukrajinou, bol s najväčšou pravdepodobnosťou náboženský spor. V nedeľu to uviedol poradca kancelárie ukrajinského prezidenta Olexij Arestovyč.
Ruský rezort obrany uviedol, že k streľbe došlo v Belgorodskej oblasti ležiacej na juhozápade Ruska – pri hraniciach s Ukrajinou. Pri útoku prišlo o život 11 osôb a ďalších 15 utrpelo zranenia. Útočníci boli následne zastrelení.
10:20 Vo Varšave sa konalo protestné „referendum“ o anexii ruskej ambasády
Stovky ľudí sa zúčastnili v sobotu v poľskom hlavnom meste Varšava na nezvyčajnej protestnej akcii, ktorá spočívala v „referende“ o anexii ruského veľvyslanectva v Poľsku. Organizátori tak narážali na nedávne anexie štyroch ukrajinských oblastí Ruskom po uskutočnení údajných referend, ktoré západné krajiny označili za sfalšované a protizákonné.
Protest zorganizovalo voľné zoskupenie občianskych a ľudskoprávnych organizácií. Ako ironicky uviedli, „anexie sú v tejto sezóne v móde“. Podľa vlastných slov chcú poľskú vládu v otvorenom liste vyzvať, aby vyhostila z krajiny ruského veľvyslanca.
ORF píše, že ľudia, ktorí prišli zahlasovať v rámci tejto demonštratívnej udalosti, stáli s protestnými plagátmi v dlhom rade pred budovou veľvyslanectva Moskvy vo Varšave zahalení do modro-žltých ukrajinských vlajok. Na hlasovacom lístku stála otázka, či má Poľsko anektovať ruské veľvyslanectvo. Na výber boli tri odpovede – všetky tri zneli „Áno“.
Organizátori tiež navrhli, že budova ruskej ambasády by sa po „anexii“ mohla stať napríklad ubytovacím zariadením pre utečencov, kultúrnym centrom, zoo či verejnými toaletami.
Recesistické vizualizácie po anexii. Foto: Facebook 09:52 Smer do NR SR predloží uznesenie na mierové riešenie vojny. Zahŕňa aj neutralitu Ukrajiny
08:28 Veľvyslanec Kyjeva v Nemecku Meľnyk sa vrátil na Ukrajinu
Ukrajinský veľvyslanec v Nemecku Andrij Meľnyk, ktorý sa od začiatku invázie ruských síl posledných osem mesiacov dôrazne zasadzoval za navýšenie podpory Kyjev, ukončil svoje pôsobenie v Berlíne a v sobotu sa vrátil na Ukrajinu. Oznámil to na sociálnej sieti Twitter, informuje agentúra DPA.
„Domov, sladký domov,“ uviedol 47-ročný Meľnyk na Twitteri po tom, čo prekročil hranice. „Náš boj pokračuje. Ukrajina zvíťazí,“ zdôraznil. Ešte pred odletom z Nemecka pre DPA povedal, že „si myslí, že sa mu podarilo dosiahnuť, aby sa Nemci zamerali na tému Ukrajiny a tiež zaistiť, že Ukrajine sa skutočne venovala pozornosť“.
„Keď sa vrátim domov, môžem byť hrdý na to, že z Nemecka boli dodané mnohé systémy zbraní, ktoré nám pomôžu si krok za krokom vziať späť okupované oblasti (Ukrajiny),“ poznamenal.
Do funkcie veľvyslanca v Berlíne nastúpil Meľnyk v roku 2015, avšak verejne známym sa stal hlavne po vypuknutí vojny na Ukrajine, keď opakovane požadoval viac dodávok zbraní a kritizoval nemeckú vládu. Vo svojich tvítoch v minulosti spochybňoval napríklad to, či by si bývalá kancelárka Angela Merkelová mala užívať dovolenku v čase, keď na Ukrajinu útočia ruské sily, už pred niekoľkými mesiacmi avizoval, že jeho funkčné obdobie sa blíži ku koncu.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj ho z funkcie veľvyslanca odvolal ešte v júli, pričom uviedol, že ide o bežnú prax. Očakáva sa, že Meľnyk nastúpi na post na ukrajinskom ministerstve zahraničných vecí. Jeho nástupca Olexij Makajev má do Berlína podľa DPA pricestovať v pondelok. Dátum, kedy ho nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier oficiálne potvrdí vo funkcii, zatiaľ však stanovený nebol.
Ruské obrnené vozidlo vošlo priamo do mínového poľa na ceste
Video of a Russian MT-LB running over TM-62 anti-tank mines on a road.https://t.co/JwyoNyPMux pic.twitter.com/TxL1Y4cCBw
— Rob Lee (@RALee85) October 12, 2022
03:47 Ruská armáda zastrelila šéfdirigenta jedného z divadiel v Chersone
Ukrajinské ministerstvo kultúry v sobotu potvrdilo smrť šéfdirigenta Chersonského hudobno-dramatického divadla Jurija Kerpatenka. Z oficiálneho vyhlásenia vyplýva, že dirigenta zastrelila ruská armáda v jeho vlastnom dome 14. októbra po tom, čo „odmietol spolupracovať s okupantmi“.
Podľa správ miestnych médií, na ktoré sa odvolala britská stanica BBC, Kerpatenko kategoricky odmietol účasť na koncerte 1. októbra organizovanom predstaviteľmi okupačnej správy mesta. Umelec pôsobil ako šéfdirigent divadla od roku 2004 a keď mesto okupovala ruská armáda, odmietol odtiaľ odísť. Začiatkom júla sa objavila informácia, že ruská armáda v Chersonskej oblasti uniesla 457 ľudí. Boli medzi nimi úradníci, starostovia i kňazi, informovala rozhlasová stanica Rádio Sloboda (RFE/RL).
02:06 Osobnosti verejného života na Ukrajine vypísali odmenu za dolapenie Girkina
Osobnosti verejného života na Ukrajine vypísali odmenu 30-tisíc dolárov za dolapenie Igora Girkina, známeho aj ako Strelkov. Ten – podľa neoverených správ – opäť odišiel bojovať na Ukrajinu, informovala v noci na nedeľu britská stanica BBC. Tento bývalý dôstojník ruskej tajnej služby FSB je jedným z obžalovaných zo zostrelenia malajzijského lietadla MH17 nad východnou Ukrajinou v roku 2014.
V roku 2014 Girkin velil obsadeniu mesta Sloviansk proruskými silami. Potom bol nejaký čas „ministrom obrany“ samozvanej proruskej Doneckej ľudovej republiky (DĽR). Neskôr sa ale zrejme Moskve znepáčil a bol povolaný späť do Ruska. Na Ukrajine je Girkin/Strelkov obvinený z terorizmu, mučenia, úkladnej vraždy a porušenia zákonov vedenia vojny.
Keď sa správa o Girkinovom údajnom návrate na front na Ukrajine objavila v ukrajinských médiách, odeský aktivista Serhij Sternenko oznámil, že tomu, kto Girkina zatkne, zaplatí zo svojich úspor 10.000 dolárov. K tejto iniciatíve sa neskôr pridali aj frontman hudobnej skupiny Antytila Taras Topoľa a spisovateľ Valerij Markus, ktorí pridali do fondu po ďalších 10-tisíc dolárov.
Igor Strelkov (Girkin) počas prvej vojny o Donbas. Foto: TASR/AP SOBOTA
23:15 Musk oznámil, že jeho firma bude naďalej financovať službu Starlink na Ukrajine
Miliardár Elon Musk v sobotu oznámil, že jeho spoločnosť SpaceX bude naďalej financovať satelitnú internetovú službu Starlink na Ukrajine, a to aj napriek tomu, že na tom prerába. Musk sa takto vyjadril deň po tom, ako naznačil, že tento projekt už nebude schopný ďalej financovať, píše agentúra AFP. Miliardár pritom len v piatok povedal, že jeho spoločnosť SpaceX nedokáže donekonečna financovať služby Starlink na Ukrajine.
Musk sa takto vyjadril po správe americkej spravodajskej televízie CNN, podľa ktorej firma SpaceX požiadala americké ministerstvo obrany, aby prevzalo na Ukrajine náklady na služby Starlink. Pentagón následne potvrdil, že s miliardárom v tejto veci komunikuje.
Starlink je sieť viac ako 3-tisíc satelitov na nízkej obežnej dráhe, ktorá poskytuje širokopásmový prístup na internet pre vyše 150-tisíc pozemných staníc na Ukrajine. Pre ukrajinskú armádu to je kľúčový komunikačný prostriedok v boji proti ruským jednotkám.
22:30 Dvaja vojaci v Rusku začali počas výcviku strieľať na iných, jedenásť zabili
Ruské ministerstvo obrany v sobotu informovalo, že dvaja vojaci-dobrovoľníci spustili na vojenskej strelnici ležiacej neďaleko hraníc s Ukrajinou paľbu na iných vojakov, pričom 11 z nich zastrelili a 15 ďalších zranili. Následne boli útočníci zastrelení. S odvolaním sa vyjadrenie ruského ministerstva zahraničných vecí o tom informuje agentúra AP.
Ruský rezort obrany uviedol, že k streľbe došlo v Belgorodskej oblasti ležiacej na juhozápade Ruska – pri hraniciach s Ukrajinou. Dodal, že dvaja dobrovoľníci z nemenovanej postsovietskej republiky začali strieľať na iných vojakov počas nácviku streľby do terča. Útočníci boli zastrelení. Ministerstvo označilo incident za teroristický útok.
21:25 Irán popiera, že by Rusku dodával zbrane určené do vojny na Ukrajine
Irán v sobotu opäť poprel tvrdenia, že Rusku dodáva zbrane určené „na použitie“ vo vojne na Ukrajine. S odvolaním sa na vyhlásenie iránskeho ministerstva zahraničných vecí o tom informuje stanica Sky News. Kyjev aj väčšina západných krajín obviňujú Moskvu z toho, že v posledných týždňoch použila pri útokoch na Ukrajine drony iránskej výroby, pripomína Sky News. Stanica dodáva, že aj touto otázkou by sa v pondelok mali zaoberať ministri zahraničných vecí členských krajín EÚ na svojom zasadnutí (Rady EÚ pre zahraničné veci) v Luxemburgu.
Iránsky minister zahraničných vecí Hosejn Amír Abdollahján v sobotu uviedol, že Irán „neposkytol ani neposkytne nijakú zbraň určenú na použitie vo vojne na Ukrajine“. „Veríme, že vyzbrojovanie každej zo strán tejto krízy vojnu len predĺži,“ povedal v telefonickom rozhovore so svojim portugalským rezortným kolegom Joaom Gomesom Cravinhom. „Vojnu sme nepovažovali ani nepovažujeme za správnu cestu, či už na Ukrajine, alebo (vojnu) v Afganistane, Sýrii či Jemene,“ dodal.
18:59 Nórska polícia zatkla ďalšieho Rusa, ktorý v krajine lietal s dronom
Nórska polícia zatkla v piatok na letisku v meste Tromsø Rusa a obvinila ho z lietania s dronom v krajine. V súčasnosti ruské spoločnosti a občania v Nórsku nemôžu prevádzkovať lietadlá, ani drony, keďže to zakazujú tamojšie sankčné zákony. Je to pritom už druhé takéto zatknutie v jednom týždni. Informuje o tom spravodajský portál Sky News.
Od 51-ročného muža polícia skonfiškovala veľké množstvo fotografického vybavenia vrátane dronu a niekoľkých pamäťových kariet. „Medzi zadržaným materiálom, ktorý sme preskúmali, sme videli fotografie z letiska v Kirkenes a obrázky vrtuľníka Bell obranných síl,“ uviedol vo vyhlásení policajný prokurátor Jacob Bergh. Do prípadu je zapojená aj Nórska policajná bezpečnostná služba. Obvinený sa priznal, že s dronom v Nórsku lietal. Polícii povedal, že do krajiny prišiel vo štvrtok cez hraničný priechod Storskog a smeroval na súostrovie Svalbard. Policajti uviedli, že žiadajú súd o zadržanie muža na štyri týždne.
17:57 Obyvateľov Kyjevskej a susedných oblastí vyzvali na šetrenie energie
Ukrajinské úrady vyzvali v sobotu obyvateľov Kyjevskej a troch susedných oblastí, aby obmedzili spotrebu elektrickej energie. Došlo k tomu po tom, ako ruský raketový útok vyradil neďaleko hlavného mesta z prevádzky dôležité energetické zariadenie. Informuje o tom stanica BBC a agentúra AP.
Ukrajinské úrady síce už pred touto výzvou oznámili, že dodávky elektrickej energie boli po predmetnom útoku obnovené. Štátna energetická spoločnosť Ukrenergo však napriek tomu varovala pred ďalšími možnými výpadkami a obyvateľov Kyjevskej oblasti vyzvala, aby znížili spotrebu energie od 17.00 do 23.00 h miestneho času (čiže od 16.00 h do 22.00 h SELČ).
Zástupca šéfa kancelárie ukrajinského prezidenta Kyrylo Tymošenko ešte spresnil, že výzva sa týka aj troch susedných oblastí, a to Žytomyrskej, Čerkaskej a Černihivskej. Varoval tiež, že v prípade neuposlúchnutia tohto odporúčania vzniknú problémy a „bude potrebné použiť sviečky“. Spoločnosť Ukrenergo vyzvala obyvateľov zmieneného regiónu, aby už večer nepoužívali zariadenia s veľkou spotrebou energie, nepoužívali nadmerne vodu, a vypínali osvetlenie, ktoré nepotrebujú.
17:12 Vo vojenských úradoch v Rusku pre útoky zvýšili bezpečnosť
Rusko zvýšilo bezpečnostné opatrenia vo vojenských registračných úradoch a úradoch pre narukovanie v dôsledku „stupňujúcich sa útokov“ na tieto zariadenia. V sobotu to na platforme Telegram povedal člen ruského parlamentu Alexander Chinštein, informuje televízia CNN.
„Zaisťovacie skupiny Ruskej gardy sú rozmiestnené vo viacerých mestách, vrátane Moskvy, v budovách úradov pre registráciu a narukovanie,“ napísal politik s tým, že skupiny sú naprieč krajinou zapojené aj do hliadkovacích trás mimorezortných tímov gardy. Ako tiež uviedol, „pri čine“ pri pokuse o útok na vojenské náborové strediská prichytili narušiteľov.
Odkedy v Rusku minulý mesiac oznámili plán čiastočnej mobilizácie, v regiónoch s etnickými menšinami vypukli protesty proti narukovaniu a niektoré vojenské úrady sa stali terčom podpaľačstva. Oznámenie tiež vyvolalo protivojnové protesty v celom Rusku.
16:53 Ropný sklad v Belgorodskej oblasti začal po ostreľovaní horieť
V ruskej Belgorodskej oblasti pri hraniciach s Ukrajinou vypukol v sobotu požiar v ropnom sklade. Podľa slov tamojšieho gubernátora Vjačeslava Gladkova sa tak stalo po tom, čo daná lokalita čelila ostreľovaniu, uviedla agentúra AFP. Gladkov na sociálnej platforme Telegram napísal, že na mieste sú hasiči a šírenie požiaru nehrozí. Neskôr dodal, že požiar bol uhasený.
Ruská štátna agentúra TASS citujúc zdroj zo záchranárskych služieb uviedla, že ropný sklad sa nachádza v obci Razumnoje neďaleko mesta Belgorod. Ruské úrady opakovane obviňujú Kyjev z ostreľovania lokalít v ruskom pohraničí. Ukrajina obvinenia z takýchto útokov popiera a tvrdí, že Moskva ich využíva na propagandistické ciele.
16:30 Poškodený ropovod Družba je už v Poľsku v prevádzke
– Poškodená časť ropovodu Družba v Poľsku je už v plnej prevádzke. Na svojej webstránke o tom informovala poľská spoločnosť PERN, ktorá ropovod prevádzkuje. V súčasnosti sa podľa nej dodávky uskutočňujú prostredníctvom oboch ropovodov západnej sekcie Družby.
Príčinu toho, čo viedlo k tohtotýždňovému úniku, vyšetrujú. Spoločnosť uviedla, že v súčasnosti sa aktivity jej služieb sústreďujú na vyčistenie poškodenej oblasti.
14:36 Raketový útok na Kyjevskú oblasť vážne poškodil kľúčové energetické zariadenie
Sobotňajší raketový útok na Kyjevskú oblasť vážne poškodil kľúčové energetické zariadenie. Oznámil to prevádzkovateľ ukrajinskej elektrickej prenosovej sústavy Ukrenergo. Opravári už podľa neho pracujú na obnovení elektriny, ale obyvatelia môžu čakať prípadné ďalšie výpadky. Zástupca šéfa ukrajinského prezidentského úradu Kyrylo Tymošenko vyzval obyvateľov oblasti aj troch susedných regiónov, aby večer v čase špičky znížili svoju spotrebu energie. Šéf regionálnej administratívy v Kyjivskej oblasti Oleksij Kuleba uviedol, že útok si nevyžiadal mŕtvych ani zranených.
13:12 Bielorusko: Prišli prví ruskí vojaci, ktorí sa majú zapojiť do spoločnej jednotky
Do Bieloruska prišli prví ruskí vojaci, ktorí majú byť súčasťou spoločnej bojovej operačnej skupiny. Príchod viacerých vlakov s vojakmi potvrdilo v sobotu bieloruské ministerstvo obrany, informujú agentúry AFP a DPA. „Prvé konvoje s ruskými vojakmi z regionálnej bojovej skupiny dorazili do Bieloruska,“ uviedol rezort obrany v Minsku. Dodal, že ich misia spočíva „výlučne v posilnení ochrany a obrany hranice“. Ministerstvo zverejnilo fotografie, podľa ktorých vojakov vítali ženy odeté v tradičnom kroji s chlebom a soľou.
Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko uplynulý pondelok obvinil Ukrajinu z plánovania útoku na jeho krajinu a ohlásil, že Moskva a Minsk nasadia na západných hraniciach Bieloruska spoločnú bojovú operačnú skupinu. O aký počet ruských vojakov by malo ísť, zverejnené nebolo. DPA s odvolaním sa na bieloruskú opozíciu píše, že sa hovorí údajne o 120-tisíc ruských vojakov, ktorí by v nasledujúcich mesiacoch mali byť umiestnení v Bielorusku. Okrem toho má byť údajne bieloruská armáda na základe mobilizačných opatrení posilnená z približne 45-tisíc vojakov na 100-tisíc. Tieto údaje však nie sú oficiálne potvrdené.
Nová spoločná vojenská skupina Ruska a Bieloruska vzbudila obavy, že by sa bieloruskí vojaci mohli pridať k ruským silám bojujúcim na Ukrajine. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok v prejave počas virtuálneho zasadnutia krajín G7 obvinil Moskvu, že „sa pokúša Bielorusko priamo zatiahnuť do tejto vojny“. Vyzval tiež, aby bola na ukrajinsko-bieloruskej hranici rozmiestnená medzinárodná pozorovateľská misia.
11:57 Ruskí záložníci si musia sami kupovať nepriestrelné vesty, tvrdia Briti
Mnohí ruskí povolaní záložníci si pravdepodobne musia kúpiť vlastnú ochrannú výstroj. Vo svojej rannej správe o vojne to uvádza britské ministerstvo obrany s tým, že jej cena pritom výrazne stúpla. Moderná vesta 6B45, ktorá má byť štandardným vybavením, sa na internete predáva za 40-tisíc rubľov. Pre porovnanie v apríli sa jej cena pohybovala okolo 12-tisíc rubľov. Informuje o tom spravodajský portál Sky News.
Britský rezort obrany tvrdí, že vybavenie povolaných rezervistov „je takmer určite slabšie“ ako už aj tak slabé vybavenie predtým nasadených vojakov. Sky News pripomína, že odborníci odhadujú, že mnohí záložníci sú tiež nedostatočne pripravení a vycvičení na boje na frontovej línii na Ukrajine.
11:09 Rusi ostreľovali viaceré oblasti na Ukrajine
Mesto Záporožie na juhu Ukrajiny sa ocitlo pod ruským útokom. Šéf regionálnej vojenskej samosprávy Oleksandr Staruch povedal, že mesto v sobotu ráno zasiahlo desať alebo viac rakiet S-300 a v noci naň útočili „samovražednými“ dronmi. Útok bezpilotných strojov zničil infraštruktúrne zariadenia v meste, spôsobil požiare, ktoré sa podarilo uhasiť, a nevyžiadal si obete, dodal Staruch. Predstaviteľ mesta Anatolij Kurtev na platforme Telegram tiež písal o útokoch dronmi. Informuje o tom spravodajský portál CNN.
Gubernátor Dnepropetrovskej oblasti Valentyn Rezničenko na Telegrame informoval, že v noci zostrelili päť dronov, píše spravodajský web Sky News. Ako uviedol na Telegrame dvaja ľudia v meste Nikopoľ utrpeli zranenia po tom, čo naň ruské sily vystrelili viac ako 50 striel. Útok zničil desať výškových a súkromných budov, dopravnú spoločnosť, niekoľko obchodov, garáž, autá a niekoľko kancelárií, priblížil Rezničenko. Obytné oblasti zasiahli ruské údery aj v sobotu ráno, dodal.
Ruský útok, zrejme raketový, zasiahol aj Kyjevskú oblasť. Šéf tamojšej regionálnej administratívy Oleksij Kuleba na Telegrame vyzval ľudí, aby zostali v úkrytoch, kým neprestanú sirény, a nenahrávali na sociálne siete fotografie, videá a lokalitu úderu. Obete podľa neho nie sú.
09:25 Spojené štáty poskytnú Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc v hodnote 725 miliónov dolárov
– Spojené štáty poskytnú Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc za zhruba 725 miliónov dolárov. Odkazujúc na nedávne ruské bombardovanie na ciele naprieč Ukrajinou a rastúce dôkazy „o zverstvách ruských síl“ americký minister zahraničia Antony Blinken v piatok večer oznámil, že Pentagon poskytne zbrane, muníciu a vybavenie. Vojenská pomoc pre Ukrajinu sa tak od začiatku Bidenovej vlády vyšplhala na viac ako 18,3 miliardy dolárov, doplnil Blinken. Informuje o tom televízia CNN.
Pentagon priblížil, že ďalší balík pomoci bude zahŕňať dodatočnú muníciu pre systémy HIMARS, delostreleckú muníciu, mínovú muníciu pre húfnice, protitankové zbrane, riadené strely, vojenské terénne vozidlá, malé zbrane a muníciu do malých zbraní, ako aj zdravotné vybavenie.
07:05 Podoľak: Elon Musk pomohol Ukrajine prežiť najkritickejšie chvíle vojny
Miliardár a podnikateľ Elon Musk pomohol Ukrajine „prežiť najkritickejšie chvíle vojny“. V piatok to uviedol poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak, informuje britská spravodajská stanica Sky News. Musk v piatok požiadal americké ministerstvo obrany, aby prevzalo na Ukrajine financovanie družicovej internetovej služby Starlink, ktorú doteraz platila jeho spoločnosť SpaceX. „Podnikanie má právo na vlastné stratégie. Ukrajina nájde riešenie, ako udržať Starlink funkčný. Očakávame, že spoločnosť (SpaceX) bude poskytovať stabilné pripojenie až do konca rokovaní,“ napísal Podoľak na sociálnej sieti Twitter.
Náklady na prevádzkovanie systému Starlink na Ukrajine podľa Muska dosiahli 80 miliónov dolárov. Podľa americkej televízie CNN časť z koncových staníc pre Ukrajinu a približne 30 percent nákladov na prenos dát zaplatili krajiny ako USA a Poľsko alebo rôzne organizácie. Starlink je sieť viac ako 2 200 družíc na nízkej obežnej dráhe Zeme, ktorá poskytuje širokopásmový prístup na internet pre vyše 150-tisíc pozemných staníc na Ukrajine. Pre ukrajinskú armádu to je kľúčový komunikačný prostriedok v boji proti ruským okupantom.
Musk na začiatku októbra otvoril na Twitteri hlasovanie o svojom návrhu „mierovej dohody“ medzi Moskvou a Kyjevom. Navrhol natrvalo ponechať polostrov Krym Rusku, usporiadanie nových referend pod záštitou OSN v štyroch okupovaných oblastiach na východe Ukrajiny a neutrálny status Ukrajiny. Muskovu iniciatívu ocenil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, ale ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj tento návrh kritizoval.
05:18 Reznikov: Ukrajina vyvíja novú technológiu na boj proti dronom iránskej výroby
Ukrajina v piatok oznámila, že vyvíja novú technológiu proti útokom iránskych dronov, ktoré používa Rusko. Informovala o tom americká spravodajská televízia CNN. Ukrajinský minister obrany Oleksij Reznikov odhaduje, že Rusko má 300 iránskych útočných dronov a „pokúša sa nakúpiť niekoľko tisíc ďalších“. „Uvidíme, či sa to stane alebo nie, ale my musíme byť pripravení,“ dodal minister.
„Vyvíjame systémy na ich eliminovanie… Tieto drony rozmontúvame, aby sme videli detaily, napríklad to, aký elektronický ´mozog´ majú vnútri, a podľa toho pripravíme rôzne protiopatrenia,“ dodal Reznikov. Rusi používajú iránske drony na zistenie rozloženia ukrajinských ozbrojených síl, povedala vo štvrtok hovorkyňa južného velenia ukrajinskej armády Natalia Humeniuková. „Teraz ich začínajú používať takmer po celom území Ukrajiny, používajú ich od severných smerov, nielen z juhu,“ informovala.
V južnej oblasti zostrelili ukrajinské vzdušné sily 109 dronov a 33 zasiahlo ciele, oznámila Humeniuková. Dodala, že väčšina bola zacielená na civilnú infraštruktúru. „Fakt, že (Rusi) sa snažia používať tieto drony proti životne dôležitej infraštruktúre, pripraviť nás o vodu, teplo, elektrinu, zodpovedá taktickým a technickým vlastnostiam a účelu týchto dronov kamikadze, pretože fungujú ako zápalky. Dron zapáli objekt a vyradí ho z prevádzky nie výbuchom, ale skôr požiarom,“ vysvetlila Humeniuková.
(tasr, sita, red.)
Ďalšie články
Chirurg: Ficove šance prežiť sú vyššie než 50 percent. Budúci týždeň môžeme byť pokojnejší
